Novinka Postoja
Prečo som napísala sprievodcu na cestu von z krajiny výkonu
Mnohí dnes trpíme „výkonovou chorobou“, aj preto nevidíme, že sme zaneprázdnenosť povýšili na cnosť a zo seba urobili unavený stroj. Ako sa z tohto bludného kruhu vymaniť?

Dlhé roky som si myslela, že vo svojom živote robím veci tak, ako je to správne. Študovala som manažment, pretože som naň mala talent. Z biznisu som presedlala do neziskového sveta, venovala som sa rozvoju mladých ľudí aj zmene krajiny. Svoje tridsiate roky som trávila aktívne, užitočne a zmysluplne. Okolo mňa bola široká sieť dobrých ľudí. Stovky hodín dobrovoľníckej práce som darovala skautingu aj kresťanskému spoločenstvu. Cestovala som, pracovala na sebe a modlila som sa.
Miesto pokoja a spokojnosti som sa však ocitla na tmavom a studenom mieste. Stratila som sa v krajine výkonu. Prestala som cítiť vlastné telo aj túžby, moje vnútro a vonkajší život sa rozišli, stal sa zo mňa unavený stroj.
Za jazdy ma vyhodilo z rýchlovlaku. Na konci polročného zotavovania sa z vyhorenia nastal čas opäť vstúpiť do sveta práce. Návrat do pôvodného režimu som si však nedokázala predstaviť. Otázka, čo ďalej, sa nečakane vyriešila sama. Bol ňou telefonát z Postoja a náš začiatok spolupráce.
Vedeli, že stres, výkon a neustála zaneprázdnenosť ich postupne uväzňujú, no netušili, čo s tým. Zdieľať
Odkedy som o svojom životnom narazení hovorila verejne, pravidelne sa mi ozývali ľudia, ktorí sa ocitli na „púšti“ a cítili, že potrebujú zmenu. Vedeli, že stres, výkon a neustála zaneprázdnenosť ich postupne uväzňujú, no netušili, čo s tým. Vyhľadali ma aj mamy na materskej dovolenke, pre ktoré bolo ťažké vymeniť inšpiratívne pracovné projekty „len“ za sprevádzanie svojho dieťaťa. Blízki aj menej známi, ktorí sa ocitli na križovatke, tí, ktorým hrozilo vyhorenie alebo si ním už prešli a teraz sa chcú vrátiť späť do „normálu“, sa ma pýtali, čo robiť a kde začať hľadať stratenú rovnováhu.
Tu prišiel prekvapivý vnútorný popud: Čo keby som napísala o tom, čo sa mi stalo? Čo ak by som sa ľuďom, ktorí sa trápia, pokúsila ukázať, ako môže vyzerať cesta von? Po viac ako dvoch rokoch tak vznikol knižný sprievodca cestou hľadania, do ktorého som zhrnula takmer všetko, čo by som vám túžila povedať v osobnom rozhovore.
Objaviť cestu von z krajiny výkonu by som sama nezvládla. Pomohli mi múdri ľudia, dobré knihy, ale aj vedecké výskumy, ktoré veci postavili do nového svetla. Kniha Menej konať, viac byť je sumárom mojich nevypovedaných myšlienok a skúseností, popretkávaných súčasnými vedeckými poznatkami, pohľadom láskavých odborníkov aj autorov mnohých dôležitých kníh.
O čom, o vyhorení?
Nie. O tom, že som si sama diagnostikovala „výkonovú chorobu“. Neustále nutkanie niečo robiť, dosahovať výborné výsledky a zlepšovať sa ovládlo všetky oblasti môjho života. Vedela som, že sa nepotrebujem zotaviť len z vyhorenia. Túžila som porozumieť tomu, prečo cítim nepokoj či dokonca hanbu a najmä stále prítomnú potrebu niečo konať vždy, keď sa zastavím.
Hodnotu človeka – aj tú vlastnú – odvodzujeme od toho, koľko toho zvládneme. Zdieľať
Tlak podávať výkon nás obklopuje. Ba čo viac, my sme si ho vpustili dovnútra: do toho, ako premýšľame o sebe, do našich rodín, škôl, ale aj kresťanských spoločenstiev. Hodnotu človeka – aj tú vlastnú – odvodzujeme od toho, koľko toho zvládneme. Stotožnili sme sa s myšlienkou, že našu identitu vyjadruje naša práca či služba. A to, či žijeme dobre, hodnotíme podľa toho, aké plné sú naše kalendáre.
Mnohí dnes trpíme „výkonovou chorobou“. Medzi svoju prácu či službu a sebahodnotu sme dali znamienko rovná sa. Nevidíme, že sme zaneprázdnenosť povýšili na cnosť, z dokonalosti urobili brnenie a zo seba vyčerpaného otroka. Kam až táto choroba zašla, čo všetko v našich životoch spotvorila a ako sa z nej vymaniť?
V knihe budeme spolu hľadať odpovede na otázky:
Prečo sme si so zaneprázdnenosti urobili nové náboženstvo?
Ak naša identita nestojí na tom, čo robíme, odkiaľ pochádza?
Ako vystúpiť z kolotoča neustáleho prepínania medzi stresom, strachom, smútkom a podávaním výkonu?
V šiestich kapitolách sa pozrieme na otázku ľudskej hodnoty a identity, fungovanie mozgu, budeme hovoriť o práci a poslaní, rutine a budovaní dobrých vzťahov so svojimi blízkymi, ale aj s Bohom. Pretože výkonové nastavenie možno neobišlo ani náš duchovný život.
Povedie nás osobný príbeh, hlavné myšlienky múdrych ľudí aj kníh, výsledky vedeckých štúdií a rozhovory s odborníkmi, ako aj praktické aktivity, ktoré nám pomôžu si prečítané okamžite vyskúšať.
Pre tých, ktorí sa chcú vydať láskavejšou cestou k sebe aj k druhým
Táto kniha nie je určená len aktívnym tridsiatnikom, unaveným, rozutekaným a nespokojným alebo tým, ktorí majú skúsenosť s vyhorením. Je pre všetkých, ktorí žijú podľa (skrytého) presvedčenia, že skvelý výkon je znamením hodnoty človeka a dobre žitého života.
Vznikla aj pre otcov, pre ktorých je ťažké hrať sa so svojimi deťmi či otvoriť v nedeľu večer svoj kalendár. Je venovaná mamám, ktoré sa učia nájsť svoju hodnotu inde než v tom, čo všetko za deň stihnú. Užitočná môže byť pre staré mamy, ktoré nevedia neupiecť tretí koláč, či pre starých otcov, ktorí nerozumejú, kam sa to ich deti a vnúčatá tak ženú. Ale aj pre duchovných sprievodcov, ktorých potrebujeme, aby nás previedli obdobím, keď spoznávame, že chceme žiť ako Božie deti a nie ako otroci.
Počas kráčania pustatinou som túžila vedieť, že nemusím všetko nájsť a vybojovať sama. Často som sa však cítila osamelá. Tu niekde vznikla myšlienka podeliť sa s vlastným príbehom a tiež s bohatstvom a hĺbkou ľudí, kníh, štúdií aj modlitieb, ktoré mi prišli do cesty. Pomohli mi ísť za svetlom a pokojom, preniesť veci z papiera do reality a najmä z hlavy do srdca. Možno pomôžu aj vám: menej konať a viac byť.
Stanislava GAJDOŠOVÁ: Menej konať, viac byť. Vyd. Postoj Media 2021.