Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
18. november 2021

Konzervatívny výber

Ako Drobova župa ublížila verejnej doprave (+ podcast)

Prinášame komentovaný prehľad udalostí, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.

Ako Drobova župa ublížila verejnej doprave (+ podcast)

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba po podpise zmluvy medzi krajom a spoločnosťou Arriva 11. októbra 2021 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Verejná autobusová doprava v Bratislavskom kraji skolabovala. Župa vybrala nového dopravcu podľa najlacnejšej ponuky. Výsledkom je chaos, sľuby Juraja Drobu v oblasti dopravy sa rúcajú.

Pokiaľ budú existovať v Európe krajiny, ktoré sú nekriticky naklonené prijímaniu migrantov, dovtedy sa budú na európskych hraniciach zhromažďovať stovky a tisíce úbožiakov z tretieho sveta. A autokrati ako Lukašenko ich budú s radosťou používať na svoje ciele.

Teória o tom, ako sa Donald Trump spolčil s Rusmi, aby vyhral prezidentské voľby 2016, sa rozpadáva. Paradoxne, vyšetrovanie čoraz zreteľnejšie ukazuje na ruské väzby v Demokratickej strane.

V texte týždňa šéfredaktor týždenníka Echo24 Dalibor Balšínek komentuje pandemickú rozorvanosť spoločnosti, ktorú opatrenia ako rakúsky lockdown pre neočkovaných ešte viac radikalizujú. Vo videu týždňa Jordan Peterson diskutuje o modernom politickom islame a úlohe Ježiša v moslimskom náboženstve.

Konzervatívny výber si môžete aj vypočuť:

Ako župan Droba zlikvidoval verejnú dopravu

Už niekoľko dní sú obyvatelia Bratislavského kraja vystavení nemilej situácii. Zmena autobusového dopravcu priniesla nielen zmenu cestovného poriadku, ale aj neskutočný zmätok v tom, ktoré z novo vytvorených liniek vôbec premávajú.

Situácia je natoľko kritická, že niektoré obce v kraji prakticky prišli o autobusové spojenie so svojimi okresnými mestami (Senec, Pezinok, Malacky). Ľudia majú problémy dostať sa do práce, deťom chýbajú spoje, aby sa včas dostali do škôl, nehovoriac o tom, ak sa niekto snaží dostať ráno k lekárovi.

Obzvlášť nepríjemný dosah to má na zdravotníctvo. Nielenže sa skomplikovala cesta do práce napríklad zdravotným sestrám, ale v čase vrcholiacej tretej vlny pandémie sa v tých zopár spojoch tiesni veľké množstvo ľudí. Ideálne miesto na šírenie vírusu.

Celý problém spôsobil výber nového autobusového dopravcu. Slovak Lines, ktorý autobusové linky v kraji zabezpečoval niekoľko desaťročí, vystriedala spoločnosť Arriva. Tá vyhrala verejnú súťaž s najnižšou cenou.

Už pred oficiálnym prechodom mala Arriva problém zohnať dostatok vodičov, ktorí by obsluhovali všetky doteraz existujúce linky. Týždne však zaznievali ubezpečenia, že situácia sa nakoniec vyrieši. Ako sa vyriešila, vidia cestujúci v praxi.

Samotní vodiči aj ich odboroví zástupcovia upozorňovali na to, že nový dopravca im ponúka neprimerane nízke platy, z ktorých sa v Bratislave a okolí nedá poriadne vyžiť. Za takýchto okolností mnohí odmietli k novému zamestnávateľovi prestúpiť.

Arriva v snahe zachrániť situáciu už pristúpila k ponuke náborového príspevku 4-tisíc eur. A hľadať chce aj medzi vodičmi bratislavskej MHD, čo sa zas nepáči primátorovi Matúšovi Vallovi.

Zrejme aj vďaka nízkym nákladom na platy mohla Arriva v súťaži ponúknuť najnižšiu cenu. Verejné obstarávanie tak opätovne potvrdzuje, že kritérium najnižšej ceny je pri službách vo verejnom záujme nielen nedostatočné, ale môže, naopak, viesť k zlyhaniu služieb, ktoré má zazmluvnený subjekt zabezpečovať.

A čo robí župan Juraj Droba? Vyzýva na trpezlivosť a obyvateľov kraja presviedča, že situácia sa zo dňa na deň zlepšuje. Skúsenosti ľudí, ktorí sa snažia kamkoľvek autobusom dostať, však hovoria niečo iné.

Juraj Droba ešte v kampani na pozíciu župana vo voľbách v roku 2017 označoval verejnú dopravu za jednu zo svojich hlavných priorít. Chcel zahusťovať sieť zastávok, zlaďovať grafikony autobusov a vlakov a celkovo motivovať ľudí, aby osobné autá nechali doma a využívali verejnú dopravu. A k priorite verejnej dopravy sa prihlásil aj vo svojom programovom vyhlásení po zvolení a nástupe do funkcie.

