Kristina Sundquistová, popredná švédska vedecká pracovníčka z univerzity v Lunde, publikovala štúdiu, podľa ktorej takmer 60 percent znásilnení vo Švédsku páchajú migranti. Za zverejnenie týchto informácií ju stíha švédska prokuratúra, pretože bolo „neetické“. Informovala o tom poľská agentúra PAP.

Tejto agentúre spoluautor štúdie Ardavan Chošnood zároveň povedal, že vo Švédsku zatiaľ nikto podobný výskum neviedol. Všetci sa totiž báli toho, že za takúto štúdiu by mohli byť obvinení zo xenofóbie.

Nekorektný výskum

Prípad Sundquistovej sa začal na jar, keď zverejnila štúdiu, ktorá bola založená na vyše 3 000 súdnych rozhodnutiach z obdobia od roku 2000 do roku 2015. Z týchto údajov vyplýva, že približne 60 percent všetkých odsúdených za znásilnenie boli imigranti prvej a druhej generácie.

Približne polovica ľudí, ktorí boli v tomto období odsúdení za znásilnenie, sa narodila mimo územia Švédska a približne polovica už mala ďalšie záznamy v trestnom registri, ktoré súviseli s násilnými trestnými činmi.

Štatistika takisto ukázala, že približne tretina odsúdených poberala sociálne dávky.

Poľská agentúra PAP tvrdí, že zverejnenie štúdie prokuratúre nahlásil anonymný doktorand z univerzity v Göteborgu. Prokuratúra sa pôvodne prípadom odmietla zaoberať a obvinenia označila za neopodstatnené.

Potom však zasiahla štátna Odvolacia komisia pre etický výskum, ktorá tvrdila, že Sundquistovej spracovanie údajov poskytnutých úradmi bolo neetické. Švédsky web Lakartidningen informoval, že obzvlášť aktívnym v tomto smere bol predseda tejto komisie Jörgen Svidén, podľa ktorého by profesorka mala byť za publikovanie štúdie stíhaná a odsúdená.

Po tomto zásahu sa prokuratúra začala profesorke znovu venovať a odštartovala nové vyšetrovanie.

V rozhovore pre médiá samotná profesorka povedala, že výskum realizovala v súlade so zákonmi. To, že ju prokuratúra vyšetruje, považuje za úplne neprijateľné a zároveň nepriateľské k vedeckej práci.

Nepriateľstvo k vede

Ešte zaujímavejším sa stal prípad po tom, čo spoluautor štúdie Ardavan Chošnood, ktorý má iránsky pôvod, povedal, že cieľom štúdie nebolo ani tak v prvom rade zistiť podiel prisťahovalcov na počte spáchaných znásilnení. Sledovala totiž rozličné spoločenské hodnoty, akými sú napríklad inteligencia, sociálne prostredie, z ktorého páchatelia vzišli, a podobne. Počas výskumu však prišli na to, že pôvod páchateľov je dôležitým údajom, preto ho vo výsledkoch nakoniec uviedli.

Podobne sa vyjadrila aj samotná profesorka Sundquistová. Tá konštatovala, že médiá vytrhli z kontextu jednu časť jej práce a vytvorili okolo nej škandál.

Stina Holmbergová, predstaviteľka Rady pre prevenciu kriminality, v reakcii na výsledky štúdie, ktorú Sundquistová zverejnila, povedala, že veľký počet imigrantov medzi páchateľmi znásilnení medzi rokmi 2000 a 2015 môže spôsobovať aj to, že mnoho z nich pochádza z kultúr, „kde sa ženy nesprávajú ako švédske ženy“.

Prípad neunikol ani pozornosti Piotra S. Ślusarczyka z univerzity vo Varšave, ktorý vyhlásil: „Rozhodnutie obžaloby vzniesť obvinenia a žiadosť Odvolacej komisie pre etiku výskumu môžu mať mrazivý účinok, pretože vedci nebudú chcieť riešiť spoločensky dôležité, ale kontroverzné témy. V tomto prípade sa objavuje obzvlášť citlivý kontext – rozsah trestných činov proti zdraviu a životu žien. Je nemožné účinne chrániť obete, pokiaľ nie je zhromaždené dostatočné množstvo znalostí o páchateľoch.“