Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
22. september 2021

Premiér a ťažké časy

Toto mala byť chvíľa Eduarda Hegera. Lenže nie je

O príležitosti, ktorú premiér mal, ale ju nevyužil.

Toto mala byť chvíľa Eduarda Hegera. Lenže nie je

Foto: TASR/Martin Baumann

Premiér Heger sa rád štylizuje do polohy tichej, konštruktívnej sily. Po mesiacoch rozjatrených emócií s Igorom Matovičom na čele vlády bol takýto prístup príjemnou zmenou.

V lete však udalosti v krajine nabrali taký spád, že to priam volá po tom, aby premiér vystúpil z tieňa a predviedol, že dokáže byť aktívnym lídrom. Ak tak neurobí, bude to znamenať, že táto jeho štylizácia stojí na vode a tichá sila je len kamuflážou slabosti.

Tu je niekoľko príkladov, keď mal premiér dať razantnejšie vedieť o svojej existencii.

Vojna v polícii je dôvod, pre ktorý by premiér mal dať ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi jasne najavo, že jeho čas vo vláde vypršal. To, čo sa dnes deje medzi jednotlivými zložkami polície, hrozí vážnymi politickými a spoločenskými dôsledkami. Okrem iného aj diskreditáciou a znedôveryhodnením najvážnejšej programovej priority strany, ktorú premiér vo vláde zastupuje.

Už to nie je o nejakej hĺbkovej analýze pôsobenia ministra Mikulca v duchu toho, čo mohol alebo nemohol urobiť. Situácia zašla tak ďaleko, že v tejto chvíli je podstatný už len výsledok, ktorý všetci vidíme.

Ani fakt, že niektoré personálne právomoci ministra vnútra boli počas vlády Smeru obmedzené, nemôže nič zmeniť na tom, že Roman Mikulec nesie za stav v polícii politickú zodpovednosť.

Ak v polícii vypukne kríza takýchto rozmerov, tak výmena očividne slabého ministra je prvým krokom k jej vyriešeniu. A s touto iniciatívou by mal prísť premiér, pretože on – a nie lídri koaličných strán – stojí v rebríčku politickej zodpovednosti za stav polície hneď za ministrom vnútra. Navyše je Roman Mikulec nominantom jeho vlastnej strany a jeho odchodom z vlády premiér neriskuje žiaden konflikt s koaličnými partnermi. 

Lenže Eduard Heger pred touto témou týždne utekal s vetami o tom, že polícia je nezávislá, treba ju nechať pracovať a že minister Mikulec má jeho dôveru. Až keď sa policajti začali navzájom zatýkať, zasadla bezpečnostná rada štátu a vznikla pracovná skupina, ktorá má pripraviť legislatívne zmeny týkajúce sa justície, polície a prokuratúry.

Namiesto toho, aby sa čo najrýchlejšie posilnilo postavenie ministra vnútra pri výbere špičkových policajných funkcionárov (policajný prezident, šéf policajnej inšpekcie), otvára sa celý balík tém, aj takých citlivých, ako je postavenie a kompetencie špeciálnej a generálnej prokuratúry či previerky sudcov. Politický spor, ktorý okolo toho vznikne, sa môže ťahať týždne.

Inzercia

Takémuto vývoju mal Eduard Heger z pozície premiéra zabrániť, riešiť čo najrýchlejšie presadenie zákonov posilňujúcich politickú kontrolu nad políciou a zmenu na ministerskom poste.

Pretože ak aj táto koalícia pracovnú komisiu prežije a k nejakej dohode nakoniec dôjde, len samotné legislatívne zmeny ešte nemusia problém v polícii vyriešiť. Bez silného a kompetentného ministra, s autoritou do vnútra rezortu, to jednoducho nepôjde.

Takémuto vývoju mal Eduard Heger z pozície premiéra zabrániť, riešiť čo najrýchlejšie presadenie zákonov posilňujúcich politickú kontrolu nad políciou a zmenu na ministerskom poste. Zdieľať

Kríza v polícii však nie je jedinou vecou, ktorá si žiadala aktívnejší vstup premiéra. Hoci v porovnaní s tými ďalšími je najdôležitejšou.

Razantnejší vstup premiéra si pýtali aj koaličné spory, ktoré vznikli okolo rozpadu strany Za ľudí či ďalšieho účinkovania Borisa Kollára v tejto vládnej zostave.

Eduard Heger sa k týmto témam buď vôbec verejne nevyjadroval, alebo len opakoval Matovičove slová a hovoril, že aj on si – tak ako minister financií – vie predstaviť pokračovanie vládnutia aj bez strany Sme rodina.

Hoci sa tieto politické zápasy priamo týkajú podoby a ďalšieho fungovania jeho vlády, verejnosť vidí premiéra v pozícii štatistu. Podľa informácií z politických kuloárov sa tento obrázok príliš nezmení, ani keď sa spred kamier prenesieme do zákulisia.

V dobrých časoch možno stačí, aby bol premiér dobrým manažérom, mediátorom a obrusovačom hrán. Lenže potom prídu chvíle, keď sa žiada, aby niekto na takomto poste preukázal aj odvahu rozhodnúť v ťažkej situácii a udať smer.

Eduard Heger mal v týchto turbulentných týždňoch príležitosť predviesť, že to dokáže. Ale nevyužil ju.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva