Nový pokus, ako udržať irackých kresťanov v Iraku

Nový pokus, ako udržať irackých kresťanov v Iraku

Obloha nad mestom Erbil v Kurdistane (flickr.com)

Ak sa irackí kresťania vystrašení z ISIS rozhodnú utiecť, nikoho to nemôže prekvapiť. O to odvážnejšia je iniciatíva chaldejskej cirkvi, ktorá sa ich snaží udržať doma v Iraku.

 „Nechceme opustiť svoju vlasť a takto ju zbaviť prítomnosti kresťanov,“ odkázali predstavitelia chaldejskej cirkevnej hierarchie svojim veriacim prostredníctvom patriarchu v jeho pastierskom liste k mimoriadnemu Svätému roku milosrdenstva. „Irak je naša identita. Máme povolanie, musíme dosvedčovať radosť evanjelia. Musíme byť ako Abrahám, ktorý bol synom tejto krajiny a dúfal proti všetkej nádeji. Abrahám tu bol pre všetkých, aj my sme tu pre všetkých. Ako patriarcha, biskupi a kňazi sme tu pre všetkých, aby sme slúžili kresťanom i moslimom... Aké pekné je prejavovať našim moslimským bratom priateľstvo, solidaritu a podporu. Musíme s nimi spolupracovať pre spoločný život v pokoji a harmónii.“

Už od svojho zvolenia v roku 2013 chaldejský patriarcha mar Louis Raphael I. Sako neúnavne vyzýva svojich veriacich, aby neutekali z Iraku. Niekoľko prípadov chaldejských kňazov a rehoľníkov, ktorí bez vedomia svojich ordinárov doslova utiekli z krajiny, o čom bola reč aj na Synode chaldejskej cirkvi v novembri 2015 v Ríme, ma nepresvedčilo natoľko, aby som nenapísal, že patriarcha vyzýva svojich veriacich zostať v Iraku naozaj v mene chaldejskej cirkevnej hierarchie.

Musíme byť ako Abrahám, ktorý bol synom tejto krajiny a dúfal proti všetkej nádeji. Abrahám tu bol pre všetkých, aj my sme tu pre všetkých. Zdieľať

„Odísť preč nie je žiadnym riešením,“ konštatoval patriarcha v roku 2014 v rozhovore pre vatikánsky denník Osservatore Romano. Kresťania majú povinnosť spolupôsobiť pri vytváraní mierovej budúcnosti v Iraku. „Táto mentalita, utiecť pri prvom výstrele, nejde,“ posťažoval sa patriarcha, ktorý je hlavou najväčšej cirkvi v Iraku a sídli v Bagdade. Podľa mar Saka kresťania v Iraku musia mať trpezlivosť. V mnohých krajinách, ktoré boli kedysi postihnuté vojnou, sa situácia potom zlepšila.

Chaldejský patriarcha mar Louis Raphael I. Sako: Musíme byť ako Abrahám.

Založenie katolíckej univerzity v Erbile

Ako konkrétny stimul zo strany chaldejskej cirkevnej hierarchie pre mladých kresťanov, aby zostali vo svojej vlasti, treba vnímať založenie súkromnej katolíckej univerzity v severoirackom Erbile pod patronátom tamojšieho chaldejského arcibiskupa Bašára Wardu. Univerzita, ktorú oficiálne otvorili 8. decembra 2015, vznikla na pozemku s rozlohou 30-tisíc štvorcových metrov, ktorý poskytla erbilská arcidiecéza v mestskej časti Ankawa, kde prevažujú kresťania.

Odísť preč nie je žiadnym riešením. Kresťania majú povinnosť spolupôsobiť pri vytváraní mierovej budúcnosti v Iraku. Zdieľať

Myšlienka založiť Katolícku univerzitu v Erbile skrsla pri Zvláštnej synode biskupov pre Blízky východ, ktorá sa konala v októbri 2010 v Ríme. „Táto synoda nám pripomenula, že musíme hľadať konkrétne formy pomoci, ktoré podporia prítomnosť a svedectvo kresťanov na Blízkom východe“, vysvetlil pre vatikánsku agentúru Fides erbilský arcibiskup Warda, keď práve opisoval priebeh slávnosti položenia základného kameňa novej univerzity, ktorý sa konal 20. októbra 2012. Na slávnostnej ceremónii bol prítomný aj apoštolský nuncius v Jordánsku a Iraku, arcibiskup Giorgio Lingua, ktorý vtedy zdôraznil, že ide o „akt pozoruhodnej odvahy“, o „projekt proti prúdu“, pretože „zatiaľ čo mnohí, predovšetkým mladí, zvažujú odchod z Iraku, je tu niekto, kto reaguje ponúkajúc im možnosť zostať a dokonca byť na prospech budúcnosti krajiny“. Zároveň ide o dielo, ktoré prinesie úžitok aj miestnym kresťanom, pretože „každá katolícka univerzita ponúka dôležitý príspevok Cirkvi v jej diele evanjelizácie“.

Študijný program

Na slávnosti položenia základného kameňa katolíckej univerzity v Erbile bol prítomný aj Mons. Jacques Isaac, rektor Babel College sídliaceho na erbilskom predmestí Ankawa. Táto chaldejská filozoficko-teologická fakulta bola vtedy afiliovaným pracoviskom rímskej Pápežskej univerzity Urbaniany. Medzičasom sa stala súčasťou novozaloženej katolíckej univerzity. Na žiadosť erbilského arcibiskupa, ktorý prevzal nad katolíckou univerzitou patronát, boli jej ďalšie tri fakulty vytvorené v spolupráci s Katolíckou univerzitou Svätého Ducha v libanonskom Kasliku. Táto vôbec prvá katolícka univerzita v islamskom svete bola založená ešte v roku 1950 Maronitskou rehoľou a dnes má dvanásť fakúlt a štyri inštitúty.

Podľa mar Saka kresťania v Iraku musia mať trpezlivosť. V mnohých krajinách, ktoré boli kedysi postihnuté vojnou, sa situácia potom zlepšila. Zdieľať

Spočiatku bude na Katolíckej univerzite v Erbile študovať do 300 študentov, pričom študijná ponuka sa týka nielen humanitnej (teológia, cudzie jazyky), ale aj vedecko-technickej oblasti (informatika, manažment a hospodárstvo), aby sa naozaj reagovalo na aktuálne požiadavky doby. Následne plánujú otvoriť ešte fakulty práva a medzinárodných vzťahov a každý rok prijať aspoň 250 študentov. Pedagogickú výpomoc a štipendiá, aby si erbilskí študenti mohli prehĺbiť svoje štúdiá v Austrálii a následne sa vrátiť vyučovať do Erbilu, prisľúbila aj Austrálska katolícka univerzita v Melbourne, s ktorou erbilský arcibiskup rokoval v júli tohto roku. Na výstavbu univerzitného komplexu prispela aj talianska biskupská konferencia z prostriedkov získaných z asignačnej dane „Otto per mille“.

Ako zareagujú chaldejskí veriaci?

„Katolícka univerzita v Erbile je posolstvom pre tých, ktorí nás kresťanov chcú vyhodiť z dejín. Vznik univerzity znamená, že zostávame, pretože sme hlboko zakorenení v tejto zemi už tisíce rokov. Nemáme nijaký úmysel odísť preč,“ povedal erbilský arcibiskup počas stretnutia s predstaviteľmi Austrálskej katolíckej univerzity. Na potvrdenie svojich slov vyzdvihol, že nová univerzita umožní študovať či doštudovať „mladým, mužom a ženám, kresťanom a jezídom, ktorí boli násilím a vyhrážkami donútení odísť z Ninivskej planiny a Mosulu. Univerzita otvorí svoje brány aj moslimom, ktorí sa chcú učiť a študovať bok po boku s kresťanmi a jezídmi s cieľom vytvoriť novú a sľubnú budúcnosť pre Irak.“

Po týchto slovách zostáva len dúfať, že popri chaldejských klerikoch si ich osvojí aj čo najväčší počet chaldejských veriacich, ktorí ešte zostali v Iraku. Až do vypuknutia irackej vojny v roku 2003 žilo v Iraku až do 1,5 milióna veriacich všetkých kresťanských konfesií. Odhaduje sa, že v dôsledku vojnových pomerov a vyčíňania islamských radikálov krajinu dodnes opustil viac ako milión kresťanov. 

Chaldejská cirkev

V polovici 15. storočia zapustili v Asýrskej cirkvi Východu korene dedičný patriarchát (z celibátneho strýka na synovca), dominantné postavenie jednej rodiny a voľba nedospelých patriarchov bez patričnej prípravy. Keď bol jeden takýto zvolený v roku 1552, skupina asýrskych biskupov ho odmietla uznať za patriarchu a snažila sa o dohodu s Rímom. Biskupi zvolili predstaveného kláštora Rabban Hormizd, ktorý sa volal Yuhannan (Ján) Sulaqa. V roku 1553 ho pápež Július III. vysvätil za biskupa a následne vyhlásil za patriarchu Chaldejcov.

Katolícki Chaldejci sa stali v priebehu prvej svetovej vojny obeťou vyvražďovania zo strany Turkov, keď prišli o život štyria biskupi, mnoho kňazov a 70-tisíc veriacich. Sídlo patriarchátu sa presúvalo na rôzne miesta až do roku 1830, keď bolo presunuté do Mosulu. Od roku 1950 má sídlo v Bagdade. V tom čase sa mnoho katolíckych Chaldejcov presťahovalo zo severu do hlavného irackého mesta. Už od 19. storočia má chaldejský patriarcha titul „patriarcha Babylonu Chaldejcov“. Najväčšia koncentrácia katolíckych Chaldejcov je v Bagdade. V Iraku existuje desať diecéz, v Iráne štyri a na Strednom východe päť. Používa sa východosýrska liturgia s niekoľkými latinskými zvykmi. Liturgickým jazykom je sýrčina. Chaldejská cirkev má okolo 480-tisíc veriacich.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo