Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
15. november 2021

Očakávali sme daňovú reformu

Igor Matovič zatiaľ ponúkol rodinný sociálny balíček

Aká je prvá tretina daňovo-odvodových plánov ministerstva financií?

Igor Matovič zatiaľ ponúkol rodinný sociálny balíček

Minister financií SR Igor Matovič (OĽaNO) počas tlačovej konferencie 14. novembra 2021 v Bratislave. Foto TASR/Jakub Kotian

Igor Matovič sa zrejme inšpiroval režisérom aktuálneho filmového kinohitu Duna a pomerne netradične rozkúskoval predstavenie reformných úmyslov svojho rezortu do troch tlačových besied. Prvá sa konala v nedeľu.

Verejnosť sa dozvedela o veľkorysých výdavkových plánoch na podporu rodín: vyššie prídavky na dieťa, vyšší daňový bonus na dieťa, príspevok na „služby deťom“ a rekreačný bonus… (Detaily v našej správe zo včera TU).

Rodiny akiste podporovať treba. Napokon, je to dôležitá agenda konzervatívnej politiky.

Zároveň platí, že výdavkových programov sa dá z rukáva vytiahnuť toľko, čo králikov z kúzelníckeho klobúka. Avšak bez ohľadu na to, či rozdáva Fico, Pellegrini alebo Matovič, otázky sú vždy dve: z čoho sa to bude financovať a či bude konečná bilancia pre daňovníka pozitívna – nie je totiž umením vziať občanovi na daniach dvadsať eur a následne mu s veľkou pompou prerozdeliť desať naspäť v rámci „sociálneho balíčka“.

Igorovi Matovičovi slúži ku cti, že popri predstavení svojich výdavkových priorít išiel zároveň s kožou na trh a pokúsil sa pomenovať aj zdroje, z ktorých chce na ne získať prostriedky. V slovenskej politike nejde o samozrejmosť. U nás politici stále dokážu získavať percentá na „nekryté šeky“ – teda na veľkorysé sľuby, pri ktorých nikto nevie, z čoho by sa mali vlastne financovať.

No práve pri zdrojoch hrozí, že plány ministra financií narazia na realitu. Kde chce Igor Matovič získať 1,2 miliardy eur ročne, ktoré by rád vynaložil na podporu rodín s deťmi?

Napríklad o 200 miliónov eur majú prísť samosprávy. Výborný spôsob, ako proti sebe popudiť starostov a primátorov asi 2 900 slovenských obcí a miest. Potešia sa aj župani OĽaNO Erika Jurinová a Jozef Viskupič.

Predseda KDH a súčasne prešovský župan Milan Majerský už včera na Facebooku namietal, že podpora rodín na úkor samospráv je nepochopením potrieb rodín, ktoré práve samospráva pomáha napĺňať.

„Jasle, škôlky, školy, šport, kultúra a ďalšie,“ vymenúva Majerský služby pre rodiny, ktoré samospráva financuje. „Napríklad drvivú väčšinu športovísk a kultúrnych stánkov majú v správe miestne a regionálne samosprávy.“

Matej Tunega, ktorý v rámci dlhodobého projektu INEKO monitoruje hospodárenie samospráv, v roku 2014 upozornil na zaujímavú súvislosť: „Údaje ukazujú, že samosprávy hospodária výrazne lepšie ako štát, a to bez ohľadu na to, či sa pozrieme na zadlženie alebo vytvárané prebytky, prípadne deficity.“

Tunega skonštatoval aj na začiatku roku 2021, že samosprávy pred pandémiou mali tendenciu hospodáriť veľmi úsporne, hoci minulý mesiac upozornil, že vinou koronakrízy sa najmä župy začali v poslednom roku výrazne zadlžovať. V každom prípade, ak naozaj platí, že samosprávy zvyčajne hospodária lepšie ako vláda, potom by to malo byť skôr argumentom, prečo ponechať viac prostriedkov starostom, primátorom a županom a radšej menej Hegerovi či Matovičovi.

Minister financií by chcel získať ďalších 200 miliónov eur na podporu rodín aj prostredníctvom zníženia výdavkov na armádu. To je šestina rozpočtu ministerstva obrany!

Šetriť na vojenských výdavkoch znie tak krásne, pacifisticky. Lenže naše ozbrojené sily sú dlhodobo podinvestované. Ich príslušníci robia so zastaranou a čiastočne nefunkčnou technikou, čo má okrem bojaschopnosti či pripravenosti čeliť prírodným pohromám (vrátane pomoci pri terajšej pandémii) aj veľmi zlý vplyv na morálku vojakov z povolania a na celkovú príťažlivosť OS SR pre nových záujemcov.

Inzercia

Investičný dlh v ozbrojených silách vznikol práve tak, že dlhé roky bol pre politikov rozpočet na obranu prvým vreckom, kde hľadali peniaze, keď potrebovali prostriedky na niečo iné. Teda to, čo teraz robí Igor Matovič.

Minister financií navrhuje aj zníženie počtu zamestnancov štátu o skoro 9-tisíc ľudí, čím si sľubuje ušetrenie asi 180 miliónov eur ročne na ich platoch. Tu by sa však žiadalo systematickejšie riešenie. Ak zároveň nedôjde aj k redukcii úloh, ktoré má štátna správa zo zákona vykonávať, dosiahne sa len to, že menšie množstvo úradníkov bude musieť robiť viac práce. Personálne zoštíhľovanie štátu by malo ísť ruka v ruke s redukovaním úloh, ktoré rôzne štátne úrady vykonávajú.

No ani tým sa komplexnosť problému nevyčerpáva. Lebo niekde v štátnej správe možno vládne prezamestnanosť, kým inde by štát potreboval zase posilniť svoje personálne kapacity.

K tomu treba pridať politický problém: aj keby vláda prepustením úradníkov niečo ušetrila na ich mzdách, z druhej strany čelí požiadavkám na rast platov lekárov, zdravotných sestier a učiteľov. Inak povedané, ťažko sa verí, že vláda citeľnejšie zníži počet zamestnancov na výplatnej listine štátu. A aj keby sa jej to podarilo, o ušetrené peniaze sa najskôr pobije zvyšok.

Niektoré návrhy Igora Matoviča navyše pôsobia tak, že si vynútia vznik ďalšej byrokracie, ktorá nad nimi bude vykonávať dozor. Ide tu napríklad o myšlienku milionárskej dane vo výške 0,1 percenta ročne z majetku nad milión eur.

Opatrenie má priniesť len 20 miliónov eur, ale nepochybne si jeho kontrola zo strany finančnej správy vyžiada nejaké administratívne náklady. Majetkoví milionári si trebárs môžu svoje bohatstvo zaparkovať v cudzine a nebudú čakať, kým im ho štát zdaní. Alebo ho prepíšu na príbuzných tak, aby podiel žiadneho z nich nepresiahol milión eur.

Milionárska daň vyvoláva zároveň zvláštne reminiscencie. V roku 1947 prišiel s témou „milionárskej dávky“ vodca československých komunistov Klement Gottwald. Jej cieľom mali byť „milionári, šmelinári a úžerníci“ a profitovať z nej mal „ľud“.

V roku 2006 prišiel zase s milionárskou daňou predseda Smeru Robert Fico. V tom čase boli „milionármi“, na ktorých sa mala vzťahovať, už ľudia od 47,5 tisíca korún mesačne v hrubom (teda 1 577 eur).

Dnes prichádza s milionárskou daňou Igor Matovič. Ocitol sa tak v pozoruhodnej spoločnosti.

Minister financií chce tiež zaviesť zrážkovú daň vo výške 29 percent na poskytovanie „služieb deťom“ a na služby, ktoré súvisia s jeho navrhovaným rekreačným bonusom. Inak povedané, Igor Matovič chce určité služby dotovať svojou rodinnou politikou a následne zamýšľa tieto peniaze zdaňovať dosť vysokou sadzbou. To je ako sedieť v aute a súčasne tlačiť na plyn aj na brzdu. Môže to predražiť rôzne krúžky či doučovacie kurzy, ktoré by vláda, naopak, chcela podporovať...

V pondelok a utorok sa Igor Matovič chystá predstaviť verejnosti ešte druhú a tretiu tretinu svojej „daňovej revolúcie“. Pri filmoch platí, že pokračovania sú zvyčajne slabšie ako jednotky. Azda Matovičov daňový kinohit dopadne lepšie.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva