Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
26. november 2021

Mrazivé správy o francúzskych tínedžeroch

Odcudzujú nás trans-pro­pagandisti našim deťom?

V týchto dňoch ma poprosil môj dvojročný syn, aby som mu nalakoval nechty. Trošku ma to iritovalo.

 

Odcudzujú nás trans-pro­pagandisti našim deťom?

FOTO – TASR/AP

Nikdy v živote som totiž nikomu nechty nenalakoval. Chlapček je inak výrazne chlapčenský, jeho vášňou sú stále bagre a traktory, ale teraz napodobňuje všetko, čo robí jeho staršia sestra.

Pred lockdownom napríklad privítal delegáciu slovenských konzervatívcov v sukni. Pravdepodobne je to vývojová fáza. Veď deti predsa rady skúšajú. A synček je srandista.

Ako som reagoval? Nuž, mlčky som mu tie nechty nalakoval. Nechcel som, jedným alebo druhým smerom, niečo pokaziť. Nijako som to nekomentoval, tváril som sa, dúfam, neutrálne, nalakoval som a hotovo! Druhýkrát ma zatiaľ o to nepoprosil. Počujem už v pozadí chichot našich progresívnych trollov, ktorí pod rúškom anonymity o mne šíria, že ma v Rakúsku vyhodili pre homofóbne komentáre. Mohol by som ich za takéto tvrdenie žalovať. Nie je pravda, že som homofób, rakúska Tlačová rada ma očistila, vyprosím si teda takéto označenie.

Ak si trollovia myslia, že najväčší strach mám z toho, že by sa z môjho vlastného dieťaťa mohol stať príslušník sexuálnej menšiny, tak sú na peknom omyle. S tým by som fakt nemal problém.

Strach mám z niečoho úplne iného. Ale nevyslovujem to, na to som príliš poverčivý.

Pravdou je, že mám sexuálne menšiny nesmierne rád, zvlášť transsexuálov. Nebudem sa hrať na veľkého znalca, možno nie všetci z tých, ktorých som v živote spoznal, spĺňali všetky kritériá tej alebo onakej definície transsexuality. Viem iba to, že to boli skvelí ľudia.

Jazykovo sme si s Pamelou rozumeli, ale aj tak bolo jedno slovo, ktorému nerozumela: eutanázia. Zdieľať

V jednej zo svojich kníh mám kapitolu o tajnom rakúskom agentovi, z ktorého sa neskôr vykľul transsexuál. Mne by to vtedy nenapadlo, spoznal som ho ako seriózneho postaršieho pánka v čiernom, ktorý mal mohutného rakúskeho orla na opasku. Krátko nato mi kolegyňa povedala, že z tajného agenta je už žena. Nechty mal už bezchybne nalakované.

Raz v živote som bol pozvaný na svadbu páru rovnakého pohlavia. Bolo to v Edinburghu a tam som spoznal tiež už postaršieho transsexuála. Sedel na vozíku a netajil sa s tým, že zomiera. Bol to dokonalý gentleman v staromódnom obleku. Bol to napokon on, s kým som na tej svadbe viedol tie najlepšie a najhlbšie rozhovory. Zopár mesiacov nato Andy naozaj zomrel. Nezabudnem naňho.

Ani na pôvabnú rumunskú prostitútku Pamelu tak ľahko nezabudnem. Spoznal som ju v ošarpanom bruselskom bare, kde sme s mojím poľským kamarátom Staszekom radi končili bruselské chľastačky, lebo človek tam mohol po celú noc dostať od pochmúrneho bulharského barmana „sáčkovú“ polievku. V tom bare sa zvykli zohrievať transsexuálne pouličné prostitútky.

Pamela bola jedna z nich. Jedného večera som sa s ňou nezvyčajne dlho bavil. Na druhé ráno som sa totiž chystal na ťaživé zbieranie informácií – písal som vtedy o tragickom prípade mladého belgického transsexuála Nathana, u ktorého vytvorenie umelého penisu nefungovalo a ktorý sa následne dal pri plnom zdraví eutanázovať.

Jazykovo sme si s Pamelou rozumeli, lebo veď mám celkom slušnú rumunčinu, mohli sme prejsť aj na francúzštinu a angličtinu, ale aj tak bolo jedno slovo, ktorému nerozumela: eutanázia. Vysvetľoval som jej to rôznymi spôsobmi, no nerozumela. Spätne som si povedal, že sa Pamela možno nechcela s tou hrôzou konfrontovať.

Transsexualita totiž nie je sranda. V tej téme je veľa hravosti, to k nej patrí, a tá nejednoznačnosť priťahuje. Mnohí transsexuáli sú však hlboko nešťastní ľudia. Počet samovrážd medzi nimi je obrovský a ani tá tranzícia sa nemusí podariť, ide o veľmi ťažko zvládnuteľný proces.

K tomu sa pridáva smutná skutočnosť, že veľká časť transsexuálov končí v sexuálnom a pornografickom priemysle. Pozeranie transporna letí aj medzi heterosexuálmi. Sú to ľudia, ktorí si zaslúžia našu úctu, pozornosť a citlivé sprevádzanie. K tej úcte patrí aj to, že by sme nemali umelo vyrábať transsexuálov.

Francúzsko, ako si ho tradične predstavujeme, už neexistuje. Zdieľať

Kým sa anglosaský svet načisto zbláznil z výpravy proti „transfóbii“, berieme transagendu v našich šírkach stále ako okrajovú raritu.

Čísla nám dávajú za pravdu: Práve sme sa na Postoji dozvedeli, že pôvodný počet výskytu „rodového nesúladu“ bol jeden prípad na 30-tisíc, najnovšie je frekvencia výskytu „až 0,014 percenta populácie“. Až desatina promile, až! Čuduj sa svete, u Anglosasov sú týchto ľudí odrazu milióny. Odkiaľ sa len vzali? Ako sa to mohlo stať, že z mikroskopickej menšiny je hnutie, ktoré hýbe svetom?

Nedávno prišiel pravicový francúzsky denník Le Figaro s veľkým špeciálom k tejto téme. Povedal som si: Haha, toto ide teraz Francúzsko riešiť, krajina Alaina Delona a Brigitte Bardotovej, uznávaná domovina mužskej zvodnosti a ženského dôvtipu?

Žasol som, keď som si tie články prečítal. Institut français ´opinion publique (Ifop) zverejnil v novembri roku 2020 prieskum, z ktorého cituje aj progresívny denník Libération. Výsledkom bolo, že 22 percent 18- až 30-ročných Francúzov a Francúzok sa necíti byť ani mužom, ani ženou.

Môžeme to zhrnúť aj inak: Francúzsko, ako si ho tradične predstavujeme, už neexistuje. Redakcia slovníka Le Robert, ktorá určuje smer, práve zahrnula neutrálne zámeno „iel“ do svojho slovníka. Francúzska mládež je najnovšie relatívne rovnomerne rozdelená do troch skupín: do skupiny „on“, do skupiny „ona“ a takmer štvrtina sa cíti byť v skupine „ono“.

Le Figaro prinieslo skľučujúce príklady pre tézu, že transsexualita začala byť aj v Európe sociálne nákazlivá. Je tam 15-ročná Anna, ktorá ako zelená aktivistka odmietla brať lieky, lebo je to nebezpečné pre zdravie, ale odrazu chce brať hormóny. Svojej mame povedala: „Priťahujú ma ľudia takí, akí sú. Mať genitálne preferencie je transfóbne.“

Inzercia

13-ročná Anaïs, žiačka katolíckej školy v centre Paríža, oznámila na veľké prekvapenie svojich rodičov, že pôjde na dúhový pochod. Otec, progresívny dizajnér, sa jej opýtal: „Aha, myslíš si, že si lesba?“ Anaïs na to: „Ale ty si taký has been! Ako môžeš v roku 2021 položiť takúto otázku? S tým to nemá nič spoločné, ja som gender fluid.“

17-ročná stredoškoláčka Juliette si zase hovorí „pansexuálna“. Vysvetľuje: „Človek sa môže cítiť ani ako muž, ani ako žena alebo sa to mení v závislosti od obdobia.“ Juliette je presvedčená, že sa podieľa „na dynamike dekonštrukcie sociálnych kódov“, a pripadá jej to vzrušujúce. Na versailleskom gymnáziu, kam chodí, sa rozmnožujú rôzne odtiene transsexuality tak rýchlo, že si bezradní rodičia založili svojpomocnú skupinu.

