Ľudia, ktorí v roku 2015 najviac ovplyvnili Slovensko

Ľudia, ktorí v roku 2015 najviac ovplyvnili Slovensko

Podľa redakcie denníka Postoj sú toto ľudia, ktorí najviac ovplyvnili Slovensko v roku 2015.

Slovenskom tohto roku pohlo niekoľko dôležitých udalostí, politických, športových, ale aj zo sveta biznisu. Krajiny sa tiež priamo dotkli viaceré globálne udalosti, musela zaujať postoj k problému utečeneckej krízy, ale aj k medzníkom vo svojej histórii. Tu je náš výber ľudí, ktorí najviac ovplyvnili Slovensko v roku 2015. 

1. Robert Fico

Podľa kritérií slovenskej životnosti vrcholových politikov mal byť už Robert Fico dávno za svojím zenitom. Líder ľavicového Smeru však tento rok oklamal všetky trendy a po minuloročnom prezidentskom debakli sa s plnou silou vrátil späť. Nielenže počtom svojich premiérskych rokov už predbehol Vladimíra Mečiara aj Mikuláša Dzurindu, ale kráča k ďalšiemu volebnému úspechu. A k ďalším rokom v premiérskom kresle.

Jeho politický talent je obdivuhodný. Už menej však obdivujeme spôsob, akým aj tento rok vládol našej krajine.

Symbolom Ficovho vládnutia sú sociálne balíčky, ktorými si udržuje vysokú popularitu a cez ktoré definuje svoje ponímanie sociálneho štátu. Problémom týchto balíčkov však ani nie je to, že by boli obzvlášť škodlivé, ako tvrdia najväčší Ficovi odporcovia. Ich hlavným problémom je, že sú pre blaho tejto krajiny irelevantné. Nevracajú nás príliš nazad, ale nás ani nikam neposúvajú.

Kým za Mečiara Slovensko spätkovalo pred rok 1989 a za Dzurindu sa rozbehlo míľovými krokmi do budúcnosti, za Fica panuje éra stagnácie. Robert Fico je totiž typ politika, ktorý sa priam panicky bojí prepadu popularity, preto sa zo zásady nepúšťa do riskantných vládnych rozhodnutí, ale má v každom okamihu na pamäti emócie svojho priemerného voliča.

Tak to bolo aj v prípade utečeneckej krízy, ktorá mu bola preferenčným darom z nebies. Premiér mal pravdu, keď odmietol politiku povinných prerozdeľovacích kvót, ktoré sú naozaj nevykonateľné. Mal pravdu aj v tom, keď kritizoval iluzórnosť nemeckej politiky otvorených hraníc. Hovoril však neprimeraným slovníkom, ktorým nechcel formovať európsku politiku, ale len kopírovať obavy slovenských voličov. A keď sa zľakol reakcií ľudí z dedín, kam mali prísť čoskoro 149 irackí kresťania, opäť preukázal, ako mu v politike chýba väčšia štipka morálneho étosu.   

Rok 2015 bol preto rokom predvolebného mága Fica. Slovensko však súrne potrebuje premiéra.

 

2. Peter Brenkus

Tento rok sa na Slovensku objavilo viacero iniciatív veriacich ľudí, ktoré reagovali na dramatickú situáciu na Blízkom východe. Okrem zbierok a aktivít Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety priamo v irackom Kurdistane to boli aj výzvy, aby Slovensko prijalo prenasledovaných kresťanov z tejto oblasti.

Niektoré boli spojené aj s organizovaním siete dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní týmto ľuďom na Slovensku pomôcť. To bol prípad iniciatívy Kto pomôže, ľudí okolo Spoločenstva Ladislava Hanusa či aktivít občianskeho združenia Pokoj a Dobro. Pomáhala aj občianska iniciatíva Výzva k ľudskosti, ktorá nevychádzala z komunity veriacich.

Práve združenie Pokoj a Dobro, ktorého tvárou je katolícky kňaz z obce Výčapy-Opatovce Peter Brenkus, sa v spolupráci s Nitrianskou diecézou významne pričinilo o príchod 149 irackých kresťanov na Slovensko. Vďaka iniciatíve viacerých ľudí Slovensko ukázalo, že uprostred utečeneckej krízy, ktorá ľudí napĺňa obavami, dokáže aj pomáhať. Zásluhou Petra Brenkusa sa teda tieto Vianoce nemusíme hanbiť, že Slovensko nespravilo pre ľudí z Blízkeho východu nič. Hoci po vyjadreniach premiéra Fica nie je nič isté, prajeme tomuto projektu čo najväčší úspech. Našej krajine tak môže budúci rok ukázať, že má ešte na viac. 

 

3. Peter Sagan, Ján Kozák

S menami týchto dvoch ľudí sú spojené dva naše najvýraznejšie športové úspechy. Cyklista Peter Sagan po rozpačitom začiatku sezóny vyhral preteky Okolo Kalifornie, obhájil zelený dres na Tour de France a v závere sezóny sa dočkal obrovského úspechu. V Richmonde v USA sa stal majstrom sveta v pretekoch s hromadným štartom.

Futbalovému trénerovi Jánovi Kozákovi sa zase podarilo vniesť poriadok a motiváciu do národného mužstva a výrazne sa pričinil o to, že naša reprezentácia si zahrá na majstrovstvách Európy vo Francúzsku.

 

4. Ľudovít Štúr

Keď sa začal Rok Ľudovíta Štúra, boli na mieste obavy, či ho naozaj dobre zvládneme. A či sa voči Štúrovi opäť nepreviníme šírením rôznych klišé. Výsledok bol však nad očakávania. Štúr zaujal, doma aj v cudzine, akcie boli dôstojné, od Berlína cez Paríž až po rodnú hruď. A, najmä, zakladateľ slovenského politického národa sa stal nanovo vzrušujúcou postavou pre mladšie generácie. RTVS sa podarila dokudráma True Štúr, filharmónii pár koncertov, vydavateľstvám niekoľko kníh, mladým dizajnérom viacero hravých a vtipných motívov.

Za hlavnú udalosť Štúrovho roka však musíme vybrať preklad knihy maďarského historika Józsefa Demmela: Ľudovít Štúr. Nielen preto, že to bolo najzaujímavejšie čítanie o téme a že tu Štúr ožil očami problémov našej doby (z čoho žil, koľko stál prenájom bytu, kto ho podporoval).

Originálnemu Demmelovi sa podarilo ešte niečo väčšie: slovenským historikom ukázal, ako ľahkovážne narábali so Štúrom a občas sa pri ňom dopúšťali až lajdáckych chýb. Demmel tiež ukázal, aký zaujímavý môže byť Štúr, keď o ňom píše človek, ktorý dôkladne preveril maďarské archívy. Slabosťou je občasná špekulatívnosť, poplatná súčasnosti. A, napokon, ani táto kniha nie je tou pravou monografiou, ktorá o Štúrovi stále chýba. Napriek tejto výhrade bol Demmelov Štúr knižným počinom roka.

Inými slovami, Ľudevítovi sa podaril come back. Zaujal Maďarov, hipsterov aj širšiu verejnosť. Slovenský velikán 19. storočia tak stále žije medzi nami.

5. Roman Polák

Nie je jednoduché hovoriť o vplyve v slovenskej kultúre. Viaceré inštitúcie fungujú na solídnej úrovni, viaceré sa postupne zlepšujú, viaceré vznikajú, niektoré, samozrejme, zanikajú. Ak máme pomenovať inštitúciu, ktorá presahuje svoje hranice, tak je ňou jednoznačne Slovenské národné divadlo. A ak to máme zosobniť, tak je to meno Roman Polák.

Polák je riaditeľom činohry a režisérom viacerých ťahúňov uplynulej sezóny, poradil si s Dostojevským, Stodolom, Mannom, Švantnerom a naposledy aj so Stoppardom. Do divadla vracia verejné angažovanie, ale neprekročil hranicu aktivizmu. Chce, aby sa hrali hry s náboženskou aj historickou látkou, napríklad o Válkovom pohľade na Sviečkovú demonštráciu. Činohra pod jeho vedením sa nebojí kánonu ani experimentu a nebojí sa ani konfrontovať s tými najlepšími zo zahraničia.

6. Daniel Křetínský

Tento rok oslávil štyridsiatku. Vyrástol v skupine  J&T, no bol pre ňu príliš dobrý. Keď sa ukázalo, aký veľký obchodný talent a intuíciu má, najmä v oblasti energetiky, stal sa sólo hráčom a dnes sú pre neho J&T rovnocenným partnerom. Na Slovensku sa o ňom hovorí relatívne málo, no nemalo by sa. Po tom, ako skúpil plynový tranzit vedúci cez Slovensko a Stredoslovenskú energetiku, práve v tomto čase skupuje väčšinový podiel od Talianov v Slovenských elektrárňach za jeden a pol miliardy eur. Keďže pôjde o postupný a rozkúskovaný proces, pozornosť verejnosti to veľmi nevzbudí, určite menšiu, ako keď sa väčšinový balík naraz predával talianskemu Enelu pred desiatimi rokmi. Hoci v eurách pôjde o dva razy väčší biznis.

To je ďalší prejav jeho talentu. Na Slovensku sa dejú predaje v strategickom sektore a dejú sa úplne potichu. To mu iné finančné skupiny môžu len závidieť.

Foto: TASR/ Henrich Mišovič, Martin Baumann, Profimedia.sk, Flickr.com, AP, rozsnyovidek.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo