12 týždňov do volieb: Zmysel malých strán

12 týždňov do volieb: Zmysel malých strán

Aký má zmysel malá strana? Veľký. Ale iba ak pochopí svoju rolu.

Posledný prieskum Focusu zachytil tento trend: mierne oslabenie Most-Híd (zo 7,0 percnta v novembri na 6,6 percenta v decembri), mierny pokles OĽaNO-Nova (zo 6,6 na 6,4 percenta), mierne silnejšiu SNS (zo 6,0 na 6,3 percenta) či stabilnú SaS (5,2-5,3 percenta). Tesne nad štyrmi percentami sa dlhodobo drží SMK, ktorá teraz maďarským voličom ponúka novú tému volieb, petíciu za miestne referendum. SDKÚ je už pod tromi percentami a na ceste posilniť aj týmto zvyškom Sieť.

Čím bližšie budú voľby, tým viac budú voliči a sympatizanti týchto strán riešiť, či ich hlas neprepadne, respektíve či si ho nezaslúži radšej niekto iný. Najmä ak sa zdá, že v najbližších týždňoch môže tieto hlasy „pozberať“ iná strana, s ktorou ako druhou voľbou nemajú problém ani voliči SDKÚ, ani Mostu či SaS.

Pred časom som napísal, že prípadný volebný triumf Siete môže priniesť novú etapu pravice na Slovensku. Pozrime sa dnes na tento problém naopak: Aký je zmysel malých strán? Prečo by voličom malo záležať na tom, aby svoju – hoc aj menšiu stranu – v parlamente udržali?

Aby sme sa vyhli špekuláciám, stačí sa pozrieť na uplynulých 20 rokov v našej politike. Malé strany mali pre slovenskú politiku niekoľko obrovských benefitov. Za najväčšie považujem tri: ľudí, program a étos.

Najlepším ministrom financií bol na Slovensku Ivan Mikloš. Predtým než sa stal dvojkou premiérskej SDKÚ, bol politikom malej Demokratickej strany, predtým ešte menšej Občianskej demokratickej únie. Vo voľbách v roku 1992 získala ODÚ štyri percentá. Podobných príkladov je viacero. Ján Langoš sa v jedných voľbách dostal do parlamentu ako kandidát pod ťažko zrozumiteľným akronymom SKOI, ktorého plné znenie je ešte menej zrozumiteľné ako samotná skratka. Langoš bol však v slovenskej politike výraznou osobnosťou a presadil veci, ktoré dnes považujeme za samozrejmé: napríklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám, založenie Ústavu pamäti národa či zrušenie dedičskej dane.

Malé strany mali pre slovenskú politiku niekoľko obrovských benefitov. Najväčšie z nich sú tri: ľudia, program a étos. Zdieľať

Tým sa dostávame k témam a programu. Malé strany sú na Slovensku prekvapivo programovo  úspešné, podstatne viac, než je to bežné v Čechách či Maďarsku. Pre mnohých malé KDH a ešte menšia DS priniesli do volebnej kampane v roku 2002 tému rovnej dane. Neskôr si tému osvojila SDKÚ a z rovnej dane sa stal hit. Maličká OKS a len o málo väčšia DS v tom istom čase otvorili aj tému dôchodkovej reformy. Keď poslanec Peter Tatár predkladal v parlamente „na kolene“ napísaný zákon o druhom pilieri, mnohí sa mu vysmievali, ale dnes je to samozrejmosť a úspory v druhom pilieri mobilizujú desiatky tisíc voličov. A napokon, keď otvorila SaS pred voľbami v roku 2010 tému pomoci Grécku – ak chudobnejší pomáha bohatšiemu, tak to nemôže byť solidarita – otočila sa okolo tejto osi celá pravicová politika. A Iveta Radičová (ktorá kedysi tiež patrila k malej DS-ODS) dokázala so Sulíkovým slovníkom po voľbách zaujať veľké Nemecko.

