Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
22. november 2021

Dva fronty

Bojovať za reformu aj proti pandémii. Ako to mohlo dopadnúť?

Bojovali sme v oslabenej pozícii počas leta aj začiatkom jesene na dvoch frontoch a tak to aj dopadlo.

Bojovať za reformu aj proti pandémii. Ako to mohlo dopadnúť?

Foto TASR/Dano Veselský

Slovo lockdown bolo cez víkend odkliate. Zhrozenie z toho, že nás toto čaká opäť, pomaly vyprchá. Začneme si zvykať na myšlienku, že do toho opäť spadneme. Lebo nič lepšie poruke asi nemáme.

Vírus sme ešte neporazili napriek všetkým predčasne optimistickým scenárom či výpočtom. Vieme už, že vakcína nie je sloboda a ani segregácia očkovaných a neočkovaných nefunguje.

Vieme už aj to, že nebudeme v zavádzaní lockdownu prví ani jediní. Netreba sa príliš rozhliadať ani zaostrovať zrak, aby sme videli, kto uzatvára život v krajine. Také Rakúsko vôbec nie je ďaleko.

A netreba ani prudkú inteligenciu na to, aby si človek zrátal, že ten lockdown zavádzajú už aj tam, kde na tom nie sú až tak zle ako my.

Je tu teda už len čakanie na termín. A na politika, ktorý sa postaví pred kamery a oznámi tú správu.

Treba počítať s tým, že ulice budú plné nespokojných ľudí. Ale ani v tomto nebudeme vôbec výnimoční. Vodné delá proti búriacim sa ľuďom vo veľkom nasadzujú vo viacerých krajinách na západ od nás. Nie je to žiadna slovenská špecialita, že ľudia sú frustrovaní, pobúrení, nahnevaní a idú do ulíc.

Ale v niečom sme asi predsa len špecifickí. Že v tomto čase ideme robiť a presadzovať reformu siete nemocníc.

Preťažení a unavení lekári či sestry by práve v tomto čase nemali byť vystavovaní stresu, že sa ide reformovať celý systém. Zdieľať

Je čoraz jasnejšie, že to nebol štátnický čin a že bolo by lepšie priznať: teraz nie je čas na žiadnu reformu zdravotníctva. Horší termín na jej presadzovanie ani nemôže byť.

Máme tu preplnené nemocnice, nedostatok pľúcnych ventilácií a v tomto čase tu niekto ide celkom vážne presadzovať veľké zmeny v nemocničnej sieti.

Preťažení lekári či unavené sestry nemajú byť práve v tomto čase vystavovaní stresu z toho, že sa ide reformovať celý systém. To je reforma do dobrých čias, nie do dní pandémie, keď sa bojuje o každé lôžko. A lekárom či riaditeľom nemocníc netreba klásť na chrbát ďalšie záťaže.

S obdivom sa teraz písalo vo viacerých médiách, aj v Postoji, o portugalskom viceadmirálovi Henriqueovi Gouveia e Melovi, ktorý vo vojenskej uniforme riadil proces očkovania vo svojej krajine.

Nedostal žiadnu inú úlohu iba pokojne, jednoducho a pravidelne vysvetľovať výhody, ktoré vakcinácia prináša, a manažovať celý vakcinačný proces. Pravdepodobne aj jeho charizma a dôveryhodnosť spôsobili, že sa pre vakcínu rozhodlo okolo 90 percent Portugalčanov. Krajinu to nevytiahlo z pandémie, ale zdravotnícky systém im zrejme kolabovať nebude.

Aj na Slovensku povolali na ministerstvo zdravotníctva vojaka. Ale neurobili z neho krízového manažéra, ktorý dostane jednoduchú úlohu: boj s pandémiou. Vyzliekol sa z uniformy, aby navonok pôsobil ako klasický politik. Chyba.

Inzercia

A tak mu okrem pandémie, akoby to nebolo dosť, na plecia naložili ešte čisto politickú a ťažkú, nepopulárnu úlohu: presadiť reformu siete nemocníc.

