Čo zachránilo Andreja Kolesíka

Čo zachránilo Andreja Kolesíka

Alebo ako Robert Fico ustúpil Markovi Maďaričovi.

Niežeby sa v súvislosti s volebnou kandidátkou Smeru nedalo písať aj o niečom dôležitejšom. Pri Smere je to však zložité – táto strana nie je živým prostredím zákulisných bojov a svárov, z ktorého by k radosti novinárov pravidelne unikali informácie.

Naopak, je dokonale zorganizovanou armádou, kde vojaci so zatajeným dychom do poslednej chvíle čakajú, komu z nich ukáže generálny štáb palec SMERom nahor alebo nadol.

Kolesík verzus Casanova

Prípad Andreja Kolesíka, ktorý na kandidátke ostal, a Antona Martvoňa, ktorý z nej vypadol, je sám osebe nevýznamným slovenským Kocúrkovom. Dobre však ilustruje, ako strana typu Smer reaguje na vnútorné problémy.

Meno Andreja Kolesíka už dávnejšie zľudovelo ako symbol neveľmi talentovaného, ale o to poslušnejšieho straníka. Ako výťah do parlamentu mu v roku 2010 poslúžila smerácka mládežnícka organizácia Mladí sociálni demokrati (MSD), ktorej mladý a ctižiadostivý Andrej roky predsedal. Vnútri omladiny Smeru sa však rozpútal neľútostný boj, keďže pre toľkých ambicióznych juniorov je tu akosi pritesno.

Kolesík si však konár podpiľoval aj sám. Novinári ho napríklad nachytali, ako babrácky rozdával lístočky s pokynmi a potom sa ešte babráckejšie vyhováral. Zrazu nebolo lepšieho námetu pre karikaturistov a politických humoristov než on – profíci z vedenia Smeru sa pri tom len chytali za hlavu.

S týmto vývojom však boli obzvlášť spokojní ďalší dvaja smerácki mládežníci, poslanci Anton Martvoň a Otto Brixi. Keď Kolesík vo februári roku 2013 skončil v čele MSD a jeho nástupcom sa stal Juraj Gedra, Kolesík nahnevane pre médiá vyhlásil, že vyhral „nasadený kandidát“. Teda Gedra nasadený Martvoňom a Brixim.

Dlhšie sa preto zdalo, že vysmievaný Kolesík padne a trojica Martvoň-Brixi-Gedra sa bude v ďalších voľbách tešiť z pekných zvoliteľných pozícií. Napokon, Martvoň si svoju pozíciu usilovne budoval, po krajine dal rozvešať vlastné bilbordy a svoj deficit politickej charizmy kompenzoval tým, ako žoviálne komunikoval s novinármi. Najmä rád spolupracoval s bulvárom, kde sa o ňom písalo ako o „serióznom politikovi,“ ktorý je v súkromí hotový Casanova. Skrátka, baby pozerajte, muži záviďte, toto je coolový smerák novej generácie.

O Kolesíkovi však v bulvári vychádzali celkom iné články. Napríklad ten s fotkou jeho luxusného Volva v parlamentnej garáži, o ktorom sa dnes toľko hovorí. Ale aj o jeho priateľke, ktorá sa zrazu stala členkou Dozornej rady Polikliniky Tehelná. Nielen v tom prvom, no aj v tomto druhom prípade pojali stranícki kolegovia podozrenie, že informácie unikli do médií priamo od Martvoňa.

Maďaričov úspech

Bolo to práve údajné donášanie Martvoňa na Kolesíka, ktoré sa podľa našich informácií malo stať dôvodom menšej polemiky medzi Robertom Ficom a Markom Maďaričom. Kým Fico počas zostavovania kandidátky uvažoval nad tým, že Martvoňa napriek všetkému predsa len na ňu umiestni, Maďarič mu oponoval, že donášačov nemožno tolerovať.

Nakoniec Fico ustúpil a politická kariéra nášho Casanovu sa tým možno nadobro končí.

Naopak, vysmievaný a do poslednej chvíle ohrozený Kolesík sa vlastne vďaka Martvoňovi dostal aspoň na 81. miesto. To je síce istý prepad, keďže naposledy kandidoval zo 48. pozície, ale ak bude Smer opäť zostavovať vládu, Kolesík má opäť šancu byť v parlamente.

Je takisto výpovedné, ako dopadli zvyšní dvaja mládežníci z Martvoňovej kliky. Predseda MSD Gedra, ktorý by mal byť z titulu tejto funkcie niekde okolo 50. miesta, skončil na 82. mieste, teda symbolicky jedno miesto za Kolesíkom. Otto Brixi sa zosunul až na 102. miesto.

Marek Maďarič, ktorý ešte pred vyše rokom hrozil, že sa stiahne z vedenia Smeru, môže byť teda s kandidátkou spokojný. Mládežníkov, čo donášali a hrali až priveľmi na seba, dal exemplárne vytrestať. Jeho ľudia, žilinský župan Juraj Blanár, poslanec Ján Podmanický a vyslúžilec Dušan Čaplovič zas dostali dobré miesta v popredí.

Minister kultúry tak uspel v mocenskom zákulisí Smeru viac než predseda parlamentu Peter Pellegrini. Tomu sa nepodarilo presadiť na kandidátku ministra školstva Juraja Draxlera. Čo je predsa len podstatne talentovanejší mladý politik než kolesíkovia, o ktorých bola reč predtým.

 

Foto: Andrej Kolesík skladá poslanecký sľub na ustanovujúcej schôdzi 8. júla 2010 v Bratislave. (Foto – TASR/Martin Baumann)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo