Neodpustiteľné hriechy?
Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom. (Mk 3, 29).
V prvom rade si musíme uvedomiť, ktoré hriechy tu spadajú. Sv. Augustín "definoval" 6 konkrétnych hriechov proti Duchu Svätému.
- Opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo
- Zúfať napriek Božiemu milosrdenstvu
- Odporovať poznanej kresťanskej pravde
- Závidieť blížnemu Božiu milosť
- Zatvrdzovať si srdce proti spasiteľnému napomenutiu
- Tvrdošijne zotrvávať v nekajúcnosti
Ako také hriechy vyzerajú v praxi?
- Idem spáchať hriech. Viem, že je ťažký a viem, že sa z neho vyspovedám a "bude dobre". Veď Boh mi odpustí. K spovedi pristúpim s tým, že síce uznávam, že som zhrešil, avšak nemám žiadnu vnútornú túžbu s tým prestať. Práve naopak. V hriechoch budem pokračovať, "veď Boh mi odpustí".
- Hriech číslo dva vyzerá asi takto: Spáchal som hriech. Presýti ma zúfalstvo nad tým, že niečo také hrozné, ako som spáchal, mi Boh ani nedokáže odpustiť. "Už som určite zatratený, lebo toto ani Boh nikdy neodpustí". OMYL!!! Neexistuje hriech, ktorý by Boh nedokázal odpustiť, takéto zmýšľanie patrí diablovi a jeho anjelom. A dokonca aj im by Boh odpustil, ak by chceli... lenže nechcú.
- Koľkí z nás vieme, že mimomanželský sex je hriech a koľkí z nás nad tým mávnu rukou? "Veď to dnes robí každý, môžem veselo hrešiť aj ja..." Práve toho sa týka tento hriech. Budeme si pred sebou donekonečna ospravedlňovať rozličné hriechy len preto, aby sme si mohli užiť. Tým odporujeme poznanej a zjavenej kresťanskej pravde. Buď prijmeme celistvú vieru tak, ako nám ju predkladá Biblia a tradícia, alebo vôbec. Ale keď "ta chodím síce do kostola v nedeľu, ale suložim s frajerkou, len tak hučí, ale nevadi", tak k tomu nám Kristus v Apokalypse hovorí len jedno: "Tým, že nie si ani horúci, ani studený, už - už ťa vypľúvam z úst..."
- Sused, alebo spoluveriaci v lavici je obdarený duchovnými, ale aj časnými dobrami. A ja mu to závidím. Závisť je hriechom sama o sebe, lebo je to prvý krok k horším hriechom - krádeži, vražde,... Závidieť božiu milosť je o to horšie, že sa staviame do priamej pozície proti Bohu, ktorý daného človeka obdaril danou milosťou.
- Niekedy v živote človeka nastáva určité "Deus ex machina", na základe ktorého by sa človek mal spamätať a prehodnotiť svoj biedny život. Väčšinou sa bavíme o rozličných katastrofách v štýle autohavárie, z ktorej človek ledva vyviazne živí, riskantná operácia, zdravotné a existenčné problémy. Mnoho ľudí vtedy prehodnotí svoj život a zmení sa. Ale mnoho ľudí nie. To sú práve tí, čo majú zatvrdnuté srdce. Vynikajúcim príkladom z minulosti je Kajfáš, alebo faraón počas odchodu Izraelitov z Egypta. Takým ľuďom už niet pomoci, ak sami nechcú.
- Áno, viem, že som hriešný, ale chcem byť ešte hriešnejší. Hriechy neľutujem, keď mám možnosť ísť na spoveď, direk nejdem. A keď zomriem? Nuž tak zomriem... radšej sa ani nezamýšľam nad tým, čo bude potom.
Prečo sú tieto hriechy neodpustiteľné?
Tieto hriechy nie sú neodpustiteľné preto, že by ich Boh nedokázal odpustiť. Sú neodpustiteľné preto, lebo človek, ktorý žije v jednom z týchto hriechov, odpustenie nechce a odmieta. A Boh si najviac zo všetkého cení našu slobodnú vôľu. Cení si ju dokonca tak, že radšej nám dovolí večný život bez neho, čiže v pekle, akoby nás mal nútiť do odpustenia a života s Bohom v nebi. Takže ak človek nechce odpustenie, Boh sa mu nebude vnúcovať. Keď však nastane situácia, že človek precitne z týchto hriechov, úprimne oľutuje svoje viny a chce sa polepšiť (chcieť sa polepšiť a polepšiť sa sú dve rozličné veci, Bohu stačí, že sa chcem polepšiť), Boh nemá problém takému človeku odpustiť a spasiť ho. Typický príklad z Biblie - zlodúch Dismas (ten, čo bol s Kristom ukrižovaný). Samotný Ježiš mu povedal "Dnes budeš so mnou v raji", čím vlastne z lotra urobil prvého svätca. Také je Božie milosrdenstvo.