Väčší podraz mu spraviť nemohli. Lengvarský nie je klasický politik, nešiel do volebnej kampane s témou reformy zdravotníctva. Nemá politickú silu a ani politickú záštitu vo vlastnej strane. Nie je to ani typ človeka, ktorý by v sebe mal vášeň pre reformu siete nemocníc. Vášeň mala ministerka Kalavská, ktorá otvorila tému optimalizácie siete nemocníc a dala na stôl aj návrh. Brala to ako svoju osobnú politickú agendu. A neuspela.

Lengvarský to zobral ako rozkaz, ktorý dostal. V prvom parlamentnom kole uspel. Ale za akú cenu?

Zvolení politici k celej agende pridali iba povzdych, že sa nedá nič robiť, musíme tým prejsť, lebo je tu bič Európskej únie. A tá nedá peniaze, ak dajaká reforma nebude. (Ak je nutné na Slovensku vzbudzovať odpor voči povýšeneckej Európskej únii, lepšie sa to robiť ani nedalo.)

A ešte šikovne využili príležitosť, aby hnev ľudí z regiónov presmerovali na Lengvarského, ktorý si vraj ako zlý žiačik nesplnil domácu úlohu a nechodil včas presviedčať ľudí vo Vranove, v Snine či Trstenej.

Dnes je pritom jasné: on mal dostať celkom inú domácu úlohu. Zabezpečiť, aby boj s pandémiou prebehol s čo najmenšími stratami. Teda aby obetí bolo čo najmenej a aby vojsko, teda zdravotníci, nezutekali z boja.

Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac, ktorého nikto nemôže obviňovať z nedostatku vášne pre reformy, to napísal takto: „… v tejto dobe nie je žiadna objednávka, aby vláda robila nejaké reformy, ktorým navyše nik nerozumie, často ani samotná koalícia, a ktoré dokonca ani nie sú v programovom vyhlásení.“ A dodáva, že Lengvarský ako vojak by mal vedieť, že bojovať na dvoch frontoch sa nedá. Urobil chybu, keď „ani náznakom nepovedal, že buď ho nechajú riadiť krízu pandémie, alebo sa vráti do pokojných armádnych vôd“.

Namiesto toho, aby riadil boj proti C-19, sa pustil do niečoho, na čo nemá odborné predpoklady ani skúsenosti – „otvoril druhý front, nazvime ho reformátorský“. Ale od neho nikto reformy nechce, tvrdí Rudolf Zajac a dodáva, že od neho chceme, „aby zaviedol poriadok a systém v boji proti C-19“. Teda napríklad vytvoriť správny diagnostický a liečebný postup, takzvané guidelines. 

Možno sa minister Lengvarský vôbec nemal prezliekať do civilu, možno by bolo lepšie, keby ho nechali v uniforme a keby dostal jasný a jednoduchý rozkaz. Zdieľať

Ešte pred pár dňami tu koalícia viedla v parlamente boj, aby pretlačila reformu siete nemocníc do druhého čítania. Aj sa jej to o chlp podarilo, ale má niekto teraz pocit víťazstva? Možno zopár úradníkov na ministerstve, ktorí za túto vec zodpovedajú. A to nás čaká ďalšia trauma pri novom kole pretláčania reformy v parlamente.

Možno sa minister Lengvarský vôbec nemal prezliekať do civilu, možno by bolo lepšie, keby ho nechali v uniforme a keby dostal jednoduchý a jasný rozkaz: previesť krajinu bojom s koronavírusom. Bodka.

Asi by sme epidémiu nezastavili, asi by sme ani tak nelámali rekordy v počte zaočkovaných, ale možno by niektoré veci lepšie fungovali a možno by sme sa tak nedostali na čelo svetového rebríčka v počte pozitívnych na milión obyvateľov za posledných 7 dní.

Ale keď sa naraz bojuje na dvoch frontoch a nejde pritom o koalíciu silných armád, inak to dopadnúť nemôže.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva