Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Pozerať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zapnúť upozornenia

Psychológia fenoménu „flow“

Ako čerpať uspokojenie z tvorivosti

Zomrel americký psychológ Mihaly Csikszentmihalyi, ktorý opísal „flow“, radostný stav pohltenia tvorivou činnosťou.

Milí priatelia, dovoľte, aby som vás privítal pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Určite sa aj vám už niekedy stalo, že ste boli do nejakej činnosti natoľko ponorení, až ste úplne zabudli na dianie okolo seba či dokonca na telesné potreby ako hlad a smäd.

Tento stav totálneho pohltenia nejakou činnosťou nazýva psychológia po anglicky „flow“ alebo po slovensky „stav plynutia“. Názov je odvodený od toho, že mnohí respondenti psychológom tento stav opisovali ako doslova „unášanie vodným prúdom“.

Práve pred pár dňami, v stredu 20. októbra 2021, zomrel vo veku 87 rokov človek, ktorý „flow“ opísal a venoval sa mu vedecky. Išlo o amerického psychológa maďarského pôvodu s veľmi krkolomným menom Mihaly Csikszentmihalyi.

Už jeho osobný príbeh je nesmierne zaujímavý. Csikszentmihalyi sa narodil v meste Rijeka, ktoré dnes patrí Chorvátsku, v roku 1934. Jeho otec tam pracoval ako diplomat na maďarskom konzuláte. Mesto vtedy patrilo Taliansku. Po vojne bol jeho otec vymenovaný za veľvyslanca v Ríme. No na konci 40. rokov, keď sa komunisti dostali v Maďarsku k moci, otec rezignoval na svoju funkciu a rodina zostala žiť na Západe v emigrácii.

Mladý Csikszentmihalyi emigroval do Spojených štátov, kde vyštudoval na Chicagskej univerzite. Kniha o jave, ktorý ho najviac preslávil, pod názvom „Flow – psychológia optimálneho prežívania“, vyšla v roku 2015 v slovenskom preklade vo vydavateľstve Citadella. Pozeral som, že cez webové stránky internetových kníhkupectiev sa ešte stále dá dostať k niekoľkým výtlačkom.

Poďme však k samotnému fenoménu „flow“, stavu plynutia, ktorý poznajú umelci, vedci, športovci, ale aj novinári, technici a vlastne všetci tvoriví ľudia.

Ako už bolo povedané, „flow“ je stav totálneho pohltenia určitou činnosťou, a to pre jej vlastný účel, keď zabúdame na čas, zabúdame na ostatných ľudí, vypúšťame z pozornosti všetky rozptyľujúce vplyvy i svoje telesné potreby.

Celá bytosť je v tomto stave zaujatá onou aktivitou, ktorej sa práve venujeme, a my v maximálnej možnej miere využívame svoje schopnosti. Emócie sú usmernené a pozitívne nabudené v súvislosti s úlohou, do ktorej sme ponorení. Prežívame spontánnu radosť. Činnosť a sebauvedomenie zrazu splývajú a mení sa aj naše vnímanie času: z hodín sú zrazu minúty.

Ľudia zažívajú „flow“ väčšinou mimovoľne, aj keď asi všetci s ním máme skúsenosť a tento pocit poznáme. No Csikszentmihalyi si kladie otázku, čo keby bolo možné ľudí naučiť, aby tento stav vyhľadávali vedome a dokázali ho cielene usmerňovať. Čo keby ho dokázali zakomponovať do svojich pracovných či voľnočasových aktivít? Nepomohlo by im to skvalitniť si život?

Csikszentmihalyi upozorňuje v súvislosti s fenoménom „flow“ na jednu dôležitú skutočnosť, ktorú treba mať na pamäti. Je ľahké z tohto stavu vypadnúť. Aby ste zažívali „flow“, musí byť totiž činnosť, ktorej sa venujete, akoby na hrane rutiny a učenia sa niečoho nového.

Inak povedané, činnosť pred nami musí byť na jednej strane tak trochu výzvou, no na druhej strane by sme mali disponovať schopnosťami, aby sme ju splnili. Ak úloha predstavuje len malú výzvu a vyžaduje si od nás minimálne majstrovstvo, tak v nás vyvolá apatiu až nudu. Ak však úloha presahuje naše schopnosti príliš, má tendenciu vyvolávať v nás starosti až úzkosť, ako ju vôbec zvládneme – stáva sa pre nás zdrojom frustrácie.

Ďalšia vec, ktorú treba mať na pamäti, je, že stav „flow“ nie je jednoznačne len pozitívny jav. Ak sa napríklad umelec celé dni venuje iba maľovaniu obrazov alebo modelovaniu sôch, no zanedbáva potreby svojej rodiny, asi je niekde problém. Navyše sám Csikszentmihalyi priznáva, že „flow“ môže byť návykový. Človek ho môže zažívať nielen pri prínosných činnostiach ako umelecká tvorba, vedecké bádanie alebo šport, ale tiež pri hraní videohier či proste len pri surfovaní po internete. Na druhej strane tieto nástrahy pocitu plynutia sú možno tiež o dôvod viac, prečo sa oboznámiť s tým, ako tento stav funguje, a snažiť sa mať nad ním určitú mieru kontroly.

Inzercia

Pokiaľ ide o túto knihu, má cez tristo strán a, pravdupovediac, zdala sa mi trochu utáraná. Podstata konceptu „flow“ sa dá zhrnúť na pár stránok, no táto kniha je trochu také „letom svetom“, kde Csikszentmihalyi naťukne rôzne témy, rôzne ľudské činnosti, v ktorých sa „flow“ môže vyskytnúť. Zdalo sa mi však, že nejde príliš do detailov, aj keď mnohé jeho podnety stoja za zamyslenie.

Takto si môžeme čítať kapitoly na témy ako: flow a práca, flow a voľný čas, flow a rodina, flow a sex, flow a spiritualita. Csikszentmihalyi tu napríklad v jednom vreci spomína „flow“ so snahou o kontrolu vlastného vedomia v joge, vo východných bojových umeniach či v rámci jezuitských duchovných cvičení. No tieto náboženské javy majú spoločné iba to, že nejakým spôsobom sa snažia naučiť človeka kontrolovať aspekty vlastného vedomia, lenže robia to každý odlišným spôsobom a s odlišným zámerom.

Ak ste veriaci kresťanský čitateľ, v niečom budete s Csikszentmihalyiom nesúhlasiť, niekde budete v rozpakoch a niekde vás zase príjemne prekvapí svojimi postrehmi. Tento americký psychológ maďarského pôvodu si napríklad uvedomuje, že zvýšenie materiálneho blahobytu a technický pokrok počas uplynulého storočia neviedli nevyhnutne k tomu, že ľudia sú šťastnejší a spokojnejší. Kriticky vníma, že spolu s rastúcou schopnosťou našej civilizácie kontrolovať svet okolo nás rastie aj naše pokušenie zneužívať túto moc. Uvedomuje si limity pokroku, aj keď ako vedec verí v ľudskú schopnosť rozumovej sebareflexie. Je to teda v každom prípade kniha, s ktorou čitateľ môže viesť vnútornú polemiku. Nemusí akceptovať vždy autorove názory jedna k jednej.

Ak sa možno vrátime trochu viac na zem, Csikszentmihalyi nebol len profesorom psychológie, ale aj manažmentu. A myslím, že správne porozumenie fenoménu „flow“ je celkom relevantné pre náš moderný svet práce a podnikania.

Csikszentmihalyi uvažoval, že do stavu plynutia sa ľahšie dokážu ponoriť ľudia s takzvanou autotelickou osobnosťou. Čo to znamená? „Telos“ je účel, „auto“ znamená samo. Inak povedané, ide o ľudí, ktorí dokážu čerpať uspokojenie z činnosti samotnej, nie nutne z odmien, ktoré sa od činnosti odvíjajú. Aby ste si to vedeli predstaviť: Žiaka, ktorý sa učí, lebo ho baví samotné učenie sa nových vecí, možno označiť za autotelickú osobnosť v porovnaní so žiakom, ktorý sa učí len pre známky či dokonca len kvôli odmene, prípadne pre trest od rodičov.

Autotelická osobnosť – reč je o ľuďoch, ktorí nie sú motivovaní ani tak vonkajšími odmenami, ako sú peniaze, sláva či moc, ale, naopak, svojimi vnútorne stanovenými cieľmi, ktoré sú také zaujímavé, že už zapodievanie sa nimi je pre dotyčného obohacujúce. Medzi ich osobnostné črty patria vlastnosti ako zvedavosť, vytrvalosť či nesebeckosť.

Ako redaktor, ktorý sa zaoberá aj ekonomikou, to často vidím medzi úspešnými podnikateľmi, keď sa na nich pozriem trochu zblízka. Pokiaľ máte trebárs dvadsať rokov a uvažujete o podnikateľskej dráhe, lebo vás lákajú statusové symboly úspešných podnikateľov, ako sú drahé auto, vila s bazénom a luxusné dovolenky, je možné, že ste to celé uchopili z nesprávneho konca.

Oveľa viac totiž okolo seba vidím úspešných podnikateľov, ktorí vo svojej podstate robia niečo, čo ich baví, pretože ich to baví, a peniaze sú až príjemným vedľajším produktom tejto činnosti. Mnohí z nich, keď sa s nimi zhovárate, tvrdia, že by sa svojej obľúbenej činnosti venovali aj vtedy, keby im tak dobre nevynášala. Možno nikdy nepočuli meno Csikszentmihalyi, nepočuli o „flow“ ani o „autotelickej osobnosti“, no intuitívne ich život s týmito konceptmi nejako súvisí.

A netýka sa to len podnikania, ale celkovo práce v našej modernej znalostnej ekonomike. Priemyselná práca až tak nepriala prežívaniu stavu „flow“. Lebo pracovník vo fabrike, ktorý celý deň opakuje nejaký jediný úkon, nemusí dosť dobre rozumieť, ako jeho práca súvisí s konečným produktom, a tým ako slúži zákazníkovi. Nevie, ako jeho práca zapadá do väčšieho organizačného plánu. Iným problémom je nedostatočná spätná väzba, takže zamestnanec nevie, či odvádza dobrú alebo zlú prácu. Obe tieto veci sú prekážkou, aby sme v práci prežívali „flow“.

No dnešná ekonomika, založená viac na službách a na tvorivosti, súčasne vytvára aj nový priestor pre prežívanie pocitu „flow“ v porovnaní s priemyselnou ekonomikou. Uvedomiť si, ako tento psychologický proces funguje, je preto zmysluplné aj z hľadiska nášho profesionálneho fungovania.

Dôležité je opúšťať svoju zónu komfortu a rásť na úlohách, ktoré tesne presahujú tie naše schopnosti, akými riešime rutinné úlohy.

Milí priatelia, ďakujem, že ste si nás dnes zapli. Ak nás sledujete cez YouTube, lajknite, prosím, toto video a staňte sa odberateľom kanála Postoj TV.

Uvidíme sa nabudúce pri ďalšom vydaní našej videorelácie Knihomoľov zápisník.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.