Malé strany majú z logiky veci väčšiu kontrolu nad svojimi členmi a politikmi. Je ich menej a sú preto pod väčším dohľadom, kladú sa na ne väčšie nároky. Zdieľať

Nejde však len o kampane a rétoriku, ale aj o reálnu politiku. Večne osempercentné KDH stojí mnohým za úsmev, ale ruku na srdce, kto zmenil krajinu tak ako toto hnutie? Z KDH pochádzali nielen dve generácie úspešných politikov a dvaja najúspešnejší slovenskí premiéri, ale strana dokázala presadiť také rôznorodé a nepopulárne témy ako vatikánske zmluvy, suverénny pohľad na Úniu či celý rad trestnoprávnych a prorodinných opatrení a ďalšie témy nastoliť. Ak to niekto považuje za samozrejmosť, nech KDH porovná s KDU-ČSL alebo s kresťanskými demokratmi, ktorí kandidujú za Fidesz. Osem percent môže byť skrátka podstatne viac, ak k nim patria aj silné idey a presvedčenie.

A napokon je tu tretia vec, politický étos. Malé strany majú z logiky veci väčšiu kontrolu nad svojimi členmi a politikmi. Je ich menej a sú preto pod väčším dohľadom, kladú sa na nich väčšie nároky. Ak 20-30 poslancov Smeru nerobí nič, nevšimne si to nikto. Ak zaháľajú štyria politici Mostu alebo SaS, vidieť to hneď.

Ešte vážnejšie je, že malé strany dokážu byť svedomím veľkým stranám. Menšie KDH vždy držalo na uzde SDKÚ, tým ako trvalo na koaličných dohodách, tým ako delilo moc v koalícii, ako do vzťahov vnášalo brzdy a protiváhy. A keď bolo treba, pohrozilo krokom, ktorého by SDKÚ nikdy nebolo schopné.

Ako sú na tom malé strany dnes? Čím dokážu zaujať a ako vidia vlastné poslanie?

Most sa cíti byť väčším, než reálne je, ale doprajme mu to. Béla Bugár je mimoriadny politický fenomén, nielen kvôli tomu, s akým pokojom dokáže v politike „prežiť“ na vrcholnej pozícii, ale tiež pre svoj vzťah k Budapešti a Viktorovi Orbánovi zvlášť. Matovičova strana sa snaží prinášať do politiky zaujímavých ľudí, ale nedokáže ponúknuť zaujímavú líniu. Dokáže nájsť huslistu aj violu, ale nedokáže vytvoriť sláčikové kvarteto. Igor Matovič, génius a prekliatie tejto strany súčasne, navyše sa v parlamente správa tak, ako si to iní politici nedovolia ani na mítingu bez kamier a médií. Sulíkova SaS je strana tvrdého jadra so silným presvedčením, ale už dlhšie platí, že sa nevyvíja. Aj jej najnovší program je v podstate kompilácia najväčších hitov minulosti, kandidátka je na tom ešte horšie. O ďalších stranách škoda reči.

Všetko politické dôležité sa raz narodilo kdesi na okraji a nejedna vplyvná politická generácia začínala ako malý klub. Od hlasistov až po disidentov. Zdieľať

Malé strany sú na tom dnes zle. Stačí, ak si položíte otázku, čím vás v poslednom čase zaujali alebo koho si z tej-ktorej strany dokážete predstaviť vo vláde. Nie aby sa učil, ani aby opakoval staré chyby, to si azda môžu dovoliť ministri jednofarebnej vlády, ale aby prišiel s hotovým programom a dokázal riadiť rezort.

A kto dokázal zaujať nejakým nápadom? Poznám jednu výnimku, ale tá ja na kandidátke skrytá, a o reforme, ktorá by dokázala zmeniť naše poľnohospodárstvo a vidiek, v podstate nikto ani netuší. Čo je horšie, tento návrh nestál za prečítanie a reakciu ani ostatným opozičným politikom ani za miesto na bilbordoch a plagátoch jeho strany.

A to je zle. Pôsobí to dojmom, akoby sa ani neoplatilo v malých stranách myslieť. A to je krok od ich konca.

Rád by som tento text zakončil zvolaním „Malé je krásne“, ale nedokážem  to. Správanie malých a veľkých k malým sa oproti minulosti zmenilo. Som celkom zvedavý, čo na to povedia voliči. 

Malým stranám však zo srdca prajem. Ako totiž ukázali naše dejiny, všetko politicky dôležité sa raz narodilo kdesi na okraji a nejedna vplyvná politická generácia začínala ako malý klub. Od hlasistov až po disidentov. Ak sa to má však vrátiť, malé strany nepotrebujú viac hlasov, ale niečo dôležitejšie: zaujímavých ľudí a silné témy.

 

Foto: TASR/Martin Baumann

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo