Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok  obvinil litovské úrady z pohodenia tiel mŕtvych migrantov na bieloruskú stranu spoločnej hranice. Litva toto tvrdenie odmietla. Informovala o tom agentúra AP.

Lukašenko v pondelok v Minsku na stretnutí s predstaviteľmi bieloruského ministerstva obrany vyhlásil, že Západ využíva ilegálnych migrantov ako spôsob, ako v prípade jeho konfliktu s Ruskom zdržať bieloruskú armádu na inom mieste.

„Oni (Západ) veľmi dobre vedia, že ak by sa Ukrajina pokúsila rozpútať konflikt s Ruskom, Bielorusko by nezostalo bokom,“ vysvetlil Lukašenko.

Dodal, že toto je dôvod, prečo Západ vyvolal napätie na západe Bieloruska, pri hraniciach s Litvou, Lotyšskom a Poľskom, a na juhu, kadiaľ vedie hranica s Ukrajinou.

Lukašenko vyslovil presvedčenie, že tieto jeho slová v dohľadnom čase potvrdia ďalšie kroky Západu.

Pripomenul, že ministra obrany a predsedu výboru pre kontrolu štátnych hraníc poveril, aby ich jednotky nepodľahli provokáciám a nevyvolávali konflikty a konfrontácie.

Vedenia oboch rezortov mali – podľa Lukašenka – zároveň pripraviť plány reakcie na prípadnú agresiu proti Bielorusku.

Vo svojom vystúpení Lukašenko okrem toho obvinil „darebákov“ z druhej strany hraníc, že migrantom siahajú na život.

Informoval, že bieloruskí pohraničníci našli cez víkend počas hliadkovania pri hranici dve telá migrantov.

„Mŕtve telo, alebo pravdepodobne ešte živú osobu, vložili do spacieho vaku a hodili na hranicu,“ tvrdil Lukašenko a zvolal: „Koľká ohavnosť!“

Dodal, že bieloruské bezpečnostné zložky našli aj ďalších troch migrantov, ktorým sa podarilo doplaziť k najbližšiemu opustenému domu na bieloruskej strane hranice.

Litovská pohraničná stráž v nedeľu odmietla toto tvrdenie Minska s tým, že bieloruské úrady sa opakovane pokúšali zinscenovať bitie alebo dokonca smrť migrantov, pričom z takéhoto neľudského zaobchádzania obviňovali Litvu.

AP pripomenula, že Európska únia o Lukašenkovi tvrdí, že vedie „hybridný útok“ proti eurobloku, keď nabáda migrantov, aby prešli na územie susedných štátov – členov EÚ – Poľska a Litvy, a destabilizovali tak EÚ. Má to byť pomsta za sankcie uvalené Bruselom v reakcii na potlačenie protestov, ktoré v Bielorusku vypukli vlani po prezidentských voľbách.

V pondelok však Lukašenko obvinil Poľsko a ďalšie štáty EÚ z rozdúchavania napätia v súvislosti s migrantmi v rámci „mnohostrannej hybridnej vojny“ proti Bielorusku a jeho spojencovi – Rusku.

Práve preto Lukašenko nariadil vojenským predstaviteľom Bieloruska, aby zvýšili pripravenosť svojich jednotiek vzhľadom na presuny jednotiek NATO v blízkosti bieloruských hraníc.

Bieloruský líder odmietol obavy Západu z údajných plánov Ruska na útok na Ukrajinu, pričom zdôraznil, že „Moskva by mu o tom dala vedieť, ak by mala takéto úmysly“.

Varoval však ukrajinské vedenie, že ak sa pokúsi použiť silu na znovuzískanie oblastí ovládaných proruskými separatistami, Bielorusko bude stáť po boku Ruska.

„Ak sa pokúsia rozpútať malú vojnu v Donbase alebo niekde na hraniciach s Ruskom, Bielorusko nezostane bokom a je jasné, na čiu stranu sa postaví,“ avizoval Lukašenko.

„Oni tomu rozumejú, a preto začali posilňovať svoje sily na ukrajinskej hranici s Bieloruskom, aj keď na to nie je dôvod,“ dodal.

Ukrajinské vedenie v poslednom čase opakovane vyjadrilo obavy, že ruské jednotky by mohli použiť bieloruské územie na inváziu na Ukrajinu.

Kremeľ však poprel, že by mal takéto plány, a obvinil ukrajinské úrady a ich západných podporovateľov, že týmito nepodloženými obvineniami len zakrývajú svoje agresívne plány.