Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hegerova vláda Komentáre a názory
23. september 2021

7 dní v kocke

Matovič sa zrejme bojí svojich vlastných

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa.

Matovič sa zrejme bojí svojich vlastných

TASR

1. Keď „líder“ váha

Koalícia sa pred týždňom začala rozcvičovať do zaujímavej akrobatickej disciplíny: do obnovy dôvery. Zriadila komisiu na krotenie vojny policajtov. A okamžite s ňou narazila.

Keďže konflikty vnútri polície prerástli ministrovi vnútra vysoko cez hlavu a ohrozujú prežitie vlády, aktuálna je hlavne výmena ministra. A zmena zákona. Aby sa na vnútro vrátili právomoci vyberať a odvolávať šéfov polície a inšpekcie.

V skratke: minister vnútra by mal mať posilnené právomoci, no nemal by sa volať Mikulec.

Mikulec má veľmi chabú autoritu aj v polícii (ako sme to mohli vidieť od marca), aj vo vláde a v koalícii. Dokonca aj v OĽaNO silnejú hlasy za jeho výmenu. Keď sa má obnovovať poriadok a dôvera, s Mikulcom, ktorý nemá váhu a rešpekt, to pôjde ťažko.

Odstavenie Mikulca však narážalo a naráža na neoblomnosť Matoviča. Vyzerá to podobne ako pri tlakoch na odchod ministra zdravotníctva Krajčího. Minister vnútra vyniká v poslušnosti.

Aj Krajčí vynikal v poslušnosti. Jeho odchod bol pre Matoviča veľmi zlou skúsenosťou. Prišiel o lojálnu figúru. Novým ministrom za OĽaNO sa stal generál Lengvarský. Asi netreba dodávať, že aj ten je obdarený cnosťou poslušnosti. No nie voči Matovičovi. Z politiky Lengvarského majú radosť ľudia ako minister Naď či prezidentka Čaputová.

Matovič (a jeho hovorca Heger) s prekvapením zistil, že nie je suverénnym lídrom strany a koalície s dosahom na „vlastný“ rezort.

Z kľúčových úradov mu ostalo ministerstvo vnútra. S ohybným Mikulcom.

Jednoducho: Matovič sa bojí tvrdšie zatlačiť na Borisa Kollára alebo na výmenu šéfa SIS. Pretože Kollár je jediný z lídrov koalície, s ktorým nemá zničené vzťahy. A takisto sa bojí zakročiť pri Mikulcovi. Pretože má strach, že by to s jeho dosahom na nového ministra vnútra dopadlo podobne ako pri ministrovi zdravotníctva.

Výsledok?

Pri „obnove dôvery“ nemá konať vláda, ale komisia.

Takto vyzerá politický alibizmus v podaní vlády, ktorá sa tu hrá na kladivo proti zločinu.

2. Kasta nedotknuteľných

Novinári, vrátane tých z Denníka N, roky s rozhorčením písali o „kaste nedotknuteľných“. O našich ľuďoch, ktorí majú vyššiu ochranu pred vyšetrovaním podozrení z prekročenia zákona. Nakoniec sa ukazuje, že kastou nedotknuteľných sú dnes vlastne iba novinári. Hlavne tí z Denníka N.

V pondelok sa verejnosť dozvedela, že Monika Tódová a Konštantín Čikovský sú stíhaní pre podozrenie z ohrozenia dôvernej skutočnosti – za zverejnenie identity utajeného svedka. Nasledoval krik médií. V ten istý deň generálny prokurátor prikázal, aby vec preskúmala krajská prokuratúra. Pár hodín nato krajská prokuratúra stíhanie zrušila.

Keď sme sa v redakcii dozvedeli o stíhaní kolegov novinárov z Denníka N, úprimne sme verili, že vec sa vysvetlí a novinárom nebude hroziť obžaloba. Ani prieťahy pri vyšetrovaní a stíhaní. Za úniky dôverných informácií by mali byť trestaní tí, ktorí ich vynášajú z vyšetrovacích spisov. Nie tí, ktorí informácie zverejnia – v dobrej viere, že tým slúžia objasneniu trestnej činnosti a verejnému záujmu.

Stíhanie novinárov dva roky po podaní trestného oznámenia (ktoré bolo pôvodne zamietnuté) pôsobilo účelovo. Prišlo krátko pred vypršaním premlčacej lehoty.

Žiaľ, nepresvedčivo pôsobila aj obrana, ktorú ponúkli médiá. Niektorí šéfredaktori a vydavatelia podpísali vyhlásenie, v ktorom sa okrem iného dočítate toto: „Využitie trestného práva proti novinárom za výkon ich povolania je v členskej krajine EÚ neprijateľné.“ Naozaj? Ak existuje podozrenie, že novinár pri práci prekročil trestný zákon, malo by nasledovať vyšetrovanie. Novinári predsa nemajú nijakú výnimku z dodržiavania zákona a pravidiel, ktorými sa riadi spoločnosť.

Ak by sa vyhlásenie zameralo na pochybnosti o primeranosti stíhania a na podporu novinárov, bolo by to v poriadku. No podsúvať, že nástroje trestného konania sú pri novinároch neprípustné, to je niečo, s čím sa nedá súhlasiť. A čo zbytočne oberá novinárov o širšiu dôveryhodnosť.

Po vyhlásení nasledovalo zvláštne rozhodnutie krajskej prokuratúry. Stačilo jej pár hodín na to, aby si naštudovala prípad z roku 2018 a stanoviská zúčastnených strán. A aby bleskovo rozhodla, že stíhanie sa ruší ako nezákonné a svojvoľné.

V šume emócií pritom celkom zanikla vecná stránka. Na jeseň 2018 sa Peter Tóth, v minulosti Kočnerov spolupracovník, rozhodol spolupracovať s vyšetrovateľmi. S podmienkou, že bude vystupovať ako chránený a utajený svedok. Denník N zverejnil identitu utajeného svedka. Tým mohol ohroziť vyšetrovanie a dokazovanie v kauze vraždy Jána Kuciaka či v kauze zmenky. Viaceré redakcie sa rozhodli, že budú opatrné pri zverejňovaní únikov zo spisov. Aby neohrozili úspešné vyšetrenie prípadu.

Nakoniec Peter Tóth svedčil proti Kočnerovi aj po vyzradení jeho identity. A po rozsiahlych, takmer každodenných únikoch z trestných spisov (čo by malo byť v krajinách EÚ neprijateľné, všakže).

Vyšetrovatelia aj prokuratúra prax únikov informácií a porušení zákona roky tolerovali.

Domnievame sa, že ani prípad obvinenia novinárov nemal smerovať k zastaveniu týchto praktík. Prípad mal zrejme slúžiť ako ďalšia zo zbraní pri vojne policajtov. Pointou malo byť vypočutie novinárov. A pokus zistiť, odkiaľ v roku 2018 unikali informácie zo spisov – a či za tým nemohol byť advokát poškodených Lipšic.

Nakoniec kauzu využila generálna prokuratúra. Tiež v rámci vojny policajtov, respektíve prokurátorov, aj keď na vyššom stupni. Médiám aj verejnosti ukázala, aké dôležité sú „brzdy proti nezákonnému stíhaniu“ v rukách Žilinku.

Generálna prokuratúra pri týchto PR manévroch uspela. Rýchlosťou svetla.

3. Kováčik ako skalp

Proces so špeciálnym prokurátorom Kováčikom sa skončil. Jeho stíhanie aj súd boli pomerne rýchle.

Dobrou správou je, že súd rozhodol o vine Kováčika. Viacerí svedkovia potvrdili, že Kováčik za úplatok 50-tisíc eur pomáhal šéfovi skupiny takáčovcov. A vynášal informácie zo spisov v prospech tej istej skupiny.

O niečo zdržanlivejší by sme mali byť pri hodnotení výšky trestu a argumentácii sudkyne. Trest 14 rokov pôsobí nezvyčajne tvrdo a väčšinou sa uplatňuje pri násilných zločinoch alebo rozsiahlych, opakovaných podvodoch.

Sudkyňa tvrdí, že Kováčik je potrestaný aj za podporu zločineckej skupiny takáčovcov. Toto je tiež sporné. Kováčik pracoval pre šéfa takáčovcov za úplatok. Nie preto, že by bol členom (či podporovateľom) jeho skupiny.

Inzercia

Ak bol Kováčik členom organizovanej, resp. zločineckej skupiny, tak to bola skupina bödörovcov. Dvaja svedkovia tvrdia, že Kováčik chodieval na utajené porady s oligarchom Norbertom Bödörom a jeho ľuďmi v NAKA. Táto časť trestnej činnosti Kováčika však patrí medzi slabšie zdokumentované. Aj preto, že vyšetrovanie zločinov bödörovcov ešte pokračuje.

Tieto slabé miesta rozhodnutia senátu zrejme využije obhajoba pri pokračovaní sporu na odvolacom súde.

Je zjavné, že NAKA, špeciálna prokuratúra aj Špecializovaný trestný súd sa pokúsili pri Kováčikovi demonštrovať silu. A ukázať rázny postup s úspešným koncom.

Nič proti takýmto snahám. Boj so zločinom, ktorý zamoril políciu aj prokuratúru, si vyžaduje tvrdú ruku.

Treba len pripomenúť, že úspech trestného konania sa meria právoplatným odsúdením. Nie napínaním svalov vo fáze obžaloby či verejného procesu na prvom stupni.

4. O vakcínach, Američanoch a „Polícii SR“

Polícia sa v pondelok pochválila zaujímavým úlovkom. Na svojej oficiálnej facebookovej stránke s logom „Polícia SR“ upozornila na status, resp. zdieľaný dokument Juraja Mesíka o prevencii proti ochoreniu covid. Juraj Mesík patrí ku kritikom vynucovaného masového očkovania látkami, pri ktorých chýba dlhoročné testovanie.

„Polícia SR“ zaradila Mesíkov profil do sekcie „Hoaxy a podvody – Polícia SR“. Na základe čoho to urobila, nevysvetlila. „Polícia SR“ len upozornila na to, že zdieľaný dokument o prevencii proti covidu na inom mieste podporuje aj očkovanie ohrozených skupín.

Čo z toho vyplýva?

Vyplýva z toho niekoľko ohavností o metódach „Polície SR“.

Po prvé, s prekvapením zisťujeme, že polícia sleduje naše verejné vyjadrenia. A ak vybočujú z oficiálnej štátnej propagandy, začne nás riešiť. Verejne. V sekcii podvody.

Po druhé, s prekvapením zisťujeme, že polícia nás môže verejne obviňovať z podvodov bez toho, aby ponúkla jediný argument.

Presne takto postupovala pri Mesíkovi. Za to, že patrí k odporcom masového očkovania proti covidu. Samotný Mesík pritom uznáva, že vakcíny poskytujú istú mieru ochrany ohrozeným skupinám. Je však proti štátom vynucovanému plošnému očkovaniu a podporuje prehodnotenie ivermektínu (prehodnotenie ivermektínu ako látky, ktorá môže pomáhať pri liečbe covidu, požaduje napríklad aj The Wall Street Journal alebo viacerí svetovo uznávaní lekári).

Jednoducho: polícia si prišla kopnúť do vyštudovaného lekára len preto, že kritizuje štátnu očkovaciu politiku.

Ak si na tieto praktiky polície zvykneme, onedlho môže „Polícia SR“ verejne lynčovať vás alebo vaše deti. Za to, že v názoroch vybočia zo štátom predpísanej propagandy (pri akýchkoľvek témach).

Po tretie, facebookové komando „Polície SR“ ukazuje, prečo lekári a vedci, ktorí majú výhrady k očkovacej kampani, neprehovoria. A radšej mlčia.

Mlčia, lebo iné ako kampaňové názory zvyknú trestať úderky mediálnych aktivistov a tretieho sektora (štedro financovaného vládami). 

Alebo úderky facebookovej divízie polície.

Je to nehoráznosť. A zároveň je to škoda – hlavne pre tých, ktorí majú záujem o očkovanie.

Ak sa bude aj ďalej potláčať otvorená polemika o bezpečnosti nových vakcín a ak sa budú výhrady tabuizovať, výsledkom bude deformované prostredie. Také, v ktorom výrobcovia vakcín nebudú pod prísnou verejnou kontrolou.

Žijeme v absurdnej ére. Na jednej strane tu je tlak na „dobrovoľné“ očkovanie miliónov ľudí novými látkami, pri ktorých nevieme, či majú dlhodobé následky. Súbežne s tým je tu sústavný tlak proti každému, kto sa opováži vystúpiť s kritikou, pochybnosťami, výhradami…

Do sporov o očkovanie vstupuje polícia. Verejnými útokmi na tých, ktorí masovú vakcináciu odmietajú.

Podobne to, žiaľ, vyzerá aj v iných krajinách. Hoci v menej primitívnej miere.

Experti z poradného tímu amerického regulačného úradu FDA odmietli požiadavku Pfizeru a Bidenovej vlády na distribúciu tretej dávky pre Američanov. Posilňujúcu dávku odporúčajú len pre ohrozené skupiny, hlavne pre seniorov. Viacerí experti z poradného tímu FDA tvrdia, že opakované očkovanie detí a mladých nepodporujú, pretože riziká pri nich nemusia prevažovať nad benefitmi (mladších covid spravidla neohrozuje).

Trendy sa pomaly prelamujú. Prioritou pravidelného očkovania majú byť – celkom logicky a správne – rizikové skupiny. Nie mladí. Tí nemocnice nepreťažujú. Pokiaľ ide o šírenie infekcie, to bolo preukázané pri očkovaných aj neočkovaných. Vakcíny proti covidu nevedia zabrániť infekcii a jej šíreniu a nevedú ku kolektívnej imunite. 

Slovenská prax?

V očkovaní seniorov zaostávame. Lebo sa na nich nikto nezameral.

Ako prví na svete sme však začali očkovať päťročných klientov. Ešte pred ukončením klinických testov, ktoré majú vyhodnotiť riziká a kontraindikácie pri malých deťoch. 

No ale s kritikou opatrne. A ticho. „Polícia SR“ pri pátraní po vnútorných nepriateľoch neváha. Udania prijíma – ako sa pochválila – 24 hodín denne 7 dní v týždni. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva