Pamätaj na smrť

Sviatok Všechsvätých a Pamiatka zosnulých. Hroby, cintoríny, chlad smutnej jesene. Sviečky, kvety, spomienky. Myšlienky na zosnulých, myšlienky na žijúcich, myšlienky na smrť.

Ako a kedy zomriem? Budem na smrť pripravený? Kam po nej pôjdem? Ako sa budem správať, keď budem zomierať? Nemám príklad a vzor. V rodine som umieranie nevidel. S nikým som sa nelúčil na smrteľnej posteli. Až po skone niektorých mojich príbuzných som si uvedomil, čo pre mňa znamenali a aký skvelý a silný vzťah sme spoločne prežívali.

Prekvapí ma smrť náhle alebo si umieranie budem zreteľne uvedomovať? Umriem dôstojne alebo ako slaboch? A vôbec – patria takéto otázky do úst mladíka?

Smrť a mladosť. Ide to vôbec k sebe? Nie je neslušné, aby sa mladí rozprávali o smrti? A neznamená pripravenosť na smrť vlastne pripravenosť na život? Zomrieť starému, narodiť sa novému?

Smrť, tak blízka, tak vzdialená. Osobná i neosobná. Smrť jednotlivca i smrť viacerých. Smrť zahalená v súkromí i vynesená na plochy médií. Smrť, koniec a začiatok. Úmrtím sa počína život.

Smrť. Okamih tajomstva.

Matúš Demko

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo