Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
23. 12. 2015, 09:57

Ježiško nosí darčeky. Klameme tým naše deti?

Tradícia tajomnej postavy, ktorá nosí deťom pod vianočný stromček darčeky, sa líši po celom svete. Slovensko si prešlo spolu so sovietskym blokom dedom Mrázom a po páde múru zakotvilo opäť pri Ježiškovi. A dnes?
Ježiško nosí darčeky. Klameme tým naše deti?

V posledných rokoch pribúda rodín, aj kresťanských, kde vám malé deti na otázku – kto nosí darčeky na Vianoce – odpovedia jednoznačne. Rodičia.

Spirituálna lož?

Stretli sme sa s tým aj počas ročného pobytu v Taliansku, kde darčeky zväčša nosí Babbo Natale, tamojšia verzia Santa Clausa. V kresťanských komunitách sa síce zachovala aj tradícia malého Ježiška, zarazilo nás však, keď sme pri vysvetľovaní našej tradície narazili na ostrý odpor jednej rodiny.

Manželia sedemdesiatnici, ktorí v kresťanskom duchu vychovali svojich päť detí, náš zvyk odsúdili. Vraj je to spirituálne klamstvo, ktoré môže neskôr vážne otriasť vierou našich detí. Nesúhlasili sme, ale aspoň nás donútili zamyslieť sa hlbšie nad naším „Ježiško nosí darčeky“.

Ako myslia deti

Čoraz viac rodín si aj na Slovensku povie, že svoje deti nebude zavádzať, aby neskôr nezažili traumu. Mária Magátová, mamička štyroch detí a praktizujúca katolíčka, si z detstva v komunizme pamätá studenú sprchu, keď ju deti vysmiali, že verí na Ježiška.

Z tohto dôvodu sa v ich rodine rozhodli ísť na to inak. „Chceli sme deťom ,neklamať, a preto sme im od mala hovorili, že Ježiško nám požehnal korunky, aby sme mohli z lásky k nim nakúpiť darčeky a že najväčší dar Vianoc je pre nás práve ten malý chlapček v jasličkách – Ježiš, lebo on je tá Láska. Ale nečakali sme, že sila okolia, babiek, dedkov, tiet, ujov, kamarátov, bude silnejšia. Napokon naše deti rodičovské argumenty vyselektovali a uverili tomu tajomnému, že darčeky nosí Ježiško.“

Deti so svojou fantáziou po tajomne túžia a to spoluvytvára ich detstvo. Samozrejme, je potrebné odhadnúť vhodnú vekovú hranicu, keď im treba citlivo vysvetliť, že darčeky dostávajú vďaka rodičom. Keby ste položili otázku všetkým dospelým, či ich traumaticky poznačilo zistenie, že darčeky nenosí Ježiško, zrejme by sa väčšina zasmiala.

V mnohých rodinách deti so zatajeným dychom čakajú na moment Štedrého večera a dospelí s nimi prežívajú čarovné tajomstvo príchodu Ježiška. Tajomstvo, to je asi to správne slovo, ktoré sa nám s Vianocami spája. Vo svojom blogu tento vznešený detský pocit pomenoval kňaz Juraj Drobný: „Keď som bol malý, spolu so súrodencami sme na Štedrý deň nazerali cez také to vzorované sklo na obývačkových dverách, cez ktoré síce nič poriadne nevidíte, ale svetlo prepúšťa. Rok čo rok sme sa snažili vystihnúť chvíľu, keď Ježiško prinesie stromček i s darčekmi, ale nikdy sa nám to nepodarilo. (…) Keď som trošku povyrástol a začal som sa i ja podieľať na „pomoci Ježiškovi“ s prípravou stromčeka, darčekov či vianočnej tabule, odpadlo síce ono „magické prekvapenie“, keď sa stromček z ničoho nič objavil za sklom na obývačkových dverách, no to čosi tajomné sa tým vôbec nestratilo.“

Menšinové Vianoce

Tradícia Ježiška, ktorý nosí darčeky, nás spája asi najviac s germánskymi krajinami Európy, aj tam je však už na ústupe. Andrea Paganini, švajčiarsky spisovateľ a pedagóg, pre Postoj vysvetľuje, že v jeho krajine sa tradícia mení v zá­vislosti od regiónu a rodiny. „Žijeme vo svete, kde vládne politická korektnosť, a preto sa uprednostňuje používať na Vianoce neutrálny prázdny jazyk či symboly. Povedal by som, že tí, ktorí si u nás spájajú Vianoce s Ježiškom, sú už v menšine.“

Formálne katolíckym Talianskom napríklad nedávno zarezonovala správa, že v provincii Miláno riaditeľ školy zrušil náboženské symboly Vianoc aj vianočný koncert s koledami. Chcel tým zredukovať Vianoce len na sviatky zimy, aby sa ľudia rôznych vierovyznaní necítili dotknutí. Nemusíme však po podobné príklady chodiť do zahraničia. V našich štátnych školách či škôlkach by ste na besiedkach len ťažko hľadali spomienku na Betlehem či koledu. V takejto spoločenskej atmosfére sa deťom ťažšie odovzdáva tajomstvo Vianoc.

Ježiško darca pre všetkých

Takže hovoriť alebo nehovoriť deťom, že darčeky nosí Ježiško? Spisovateľ Andrea Paganini si myslí, že realita Vianoc bude taká, ako ju prežijeme. „Dajme tomu, že hovoríme deťom, že my rodičia nosíme darčeky. Ale prečo to robíme? Čo je ten hlboký dôvod? Aký je potom rozdiel medzi narodeninami a Vianocami? Farby? Svetielka? Stromček? Ak sme kresťania, nemôžeme ignorovať najmä jednu udalosť: narodenie Toho, ktorý dáva zmysel nášmu životu. A tak si myslím, že je dobré, že Ježiško nosí darčeky u rodičov či starých rodičov. Ale za podmienky, že ide o pravú a živú realitu, o konkrétnu, osobnú, precítenú prítomnosť. Precítenú so zmyslami duše a nie zanedbanú pre svetlá stromčeka či vyzdobených ulíc.“

Podľa Paganiniho preto platí, že Ježiško nosí darčeky vtedy, keď je aj naším spolucestujúcim po zvyšok roka, kamarát, ktorý nás má rád, ktorému sa zverujeme a nikdy nás nenechá osamotených. „Vianoce máme prežívať, aby bol Ježiškov príchod reálne pochopený a prijatý. Zhmotnené dary sú už potom iba dôsledkom, výrazom lásky, výrazom jeho života v nás a medzi nami.“

Znamená to teda, že má zmysel hovoriť o Ježiškovi darcovi iba v rodinách s hlbokou vierou? Možný je aj iný pohľad: bola by škoda nechať ho vymazať aj z rodín, kde je len povrchnou súčasťou vianočnej tradície. Vytvára sa tak aspoň určitá kultúra, ktorá nespája Vianoce s karnevalovým Santa Clausom, ale s nositeľom tých najpodstatnejších hodnôt.

Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave je postavený drevený Be­tlehem v životnej veľkosti. Pri jasličkách sa fotia deti a turisti sa musia skloniť, aby si urobili fotku. Akékoľvek môžu byť ich motivácie povrchné, zaujímavé je, že si, aj keď možno len kvôli tej selfie, aspoň na moment pokľaknú pred Kristom.

Odporúčame

Mýtus rozmaznaného benjamínka

Mýtus rozmaznaného benjamínka

Každý z nás sa stretol s mudrovaním okolia, či tá či oná črta našej povahy nesúvisí s tým, že sme do rodiny prišli ako prvý či nebodaj posledný. Dobre známe sú teórie o prvorodených perfekcionistoch či pohodových deťoch v strede, až po tie o rebeloch benjamínkoch. Najnovšie výskumy však podkopali doterajšie psychologické predpoklady.