Švajčiarski voliči v referende schválili zachovanie covidpasov
Odporcovia očkovania považujú zákon za diskriminačný. Združenie Verfassungsfreunde (Priatelia ústavy), ktoré referendum iniciovalo, v tejto súvislosti hovorí o hrozbe zdravotného apartheidu.
Väčšina Švajčiarov — 62 percent — v jedenom z troch nedeľňajších referend podporila upravený protipandemický zákon, ktorý vytvára právny rámec pre zavedenie tzv. covidpasu. Vyplýva to z konečných výsledkov, ktoré zverejnila verejnoprávna televízia SRF.
Zákon, ktorý dáva vláde právomoci na zavedenie lockdownu a ďalších obmedzení súvisiacich s bojom proti pandémii ochorenia COVID-19, schválil parlament už v septembri 2020. V júni tohto roka sa konalo referendum, v ktorom 60 percent voličov schválilo dovtedy vykonané úpravy. Keďže voči časti obsahujúcej zavedenie covidpasu boli opäť vznesené námietky, konalo sa ďalšie ľudové hlasovanie.
V ďalšom referende sa 61 percent Švajčiarov vyslovilo za reformy v sektore opatrovateľských služieb, ktorých cieľom je zatraktívniť tieto profesie a zabezpečiť starostlivosť o starnúce obyvateľstvo. Iniciátori — vrátane profesijných združení a ľavicových strán — požadovali okrem iného vyššie mzdy, lepšie pracovné podmienky a viac peňazí na školenia a ďalšie vzdelávanie.
V treťom referende sa 68,1 percenta zúčastnených vyslovilo proti tomu, aby federálnych sudcov vyberali prostredníctvom žrebu nezávislí odborníci a nevolil ich ako doteraz parlament.
O covidpase sa vedú vo Švajčiarsku búrlivé diskusie už niekoľko mesiacov. Tento doklad o tom, že jeho držiteľ je očkovaný proti ochoreniu COVID-19, prekonal ho alebo bol testovaný s negatívnym výsledkom, sa pritom vyžaduje už od 13. septembra pri vstupe do reštaurácií, voľnočasových zariadení a na hromadné podujatia.
Odporcovia očkovania považujú zákon za "diskriminačný". Združenie Verfassungsfreunde (Priatelia ústavy), ktoré referendum iniciovalo, v tejto súvislosti hovorí o hrozbe "zdravotného apartheidu". Tento certifikát porušuje najmä článok 10 švajčiarskej ústavy, uviedla pre agentúru AFP jeho hovorkyňa Michelle Caillerová. Podľa nej nejde o nič iné ako o "kamuflované povinné očkovanie". Diskusia opakovane vyústila do protestov takzvaných Freiheitstrychlerov (trychler je vo švajčiarskej nemčine výraz pre kravský zvonec) — mužov oblečených v bielych košeliach s vyšívanými kvetmi plesnivca nesúcimi na pleciach dva veľké kravské zvony zavesené na jarme —, pri ktorých polícia viackrát použila aj slzotvorný plyn a gumené projektily.
Podľa polície dramaticky stúpol aj počet vyhrážok násilím a smrťou politikom, ktorí presadzujú prísnejšie opatrenia proti šíreniu koronavírusu. Pod policajnou ochranou je okrem iných aj minister zdravotníctva Alain Berset.
Aj po jednoznačnom výsledku referenda sa začali na námestí pred sídlom vlády a parlamentu v Berne schádzať demonštranti. Polícia tam preto postavila zátarasy.
Nezmieriteľnosť zástancov a odporcov protipandemických opatrení je pre Švajčiarsko veľmi nezvyčajná, konštatuje AFP. Systém priamej demokracie v tejto alpskej krajine je totiž založený na konsenze a diskusia sa doteraz viedli v atmosfére vzájomného rešpektu.
Odborníci sa však obávajú, že rozdelenie spoločnosti by mohlo mať dlhodobý vplyv na politickú kultúru vo Švajčiarsku. "Švajčiarsko sa stalo krajinou ako každá iná," povedal AFP švajčiarsky politológ Pascal Sciarini. "Už to nie je oblasť konsenzu, aj keď tomu stále chceme veriť."
Podľa neho je za polarizáciu zodpovedná aj pravicovo-populistická Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá ako jediná nepodporila protipandemický zákon. Viacerí jej politici, vrátane ministra financií Ueliho Maurera, sa v posledných mesiacoch ukázali v košeliach typických pre Freiheitstrychlerov, čím chceli z búrlivej diskusie vyťažiť politický kapitál, domnieva sa Sciarini.
Dnes treba vedieť
Z prístavu v Mariupole sa údajne chystá vyplávať prvá loď od ovládnutia Moskvou, uviedol nemenovaný proruský činiteľ. Loď bude podľa jeho slov prevážať 3000 ton kovov do ruského prístavného mesta Rostov nad Donom. (tasr)
Tohtoročnou laureátkou Ceny Václava Havla za ľudské práva sa stala ruská novinárka Marina Ovsiannikovová, ktorá v marci protestovala proti ruskému vpádu na Ukrajinu narušením živého vysielania ruskej štátnej televízie Prvý kanál. Ovsiannikovová si ocenenie prevzala na ceremónii, ktorá sa konala v nórskom hlavnom meste Oslo. (tasr)
Novým členom Správnej rady Ústavu pamäti národa bude najbližších šesť rokov Jerguš Sivoš. Rozhodli o tom poslanci v hlasovaní. Sivoša do funkcie navrhol podpredseda parlamentu Gábor Grendel. (tasr)
Marián Kéry zo Smeru nebol odvolaný z funkcie predsedu zahraničného výboru v parlamente. V tajnej voľbe bolo zo 129 prítomných zákonodarcov za jeho odchod len 19, proti 54 a 55 poslanci sa zdržali. Návrh na odvolanie podal poslanec Miroslav Kollár. Stanoviská Kéryho boli podľa neho zhodné s ruskou propagandou. Dodal, že verejne spochybňuje oficiálnu zahraničnú politiku Slovenska. (tasr)
Komisár pre deti
Tomanovú nahradí Mikloško z Úsmevu ako dar. Progresívci neskrývajú sklamanie
Mikloško je lekárom a predsedom Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar. Zvolený bol poslancami OĽaNO i Smeru.
Vírus opičích kiahní vyvoláva obavy preto, lebo je príbuzným najnebezpečnejšieho vírusu v dejinách ľudstva, a to vírusu pravých kiahní, ktorému sú pripisované stovky miliónov obetí. Väčšinu súčasných prípadov zaznamenali v LGBTI komunitách u mladých mužov. K prenosu však nedochádza len pri pohlavnom styku, a už vôbec nie len pri homosexuálnom. Píšu Kristína a Peter Visolajskí.
Spor v koalícii
Matovič neustúpil z návrhu regulovať televízne debaty. Kollár nevylúčil podporu
Líder OĽaNO sa chystá predložiť návrh do parlamentu.
Slovenský tenista Alex Molčan neuspel v 2. kole dvojhry na Roland Garros. Najvyššie nasadenému obhajcovi titulu Srbovi Novakovi Djokovičovi podľahol 2:6, 3:6, 6:7 (4). Posledným slovenským želiezkom v singli tak zostala Anna Karolína Schmiedlová, ktorá vo štvrtok v 2. kole nastúpi proti Danke Koviničovej z Čiernej Hory. (tasr)
Rusko udeľovaním občianstva Ukrajincom porušuje medzinárodné právo, tvrdí Kyjev
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorým sa zjednodušuje proces získania ruského občianstva pre obyvateľov Záporožskej a Chersonskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.