Prvé reálne rozhodnutie, ktorým mohol tieto svoje sľuby naplniť, však celkom spackal. Dnes nielenže nikto nevie, ktorý spoj reálne premáva, nový dopravca zmenil roky vylaďované spoje medzi obcami, ktoré si vyjednali jednotlivé samosprávy. Ak sa aj niekomu podarí zo svojej obce dostať do okresného mesta, aby odtiaľ pokračoval do Bratislavy (či už autobusom, alebo vlakom), na prestup čaká desiatky minút, ak nie hodiny.

O tom, čo malo byť sprievodným efektom podpory verejnej dopravy – teda ušetrenie životného prostredia –, sa už vôbec nedá hovoriť. Ľudia, ktorí sa doteraz mohli pohodlne zviezť autobusom a prestúpiť na vlak, dnes opäť vyťahujú autá. Vlastná osobná doprava je predsa len najspoľahlivejší spôsob, ktorý nezávisí od politickej svojvôle. A tak sa nepodarí županovi naplniť ani ďalší zo svojich sľubov – znížiť intenzitu dopravy a výskyt áut v hlavnom meste.

Naopak, to, čo funguje, je vzájomná pomoc medzi ľuďmi. Na sociálnej sieti už vznikli skupiny, kde si ľudia vzájomne ponúkajú odvoz autom či oň žiadajú. A nedôvera k politikom, úradom a inštitúciám ďalej rastie.

A to ešte môžeme byť radi, že župan nemá dosah na železničnú dopravu. To by sme sa už hádam nedostali nikam.

Migračná kríza sa nekončí

Obraz, ktorý v posledných týždňoch vidíme na poľsko-bieloruskej hranici, je takmer totožný s obrazmi, ktoré sme v minulých rokoch vídali na iných hraniciach či hraničných bodoch krajín, ktoré ležia na okraji Európskej únie – či už išlo o maďarsko-srbskú, chorvátsko-srbskú hranicu, grécky ostrov Lesbos alebo taliansky ostrov Lampedusa. Mení sa len okolitá prírodná scenéria.

Stovky a tisíce migrantov, mnohí v zúboženom stave, na pokraji síl, na pokraji života. Takýto obraz nemôže nechať chladným žiadneho normálneho človeka. Miera ľudského utrpenia sa nelíši krajinou pôvodu ani rasou.

Zásadná otázka však znie, prečo sa tieto scény neustále opakujú. Krajiny, ktoré ležia na hraniciach EÚ, sa snažia plniť svoju časť záväzkov z oblasti voľného pohybu a vonkajšie hranice prísne strážia. A to aj za cenu falošnej kritiky, ktorá zaznieva z bezpečia niektorých západoeurópskych úradov a mimovládok. Presvedčilo sa o tom Maďarsko v roku 2015. No už roky predtým napríklad Taliansko márne žiadalo EÚ o pomoc s náporom migrantov na Lampeduse.

Inzercia

Dnes Poľsko až takému tlaku na otvorenie hraníc nečelí, západoeurópski politici si potichu osvojili prístup, ktorý ešte pred pár rokmi ostro vyčítali Viktorovi Orbánovi v Maďarsku.

Problémom je, že krajiny, ktoré sú cieľom migrantov – najmä Nemecko –, sú ich prijímaniu stále otvorené. A pri rodiacej sa nemeckej červeno-zelenej koalícii asi nemožno očakávať zásadnú zmenu prístupu. Na nemeckom twitteri je opäť populárny hashtag wirhabenplatz, teda „máme miesto“.

Práve tento prístup zneužívajú prevádzači, či už ide o Aleksandra Lukašenka, Carolu Racketeovú (nemecká kapitánka lode, ktorá prevážala migrantov cez Stredozemné more), alebo verejnosti neznáme mafiánske prevádzačské štruktúry.

A pokiaľ bude takáto ponuka v cieľových krajinách existovať, naďalej sa ňou nechajú zlákať stovky a tisíce zúbožených ľudí v treťom svete. 

Kto sa spolčil s Rusmi

Počas celej vlády Donalda Trumpa sa v médiách spriaznených s Demokratickou stranou niesol naratív, že jeho víťazstvo vo voľbách 2016 zariadilo spolčenie sa s Ruskom a práca ruských agentov na sociálnych sieťach, ktorí zmiatli voličov proti dobrej Hillary Clintonovej.

Najnovšie udalosti ukazujú, že nielenže bolo všetko inak, ono to bolo dokonca úplne naopak.

Trumpovo prepojenie s Rusmi už v predchádzajúcich rokoch spochybnila tzv. Muellerova správa aj vyšetrovanie ministerstva spravodlivosti pod vedením Michaela Horowitza.

Vyšetrovateľ John Durnham, ktorého úlohou je preveriť vznik vyšetrovania, ktoré voči Trumpovi viedla FBI, v posledných dvoch mesiacoch obvinil dvoch kľúčových ľudí. Ich svedectvá viedli k vyšetrovaniu exprezidenta, teraz sú obvinení z krivej výpovede.

Jedným z nich je právnik Michael Sussman, ktorý údajne dodával dôveryhodné svedectvá, ktoré sa dostali do tzv. Steelovej zložky, teda súboru „dôkazov“ proti Trumpovi. Vyšetrovateľom však zatajil, že pracuje pre právnickú kanceláriu, ktorú si najala Demokratická strana v čase, keď na prezidentku nominovala Hillary Clintonovú.

Druhým je Igor Dančenko, Rus, ktorý už dlhé roky žije v USA. S rodnou krajinou už okrem príbuzenstva v skutočnosti nemá žiadne styky, no i tak bol predstavovaný ako kľúčový kontakt, ktorý vyšetrovateľom dodával informácie z prostredia ruských tajných služieb. Mnoho „exkluzívnych“ informácií si doslova vymyslel alebo prifarbil veci, ktoré si prečítal v médiách. Takto vznikla aj údajná Trumpova anabáza s prostitútkami v moskovskom hoteli.

Dančenkovým zdrojom priamo v Rusku bol však lobista Demokratickej strany Charles Dolan. V rokoch 2006 až 2014 pracoval napríklad aj v prospech ruského Gazpromu. Podrobný príbeh celej konšpirácie o Trumpovom prepojení na Rusov a pôvode tejto historky v kuloároch Demokratickej strany si môžete prečítať napríklad tu.

……………………………………………………………………….

Text týždňa: Desivá rakúska cesta

„Čínsky vírus už rok a pol decimuje spoločnosť. Ľudia sú naďalej nútení nosiť rúška, neustále sa testovať, aby mohli aspoň trochu žiť tak, ako boli zvyknutí. Návrat do normálu je však v nedohľadne. Vakcíny rýchle riešenie nepriniesli. Neistota nezmizla, naopak, stupňuje napätú atmosféru v spoločnosti. Radikalizujú sa stúpenci očkovania aj jeho odporcovia,“ píše vo svojom komentári šéfredaktor týždenníka Echo24 Dalibor Balšínek.

Politické šialenstvo a radikalizáciu pomerov ilustruje Balšínek na príklade Lotyšska, ktoré zakázalo neočkovaným poslancom parlamentu vykonávať ich riadny mandát, či Rakúska, ktoré zaviedlo otvorenú diskrimináciu pre neočkovaných nad 15 rokov.

Hlavný problém je podľa neho v tom, že ľudia chcú späť svoje životy a chcú žiť ako pred pandémiou. Prvé obmedzenia a lockdowny prijali s ochotou, pretože ich sprevádzala nádej, že choroba odíde alebo prídu vakcíny, ktoré ju vymýtia. Nestalo sa však ani jedno. Túžba po jednoduchom riešení však zostala a časom silnie. Za hlavných vinníkov sú dnes označovaní neočkovaní a tí, ktorí upozorňujú na prirodzené limity vakcín.

A aj keď sa vyjadrenia o nie stopercentnom účinku vakcín objavovali už od začiatku, ľudia v nich chceli vidieť nádej a riešenie, preto tieto informácie nebrali príliš do úvahy a v podobnom duchu informovali aj hlavné médiá.

„Stojíme pred problémom, ktorý nebude mať jednoduché riešenie, a je dôležité, aby sa prihliadalo aj na argumenty tých, ktorí nevidia masové očkovanie ako jedinú cestu. Je potrebné nezvyšovať napätie a nehľadať vinníkov tam, kde nie sú,“ uzatvára Dalibor Balšínek.

……………………………………………………………………….

Video týždňa: Ježiš v kresťanstve a Ježiš v islame

Jordan Peterson diskutuje s Mustafom Akyolom z Centra pre globálnu slobodu a prosperitu na Cato Institute. Mustafa Akyol sa snaží hľadať odpovede na to, ako má islam politicky pôsobiť v modernej podobe, a je autorom konceptu islamského politického liberalizmu.

Spoločne porovnávajú nebezpečenstvá náboženského extrémizmu s tým sekulárnym. Jeho nebezpečenstvo tkvie v tom, že ak spoločnosti chýba transcendentný Boh, bohom sa stáva ľudský vodca, diktátor.

Zhovárajú sa však aj o spoločných bodoch abrahámovských vierovyznaní – judaizme, kresťanstve a islame, ale aj o tom, ako islam vníma úlohu Ježiša či Panny Márie.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.