Rozvod kedysi pre muža znamenal jeden podpísaný list. O to, čo na to povie žena, sa nikto nestaral.

(Farizeji) vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“ Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu.“ (Mk 10, 2 – 16)

Mužovi stačilo k rozvodu to, ak na žene našiel „niečo hanebné“. Šamajova škola „niečo hanebné“ vykladala čisto ako sexuálne previnenie zo strany ženy. Hillelova škola hovorila: „Aj vtedy, keď mu pripáli jedlo“, a rabín Akiba dokonca tvrdil: „Aj vtedy, keď mu iná bude pripadať krajšia.“

Za Ježišovým škrtnutím rozvodu je predovšetkým škrtnutie tvrdého srdca. Nechce, aby muž bral svoju manželku ako kus nábytku, ale ako rovnoprávnu bytosť, pretože tak bola stvorená Bohom. Otázka rozvodu je pre Ježiša v tejto chvíli na druhej koľaji. Aj preto ju príliš nerozvádza. (jozef husovský)