Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
09. jún 2005

Princ bedárom a bedár princom

V decembri 1881 vyšiel Markovi Twainovi román Princ a bedár vo vydavateľstve Jamesa Osgooda a autor ho pre súkromné účely aj zdramatizoval. Mark Twain, vlastným menom Samuel Langhorne Clemens tu opísal príbeh, ako mu ho rozprával ktosi, „čo ho počul od svojho otca, ktorý ho zasa počul od svojho otca...

V decembri 1881 vyšiel Markovi Twainovi román Princ a bedár vo vydavateľstve Jamesa Osgooda a autor ho pre súkromné účely aj zdramatizoval. Mark Twain, vlastným menom Samuel Langhorne Clemens tu opísal príbeh, ako mu ho rozprával ktosi, „čo ho počul od svojho otca, ktorý ho zasa počul od svojho otca a ten zase od svojho otca – a tak ďalej, až pred tristo rokmi, ba ešte dávnejšie, ako ho otcovia rozprávajú svojim synom, a tak sa nám zachoval. Možno je to skutočný príbeh, možno iba legenda, povesť. Možno sa to stalo a možno ani nestalo, ale mohlo sa stať. Možno múdri a učení v tých dávnych časoch tomu verili, možno iba neučeným a prostým sa páčil a verili mu.“ Mark Twain tento jedinečný román venoval s otcovskou láskou „dobrým a milým deťom, Susie a Clare Clemensovej“.

O čom je dej tejto knihy? Anglický kráľ Henrich VIII. má syna Eduarda Tudora. Ten sa stretne s jeho rovesníkom – chudobným Tomom Cantym zo Smetiskového dvora. Chvíľu sa rozprávajú, potom Tomovi napadne, že by si aspoň raz chcel vyskúšať princove šaty. Tak sa teda prezlečú – žiadna zmena však nenastala, takmer navlas sa podobajú. Akurát princ je oblečený v handrách a chlapec z Chudobíc má na sebe princov odev.

Skutočný princ sa „neprincovsky“ – v špinavom a otrhanom šatstve - vyberie za vojakom, ktorý urážal Toma. Vojak ani ľudia ho však nerešpektujú a neveria jeho kráľovskému pôvodu. Tak sa začínajú nielen pre princa, ale i pre bedára, ťažkosti. Princ sa dostáva do spoločnosti chudákov, zlodejov a zločincov. Bedár zrazu musí dodržiavať protokol a etiketu – a to sa mu spočiatku vôbec nedarí, preto sa o ňom povráva, že je vraj pomätený. Ako si postupne zvyká na kráľovský život, aj rozum sa mu navracia a už iba občas „princ“ Tom Canty vzbudí rozpaky na kráľovskom dvore. Jeho nový osud sa mu začína páčiť.

Iné je to s Eduardom Tudorom, korunným princom, ktorý chodí oblečený takmer ako žobrák. Keď sa správa ako princ, je ľuďom len na posmech, uťahujú si z neho a ubližujú mu. Takisto ho považujú za blázna s pomätenou hlávkou. Keďže sa veľmi ponáša na Toma Cantyho, Tomov otec a zloduch John Canty ho považuje za svojho syna a tak sa mu ujde od neho aj bitka. Princ stretne statočného Milesa Hendona, ktorý ho zachráni. Po niekoľkých spoločne prežitých udalostiach sa vyberú do Londýna. Eduard kvôli tomu, aby sa stal kráľom. Miles Hendon preto, aby kráľa požiadal o spravodlivosť, brat Hugo ho totiž podviedol.

Za jeden z najzaujímavejších okamihov v tomto diele považujem korunovačný sprievod, keď niesli Toma Cantyho do katedrály, v ktorej mal byť slávnostne korunovaný za kráľa. V dave spoznáva svoju matku a ona spoznáva jeho. Začne naňho volať, on jej zakričí: „Nepoznám vás, pani!“ Nebola to však pravda. Tom vedel, že je to jeho matka a tak mu ostalo len nariekanie: „Kiežby ma Boh vyslobodil z tohto zajatia.“

Neprezradím vám, čo sa stane s právoplatným kráľom Eduardom Tudorom, dobrým Milesom i s Tomom Cantym. Prezradím vám však jeden efekt, ktorý mala táto zápletka na Anglicko – nový kráľ (Eduard Tudor? Tom Canty?), ktorý nastúpil po zosnulom Henrichovi VIII., zmenil a zjemnil zákony. Boli príliš tvrdé a nespravodlivé. Vláda tohto kráľa bola na tie kruté a surové časy vládou výnimočne milosrdnou. „Teraz, keď sa s ním lúčime, sľúbme si, že na to nezabudneme a že si ho za to budeme ctiť.“

Matúš Demko

Inzercia

Odporúčame

Spravte si domácu výstavu

Spravte si domácu výstavu

Tvorivosti a fantázii sa vraj medze nekladú. Preto navrhujem, aby každý z vás, čo má aspoň aké-také umelecké cítenie, doma spravil svoju vlastnú výstavu. Ako na to? Nuž, veľmi jednoducho. Nie každý z nás má doma dostatočný priestor na prezentáciu svojich vlastných literárnych, hudobných či maliarsky...

Postoj, aby chvíľa bola krásna

Postoj, aby chvíľa bola krásna

Keď som sa cez Vianoce chystal na skúšky, dôsledne som si rozvrhol čas na učenie. Dokonca som nezabudol ani na cestu vlakom. Za tých šesť hodín som mal preštudovať knižku pána profesora Tušera: Ako sa robia noviny. Prvú polhodinku všetko klapalo podľa plánu. Študoval som, študoval, až pokým mi do k...