Ďalší diel seriálu „daňová revolúcia“ je namierený na 400-tisíc živnostníkov. A na ich rodiny. Matovič prišiel na to, že živnostník odvádza štátu menej ako zamestnanec so zamestnávateľom (logicky, keďže SZČO zamestnávateľa nemá). A rozhodol sa, že to konečne zmení. Živnostníci majú platiť na odvodoch a daniach výrazne viac.

Matovič otvorene priznáva, že po tomto zákroku neočakáva zvýšenie príjmov pre štát. Väčšine vlád to nevyšlo (živnostníci nie sú nijaká finančná elita spoločnosti). Jemu vraj ide len o princíp a spravodlivosť.

Dobre.

Tak sa na tú spravodlivosť pozrime.

Štátne pandemické obmedzenia najtvrdšie zasiahli drobné služby, gastro, maloobchod, ubytovacie služby a čiastočne aj bývanie a stavebníctvo. Teda presne tie sektory, v ktorých pracovalo najviac živnostníkov. Čašníkov, kaderníčok, predavačov, remeselníkov…

Desiatky tisíc živnostníkov museli dočasne ukončiť činnosť. Ďalšie desiatky tisíc aj s rodinami prežívajú na dlh. V nádeji, že štát im bude aspoň symbolicky kompenzovať straty – za rozhodnutia úradov, ktoré ich pripravili o prácu.

Odpoveď štátu: áno, myslíme na vás, dozrel ten správny čas, aby sme vás viac zdaňovali.

Toto oznámil minister financií živnostníkom – hlavným obetiam štátnych opatrení – v predvečer ďalšieho plošného lockdownu.

Pre gastroslužby síce jednou rukou navrhuje nižšiu sadzbu DPH, no druhou vracia ceny späť. Reštaurácie majú paušálne účtovať (a zdaňovať) aj tringelty. Vo výške 9 percent.

Nakoniec dodal aj to, že tlakom na živnostníka nechce zvýšiť príjmy štátu, nie je predsa naivný, robí to skôr preto, aby sa mohol pozrieť do očí zamestnancom a aby mohol pokojne spávať.

Keďže už Matoviča trochu poznáme, môžeme smelo predpokladať, že jeho úmysly nie sú o vznešených princípoch, ale skôr o tých nižších. Zlomyseľných…

Matovič si zrejme pod pojmom živnostník predstavuje dve skupiny ľudí. Voličov SaS. A novinárov, z ktorých mnohí dodávajú služby pre vydavateľa ako samostatne zárobkovo činné osoby. Napokon, minister to priznal. Kto ho pozorne počúval, tomu asi neuniklo, že ho rozčuľujú tí držitelia živnosti, ktorí kdesi sedia a „vypisujú“.

To sú vinníci. Na tých treba namieriť britvu.

Že tým dorazí desiatky tisíc živnostníkov, ktorých štátne pandemické opatrenia obrali o obživu, už akosi nedomyslel.

S Matovičom sa dá súhlasiť len v jednej veci – ak je niekto de facto zamestnaný a formálne sa hrá na živnostníka, treba to riešiť. Je to obchádzanie pravidiel, ktoré znižuje príjmy štátu. To isté platí o tých, ktorí predvádzajú účtovnú kreatívu a neplatia buď odvody, alebo dane.

No porovnávať tých živnostníkov, ktorí si z uhradených faktúr poctivo platia odvody aj dane, so zamestnancami a s ich „platbami pre štát“, je úsmevné. A scestné.

Zamestnanec, ktorý by štátu zo svojej mzdy zaplatil viac ako nula centov, neexistuje. Všetko – odvody aj dane – za svojho zamestnaca počíta aj platí na účty štátu a poisťovní zamestnávateľ. Je to jeho finančné aj administratívne bremeno, nie starosť zamestnanca.

Pokiaľ ide o výšku paušálnych výdavkov a daňové či odvodové sadzby, tie boli, sú a budú predmetom experimentov. Väčšinou nie veľmi produktívnych. Optimalizácia zvykne byť o krok vpredu (neuveríte, ale sú aj takí živnostníci, ktorí občas „stratia“ účtovníctvo u babky na povale). Ale v poriadku, ak štát usúdi, že živnostníci zbohatli a treba ich primerane zdaniť, tak to tak bude. Otázne je len to, či je na tento typ diskusie vhodný čas. Ďalšia edícia lockdownov prinesie presne opačný problém…

Jednoducho: Matovič sa pri uzavretí svojho daňového seriálu sekol. V snahe zúčtovať s „nespravodlivosťou“ zasiahol stovky tisíc vyčerpaných živnostníkov zo služieb, gastra, remesiel. Voličov pravicových strán (vrátane exvoličov OĽaNO).

Ako hovorí staré príslovie: trafil si klincom po hlavičke.