Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
24. november 2021

Lockdown pre všetkých je správny

Ale bez očkovacej ofenzívy ostaneme otrokmi pandémie

Opäť vstupujeme do tvrdého lockdownu, ktorý potrvá asi dlhšie než schválené dva týždne. Ale čo bude potom?

Ale bez očkovacej ofenzívy ostaneme otrokmi pandémie

Foto TASR/Pavel Neubauer

Opatrenia, ktoré dnes schválila vláda na odporúčanie konzília odborníkov, sú pokračovaním zlého covidového sna – od marca 2020 žijeme stále v rovnakom koronasvete, pred nami je nová pandemická vlna, ktorá prekoná tie predošlé, hoci je zaočkovaných takmer 48 percent slovenskej populácie a státisíce ďalších už imunizovalo prekonanie choroby.

Vláda však nemohla v dramatickej situácii konať inak – zákaz vychádzania s výnimkami sa musí týkať aj zaočkovaných, inak sa krivka rastu infekcie nezlomí. Otázkou je, či sa nemali aspoň na dva týždne celoplošne zatvoriť od druhého stupňa všetky školy, ktoré sú motorom šírenia veľmi infekčnej delty. Rozumným kompromisom by bolo, keby regionálni hygienici viac využívali svoju právomoc a lokálne zatvárali školy. A už teraz pôsobí ako veľmi pravdepodobné, že dvojtýždňový lockdown sa o desať dní predĺži minimálne o jeden ďalší týždeň.

Tá skutočná výzva  

Problém je, že ak rýchlo a rázne nezvýšime zaočkovanosť populácie, najmä v kategórii seniorov, našou jedinou kartou proti pandémii budú až do jari iba tvrdé lockdowny. A to isté si možno zopakujeme aj v nasledujúcej sezóne covidu, po lete roku 2022.

Pôvodným plánom bolo staviť na dobrovoľnosť očkovania s tým, že sa postupne zvyšoval tlak na pracujúcich a spoločensky aktívnych, teda najmä ľudí pod 60 rokov. To však u nás stroskotalo ako v žiadnej krajine na západ od nás. Ešte v prvých mesiacoch tohto roka sa zdalo, že hlavným problémom bude nedostatok vakcín a priveľký záujem. 

V tejto atmosfére sa v marci rozpútala nezodpovedná kampaň proti neregistrovanému Sputniku, do toho vpadla zlá reputácia vakcíny AstraZeneca. Na sociálnych sieťach a v prítmí internetu sa postupne etablovalo antivaxerské hnutie a na tomto prepade dôvery v očkovanie si postavil svoju novú kampaň Ficov Smer, ktorý ešte aj v posledných dňoch svojim starším voličom hlása niečo v zmysle: „Vakcína zdieračských farmafiriem nefunguje, môže aj zabíjať, ale kto chce, nech si ju dá vpichnúť.“

Lenže k celkovému obrazu patrí aj to, že niektoré optimistické predstavy spojené s vakcínami jednoducho nevyšli: z dosiaľ dostupných dát to vyzerá, že vakcína v prvých mesiacoch síce výrazne znižuje riziko šírenia, takže počas tohto obdobia chránia očkovaní nielen seba, ale aj druhých. Ale potom táto ochranná vlastnosť vakcíny klesá a vírus tak vo väčšej miere prenášajú aj zaočkovaní. 

Ešte väčším problémom však je, že zhruba po polroku sa citeľne oslabuje účinok vakcíny najmä u seniorov. To má za následok, že aj plne zaočkovaní končia v nemocniciach častejšie, než sme si pôvodne mysleli a želali.

Paradoxne však z týchto nových poznatkov vyplýva skôr opak toho, čo tvrdia kritici očkovania, podľa ktorých sa vakcinácia ukazuje ako slepá ulička a treba sa vybrať alternatívnou cestou.

Dobre nie je ani v Nemecku

Zo slovenskej perspektívy je zaujímavý pohľad do Nemecka, ktorý ukazuje, ako ďaleko sme od cieľa, ale odkrýva to, že bez radikálnej zmeny kurzu v očkovaní ostaneme aj budúci rok otrokmi covidu.

Nemci majú značne vyššiu mieru zaočkovanosti populácie než my, o celých 20 percentuálnych bodov. Lepšie sú na tom aj vo vekovej kategórii nad 60 rokov – kým my nemáme zaočkovaných vyše 30 percent seniorov, v Nemecku je to zhruba 15 percent.

No aj u Nemcov sa situácia v priebehu novembra prudko zhoršuje. Všetky krivky vyleteli nahor, momentálne je incidencia dvojnásobne vyššia než na samom vrchole predošlých vĺn. Rýchlo rastie aj počet tamojších pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti, ktorý sa postupne blíži k predošlým rekordom. Dosluhujúca kancelárka Merkelová, ktorá nemá v obľube emotívne ladené slová, v pondelok vyhlásila, že situácia je „vysoko dramatická“ a „prekoná všetko, čo sme dosiaľ zažili“.

Kancelárku aj médiá dosť znepokojujú správy, že v posledných týždňoch pribúdajú v nemocniciach aj starší ľudia, ktorí boli zaočkovaní v prvých mesiacoch tohto roka a vakcína ich už prestala chrániť pred ťažším priebehom ochorenia.

Napriek tomu je ochranný efekt vakcíny jednoznačný, čo vidieť aj na obrovskej nemeckej vzorke: z 20,5 milióna Nemcov nad 60 rokov, ktorí sú zaočkovaní, je na tamojších jiskách 2 522 pacientov. Z oveľa menšej skupiny 3,6 milióna Nemcov nad 60 rokov, ktorí sa nedali zaočkovať, je na jiskách 3 065 pacientov (stav v absolútnych číslach od polovice októbra do začiatku novembra). Podľa prepočtov tak má nezaočkovaný senior nad 60 rokov sedemnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že skončí v nemocnici, než zaočkovaní rovesníci.

Nemecká skúsenosť teda napovedá, že pri vysokoinfekčnej delte nezaberá ani 70-percentná zaočkovanosť populácie a ani 85-percentná zaočkovanosť seniorov – na preplnenie nemocníc stačí relatívne malá skupina zraniteľnejších skupín, ktorá nie je imunizovaná prekonaním ani vakcínou. K nim pribúdajú v relatívne oveľa menších počtoch aj tí, ktorých po dlhých mesiacoch vakcína už dostatočne nechráni.  

V Nemecku sa preto trápia tým, ako čo najrýchlejšie doočkovať treťou dávkou milióny zaočkovaných seniorov a ako zariadiť, aby sa dali prvýkrát zaočkovať dosiaľ váhajúci či úplne nedôverčiví.

Inzercia

Nás trápi to isté, len máme pred sebou oveľa väčší kopec.

Briti žijú v slobode aj s covidom

Na porovnanie, celkom iná situácia je v štátoch, kde dosiahli takmer 100-percentnú zaočkovanosť seniorov. Vo Veľkej Británii akoby pandémiu vypli z kolektívneho vedomia, majú len minimálne opatrenia, zdravotníctvo funguje, a to všetko napriek tomu, že od júla majú stabilne veľmi vysokú incidenciu a delta tam masívne cirkuluje. Briti momentálne žijú s vírusom, ako keby išlo o nepríjemnú chrípku. V preočkovaných štátoch juhu Európy, v Španielsku a Portugalsku, mali až doteraz prekvapivo nízku incidenciu, ktorá sa už v týchto dňoch takisto dvíha a je možné, že postupne porastie k britskej úrovni. Ale ak dobre zvládnu administráciu tretej dávky, aj budúci rok sa zaradia k tým najlepším v Európe a na svete.

V najbližších týždňoch dokáže šírenie superinfekčnej delty spomaliť len lockdown, iné možnosti sa už vyčerpali. Ale ak chceme mať perspektívu lepšieho roka 2022 bez plných nemocníc a série najtvrdších lockdownov ako nového spôsobu života, ostáva len britská či juhoeurópska cesta.

Vzhľadom na spoločenskú atmosféru a bojkot zmobilizovanej opozície, ktorá na čele s trojnásobným expremiérom razí z účelových dôvodov čisto libertariánsky prístup – rozhodnite sa, ako chcete, štát do toho nič –, sa len ťažko hľadajú účinné recepty.

Opatrenia, ktoré do tohto lockdownu diskriminovali neočkovaných plus strach z nových dramatických obrazov, viedli k istému zvýšeniu počtu záujemcov o prvú dávku. Ešte zďaleka nejde o nárasty, aké by sme potrebovali, čo je však ešte horšie, k očkovaniu dotlačili skôr mladších a menej ohrozených, nie tých starších a najstarších, ktorí potrebujú vakcínu primárne.

Aj preto je správne, že premiér Heger otvoril cez víkend tému povinného očkovania seniorov, na ktoré existujú na rozdiel od celoplošnej povinnosti právne aj morálne legitímne argumenty (viac som o tom písal na tomto mieste v nedeľu).

Veľká očkovacia výzva

Minister financií Matovič prišiel v pondelok s menej paternalistickým a motivujúcim návrhom, aby všetci nad 60 rokov, ktorí sa dali zaočkovať od júla a dajú sa zaočkovať do 12. decembra prvou či treťou dávkou, získali rekreačný a gastro bonus vo výške 300 eur. To asi nenakopne tých, ktorí vakcínu principiálne odmietajú, ale mohlo by to presvedčiť aspoň časť dôchodcov z kategórie váhajúcich či slabo nedôverčivých.

Lenže od pondelka beží čas, po Matovičovej tlačovke sa oveľa viac hovorilo o zdanení živnostníkov či o krčahu v reštaurácii, v tejto chvíli nie je vôbec jasné, dokedy to bude len Matovičov návrh a odkedy s tým môžu seniori napevno rátať.

Samozrejme, ani takýto bonus nestačí na prelomenie nedôvery či neochoty celej tretiny nezaočkovaných seniorov, aj preto treba nahlas rozmýšľať, ako by v praxi mohlo vyzerať zavedenie povinnosti očkovania.

Už z Talianska, Francúzska alebo Rakúska vieme, že ak sa pohrozí pracovne aktívnej populácii očkovacou povinnosťou (pre vybrané sektory) alebo ak sa na ňu pritlačí v práci (povinnosťou platených testov či zrážkami zo mzdy), miera očkovanosti okamžite vzrastie. A keďže zo sociologických prieskumov vyplýva, že u nás prevažuje model rodín, v ktorých sú zaočkovaní buď všetci, alebo nikto, po vynútenom zaočkovaní vlastných detí či vnukov asi o niečo rastie šanca, aby sa dali zaočkovať aj (starí) rodičia.

Lenže tento očkovací diktát je omnoho legitímnejší, ak sa zacieli práve na ohrozené skupiny. Ako však priviesť k očkovaniu ľudí, ktorí už nechodia do práce a nijako zvlášť ich v životnom pocite neobmedzuje ani zákaz vstupu do reštaurácií, kaviarní či na hromadné podujatia?  

Už samotné vyhlásenie očkovacej povinnosti by asi malo na viacerých seniorov psychologický efekt. 

Samozrejme, nikoho nemožno zaočkovať proti vlastnej vôli a ani netreba rozmýšľať nad sankciami, ktoré by spoločnosť ešte viac rozoštvali a nepriniesli by žiaden efekt. Pod povinným očkovaním sa v niektorých prípadoch v USA rozumie povinnosť poradenstva, teda ten, kto odmieta očkovanie (rodič pre svoje dieťa), ho môže odmietnuť bez sankcie, ale predtým musí absolvovať rozhovor u príslušného zdravotníka. Keď aj po tomto rozhovore trvá na tom, že nesúhlasí s očkovaním, vyplní formulár a jeho rozhodnutie sa akceptuje. Takáto prax povinného poradenstva s povolanou osobou napokon viedla v jednotlivých regiónoch USA k tomu, že mnohí rodičia svoju prvotnú neochotu dať svoje dieťa vakcinovať prehodnotili.

Možno práve kombinácia Matovičovho bonusu s takouto mäkšou formou paternalizmu by priniesla prelom, ktorý tak súrne potrebujeme. Ak nastupujúci lockdown nevyužijeme na premyslenie novej stratégie očkovania seniorov, ostane za nami len jeden z ďalších deprimujúcich lockdownov. A bez akejkoľvek vízie. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva