SPOLOČNOSŤ: Zamestnanci na odstrel

"Ak sa Ti nepáči, tak choď, kde chceš. Na Tvoje miesto čakajú ďalší desiati." najjasnejší argument zamestnávateľa vstupujúceho do konfrontácie s nespokojným zamestnancom (nie lenivým, alebo nepoctivým, ale výkonným a oddaným). Čokoľvek, čo zákony štátu zamestnancovi umožňujú, v zrážke so svojvôľou zamestnávateľa je popierané, znevažované, zľahčované. Oveľa hlbší a širší je etický kontext: neúcta k človeku, arogancia moci. Niet hrdinov, ktorí by sa
dokázali vzoprieť. Prečo? Obete tyranie (zo strany zamestnávateľa) poznajú konexie svojich "chlebodarcov" na vyššie miesta. Vedia, že súdne trovy nedajú chlieb ani im, ani ich deťom. Kto má v ich mene prehovoriť?

Desaťtisíce ľudí na Slovensku (resp. zo Slovenska) pracuje za minimálnu mzdu. "Sesternica pracuje na polovičný úväzok - oficiálne(!), no v práci je od vidím do nevidím." započuje človek v autobuse. "Mama išla pracovať do Prahy. Pracuje tam 10 dní vkuse, ťahá aj dvanástky..." počujem hovoriť polosirotu. "Brat pracuje nočné, denné.. niekoľko dní po sebe bez žiadnych príplatkov." Tisíce príbehov rovnakého znenia. Niektorí rezignujú, nepoznajú iné východisko. Iní zmenia zamestnávateľa, no na ich miesta prichádzajú noví zamestnanci (z domova, či zo zahraničia), ktorých štatút sa nemení.

Koho viniť za danú situáciu? Zamestnanca, ktorý si volí priestor ustálených základných istôt pred cestou práva? Ťažko. Zamestnaneckú radu, ktorá má hájiť práva zamestnancov? Čiastočne áno. Je nebývalým zvykom, že členovia tejto inštitúcie sa ľahko "dajú opiť rožkom". Dokonca i v prípadoch, keď je ohrozená bezpečnosť, či zdravie ich spoluzamestnancov. Strašné! Zamestnávateľa? Koná niečo, čo by bolo v rozpore so zákonom? Je to "len" o morálke? Niet sťažovateľov, niet obvinených. Vládne orgány? Ak smieme vytvoriť inštitút "agenta provokatéra" v boji proti mafiánskym praktikám, ako to, že nevieme vytvoriť podobný inštitút, ktorý by dokázal odhaliť, mapovať a riešiť svojvôľu zamestnávateľov (tak štátnych ako aj súkromných)!?

V týchto dňoch (v čase krízy) sa očakáva lojalita tak od zamestnancov, ako aj od zamestnávateľa. Pre jeden i druhý subjekt je lepšie pracovať, ako ostať bez práce. Zamestnanec príde možno o prácu, zamestnávateľ môže prísť o všetko. Viem, že na Slovensku existujú podnikatelia, ktorí sa snažia priezračne, jasne a svedomite spravovať a rozmnožovať imanie pre vlastné dobro, k spokojnosti zamestnancov a na budovanie blaha celej spoločnosti. Vážim si ich prácu i odhodlanie. No negatívne praktiky (možno malej hŕstky?) zamestnávateľov ukazujú v zlom svetle celú podnikateľskú obec.

Kolektivizácia a znárodňovanie vedie k chudobe jednotlivca i spoločnosti, ale pre ukrivdených zamestnancov sa javí (a bude javiť) cesta socializácie ako najschodnejšie riešenie, aj keď je to mylné a zvrátené uvažovanie. Nespravodlivosť je predohrou k militantným, alebo totalitným riešeniam. Ten, kto sa správa nespravodlivo na poste zamestnanca, zamestnávateľa, alebo na ktoromkoľvek zodpovednom mieste nesie bremeno zodpovednosti za stav, ktorý cítiť v dnešnej spoločnosti. A bude zodpovedný i za ten stav, ktorý môže potencionálne nastať.

František Neupauer

Foto: flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo