Minister nevylúčil, že by Slovensko začalo triediť textilný odpad skôr než v roku 2025, ako vyplýva z nariadenia Európskej únie.

„Do úvahy pripadá podobný model, aký je pri umelých hmotách, čiže systém rozšírenej zodpovednosti výrobcu. To by znamenalo, že ten, kto bude uvádzať textily na trh, bude povinný prispievať aj na ich spracovanie a definitívne uloženie,“ načrtol Budaj. Bol by rád, keby ministerstvo pripravilo legislatívu už na budúci rok, aby sa systém mohol zaviesť o rok nato.

Odpadový textil by sa mohol podľa Budaja používať najmä na výrobu tepelnoizolačných materiálov.

„Každý kubický meter dreva, ktorý takto ušetríme, alebo polystyrénu, alebo iných izolačných hmôt, ktoré sú vyrábané z petrochemického základu z neobnoviteľných zdrojov, je pre Slovensko výhodný,“ poznamenal.

V spolupráci s ministerstvom hospodárstva by chcel nájsť formu, ako podporovať  inovatívne využitie textilu.

Textilný odpad je podľa envirorezortu celosvetovým problémom. Upozornil, že občan Európskej únie vyprodukuje v priemere štyri kilogramy textilného odpadu ročne.

„V roku 2018 skončilo na slovenských skládkach 16 percent textilných odpadov, pričom recyklácia textilných odpadov dosiahla 29 percent. Nepotrebné oblečenie putuje priamo do čiernych nádob na zmesový komunálny odpad a skončí na skládke odpadov,“ doplnilo ministerstvo.

Textilný odpad sa zbiera na Slovensku iba na dobrovoľnej báze, väčšinou charitatívnymi organizáciami. Vytvorenie funkčného systému pre textil v zákone o odpadoch s účinnosťou od 1. januára 2025 je aj súčasťou Programu odpadového hospodárstva na roky 2021 – 2025. Zvýšiť by sa mala recyklácia a opätovné použitie textilu.