Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Príroda Spoločnosť
25. september 2021

Svišťológ Pavel Ballo

Ako vyzerá život svišťa vrchovského a čo ho najviac ohrozuje

Najznámejší slovenský expert na svište Pavel Ballo podrobne opisuje radosti a strasti života svišťa vrchovského tatranského.

Ako vyzerá život svišťa vrchovského a čo ho najviac ohrozuje

Ako vyzerá život svišťa?

Život svišťa sa začína okolo 15. apríla, keď sa vyhrabáva zo zimnej nory. Po vyhrabaní nastáva v priebehu niekoľkých dní párenie. Práve tu sa deje niečo, čo skialpinisti, horolezci či vysokohorskí turisti nepoznajú. Svišť je schopný párenia len niekoľko hodín a to vtedy, keď je tlaková výš. Presne vtedy chodia do hôr aj skialpinisti. Práve z tohto dôvodu sú po 15. apríli v horách uzávery, lebo keď skialpinista „vpáli“ lyžami medzi svište, ktoré sa potenciálne chcú páriť, tak môžu zabudnúť na potomstvo.

Polovica apríla je teda jediným časovým oknom počas roka, v ktorom môžu svište splodiť potomstvo?

Áno. Vyrušiť ich môžu aj turisti so psom či horolezci. Vtedy majú problém aj kamzíky. Kamzice sú v tom čase vysoko gravidné. V dnešnej dobe sa veľa fotografuje, každý chce mať dokonalú fotku kamzíka a ľudia sú preto ochotní liezť po žľaboch. Kamzice pred nimi utekajú a niekedy sa pošmyknú na zľadovatenom teréne alebo na skalách. Mám zdokumentovaných veľa kamzíkov s polámanými rožkami. Tieto kamzice tiež môžu potratiť.

Vezmime si teraz situáciu, že kľúčový moment roka nerušene prebehne a svište splodia potomkov. Koľko ich väčšinou býva?

Po párení nastáva gravidita, ktorá trvá 35 až 40 dní, podľa počasia. Potom sa svište narodia a v priebehu štyroch-piatich týždňov už maličké svištíky vychádzajú na „detské ihrisko“ pred materskou norou. Malých svišťov zvykne byť tri až päť. Po zimovaní sa však jari dožijú väčšinou jeden, dva a niekedy aj tri mladé svište.

Ako vyzerá ich ďalší vývoj po narodení?

Svište sú bylinožravce. Dospelý svišť má päť až šesť kilogramov. Aby prežil krutú tatranskú zimu, musí mať tukové zásoby a aspoň jeden a pol kila. Problém je v tom, že v alpínskom stupni je zo šiestich mesiacov pekne možno len počas troch mesiacov. A keď prídu lejaky, búrky, ľadovec, tak sa svište nepasú. Keď je zas pekne, tak prídu do hôr turisti. Mnohí z nich prídu aj so psami. Ak majú psy na vôdzke, nie je s tým žiadny problém. Často však turisti púšťajú psy z vôdzky, aby sa „prevetrali“. Vo svišťoch však psy evokujú predátora, najmä vlka alebo líšku. Vystresované sa schovajú do nôr, aj keď by sa mali pásť a pripraviť si tukové zásoby na zimu.

Mladé svište učí matka pískať. Prečo svište pískajú, na čo im to slúži?

Piskot je pre ne dôležitý pri párení alebo pri upozorňovaní na nebezpečenstvo. Roky medzi svište chodím a viem „voľným uchom“ rozoznať asi päť druhov pískania. Keď niekto ide po chodníku popod Tri kopy alebo do Smutného či Žiarskeho sedla a svišť od Smreku alebo od Baranca vidí, že niekto ide so psom, tak píska na celú dolinu: Pozor, ide človek so psom! Toto viem rozoznať, je to odstrašujúci piskot. Ďalším príkladom je situácia, keď sa na oblohe v termike, v teplom prúde vzduchu, točí orol skalný. Vtedy počujem len useknutý, krátky hvizd a celá dolina sa za dve-tri sekundy schová do nôr. Tieto konkrétne nory majú dĺžku len 80 až 100 centimetrov, sú to bezpečnostné nory.

Orol má útočnú rýchlosť 180 kilometrov za hodinu. Samozrejme, 20 až 30 metrov nad zemou pribrzdí a má rôzne triky, ako mladého svišťa, ktorý nie je príliš ťažký, schytí a odnesie preč. Vtedy začne celá dolina pišťať.

Viem rozoznať aj sviští piskot, keď spozorujú krkavce. Svištia matka, ktorá má mláďa za sebou, na krkavce posmešne popiskuje, pretože krkavec si trúfne len na mláďa.

Pokračujme v opise života mladého svišťa. Ako vyzerá sviští život v tomto čase, koncom septembra?

Svište teraz odkukávajú od rodičov a od celej kolónie to, čo robia. Rodičia teraz odhrýzajú sušenú vegetáciu a nosia do zimnej nory seno. Čítal som, že do nory znesú aj 5-6 kilogramov sušenej trávy. Zimná nora má hĺbku dva až tri metre.

Keď v októbri svište zídu do zimnej nory, zahrabú sa, spravia si asi 80-centimetrovú zátku. Matka a otec sa stočia do venca, deti ležia medzi nimi a teplota im klesne z 35 až 38 na 4 stupne Celzia. Srdiečko im udrie len raz za 15 sekúnd a nazbieraný tuk využijú na túto prevádzku. Svišť, ktorý ide hibernovať, má napríklad 6 kilogramov a na jar sa vyhrabe ako 4-kilogramový. Stratí jednu tretinu svojej váhy.

Inzercia

Ako dokážu svište vytvoriť 80-centimetrovú „zátku“ na zimnej nore, keď sa nakoniec musia dostať dovnútra?

Posledný svišť túto „zátku“ zvrchu zahrnie a dnu vojde cez otvor, ktorý volám ventilačná nora. Nachádza sa 3 až 5 metrov od vchodu do zimnej nory. Je to veľmi malý otvor, cez ktorý posledný svišť cúvne dovnútra. Zároveň slúži ako prívod vzduchu. Navyše, keby padla skalná lavína alebo keby vchod do zimnej nory čokoľvek zasypalo, tak ventilačná nora slúži aj ako núdzový východ.

Na upchatie otvoru do zimnej nory svište používajú aj veľké kamene. Ako ich tam vôbec dokážu dopraviť?

Svišť dokáže pred sebou tlačiť aj kameň, ktorý má jeden kilogram. Nie je to pre nich problém. Svišť má asi 50 centimetrov, jeho chvost asi 16 centimetrov a na predných nohách má len štyri prsty. Svište majú hrabavý pud, celý život hrabú nory, a preto im na predných nohách piaty prst zakrpatel. Vzadu majú päť prstov.

Riziko počas zimy spočíva v tom, že príde lavína, strhne vrstvu snehu, ktorá počas mrazov slúži ako izolácia, a zimujúce svište môžu vymrznúť. Spomínali ste mi, že podľa toho, či si svište vyberú miesto na zimnú noru v lavínovom, alebo v bezpečnom teréne, viete rozoznať, či ide o skúsené, alebo menej skúsené jedince.

Presne tak.

Ak sa svišťom podarí pokojne prežiť zimu, kedy vychádzajú von?

Je to v polovici apríla. Podhrabú si do vnútorných priestorov zimnú 80-centimetrovú „zátku“ a počas tlakovej výše, keď svieti slniečko, vyjdú von. Vtedy im začínajú „hrať“ aj hormóny. No a práve vtedy sa tam, bohužiaľ, nahrnú aj skialpinisti.

Keď pokračujeme v opise života svišťa, ďalším zlomovým momentom pre mladého svišťa zrejme je založenie jeho vlastnej rodiny. Kedy sa to deje?

Svišť dospieva v treťom roku. Dvojročné svište sú hravé, behajú, matka si už s nimi nevie dať rady a práve tieto svište sú najzraniteľnejšie, keďže na ne má najväčší zálusk orol skalný. Trojročný svišť sa väčšinou pobije so starými a tí ho „vyhodia“. Odíde do vedľajšieho žľabu, alebo prejde na poľskú stranu Tatier, nájde si svišticu a založí si rodinu.

Je pravdou, že sviští pár vyniká vzájomnou vernosťou?

Áno. Svište však žijú v extrémnych podmienkach a môže sa stať, že predátor – rys, líška či orol skalný – niečo uchmatne a potom hlavného samca nahradí iný samec. Deti väčšinou vychováva svištica, zo začiatku ich dojčí materským mliekom a mladé sa hrajú na plošinke pred materskou norou, ktorú volám detské ihrisko. Prirodzený život svišťa sa končí vo veku 15 až 18 rokov.

Celý rozhovor so svišťológom Palom Ballom nájdete v tomto videu:

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.