To znie ešte celkom vtipne, ale horšie je, že na online fórach, na ktorých tínedžeri neistého pohlavia diskutujú, sa dávajú rady, ako je táto: „Neváhaj opustiť svojich rodičov.“

A chlapček, ktorý bol vždy mamičkárom, po objavení svojej transsexuality odmieta kontakt s mamou a jedného dňa jej šplechol do tváre: „Nemám ťa rád, ty si toxická. V každom prípade materinská láska neexistuje, je to sociálna konštrukcia.“

Ak tu vznikne mohutné mládežnícke hnutie miliónov novoobjavených trans-pan-fluid-a-neviem-sexuálov, chcem byť pripravený. Zdieľať

Vývoj šiel tak ďaleko, že už aj staré harcovníčky LGBT-hnutia sú znepokojené. Jedna z nich, Lauréne Chesnelová, bola na dúhovom pochode, na ktorom sa zúčastnila aj 13-ročná gender fluid Anaïs. Hovorí: „Bolo to zaplavené oceánom tínedžeriek – desaťtisíce! Ich ústredná téma – to je odmietnutie binárnej štruktúry spoločnosti.“

Chesnelová zdôrazňuje, že feministky ako ona v rokoch 1960-1970 bojovali za práva žien, kým „táto súčasná generácia odmieta škatuľku žena“. S trpkosťou dodáva: „Možno majú tínedžeri pocit, že nemôžu zmeniť svet, a tak sa rozhodnú namiesto toho zmeniť seba.“

Keďže milióny tínedžerov sa nevedia zaradiť do mužskej alebo do ženskej škatuľky, je z toho už nová brandža. Sú to, ako inač, kšeftári z Holandska, ktorí predávajú online „nohavičky, ktoré dávajú pocit ženskosti“.

Tieto nohavičky sú k dispozícii od veľkosti pre päťročné deti. Pre dievčatá v tranzícii sú v ponuke malé penisové protézy, a to vo farbách „vanilkovej, karamelovej a čokoládovej“. Účel penisových protéz pre malé dievčatá – „umožňujú močenie v stoji“.

Ten online obchod sa volá – to nevymyslíš – Trans-Missie. Holanďania by nemohli nájsť výstižnejší názov. Áno, vzniká naozaj dojem, že tu ide o misiu.

Ako rodič sa k tomu musím nejako postaviť. Ak tu vznikne mohutné mládežnícke hnutie miliónov novoobjavených trans-pan-fluid-a-neviem-sexuálov, chcem byť pripravený.

Už sme vedeli, že antropologická revolúcia vládnuceho európskeho mainstreamu ide inštinktívne proti národu, proti viere a proti rodine. Vymazať pritom ešte aj pohlavie, to bude ultimatívna atomizácia človeka. So spoločnosťou, ktorá je fragmentovaná na fluidov, ktoré sa dajú unášať ako medúzy v teplom mori mätúcich pojmov, sa dá už robiť všeličo.

V žiadnom prípade nemôžeme dovoliť, aby táto propaganda prenikla do škôl. Zdieľať

Zo slovenskej a dokonca ešte aj z rakúskej perspektívy to vyzerá stále ako okrajová téma. To sa budeme báť menej ako promilovej menšiny? Nie, rozhodne nemusíme mať obavy z transsexuálov, väčšinou sú to skvelí a milí ľudia. Naopak, máme im s nepredstieraným záujmom v tom ťažkom živote pomáhať.

To však neplatí pre propagandistov, čo nám chcú zmiasť a odcudzovať deti. Tým musíme ukázať stopku. Aj za cenu, že budú vykrikovať, že sme transphobic piece of shit.

Nemusí to znamenať, že zakážeme trans ľuďom možnosť tranzície. Pripúšťam, že zmena pohlavia sa môže vo výnimočných prípadoch javiť ako riešenie.

Musí to však znamenať, že si chránime deti. V žiadnom prípade nemôžeme dovoliť, aby táto propaganda prenikla do škôl.

Maďari majú proti tomu zákon. Ten zákon je nedokonalý a zákerne spájal sexuálne menšiny s pedofíliou, ale aspoň že ho majú. Myslím si, že nejaký taký zákon potrebujeme tiež.

Inak idú propagandisti vymývať mozgy aj našim deťom. Veď oni sú na misii! Láskavo im ju pokazme.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva