Svet kresťanstva Cirkev 20. september 2021

Covid automat Kňazi riešia, koho pustia na omšu. Sme medzi dvoma mlynskými kameňmi, hovoria

Pavol Hudák
Pavol Hudák

Duchovní sa rozhodujú, či pustia na omšu očkovaných, alebo všetkých s obmedzeniami. Košický arcibiskup udelil opäť dišpenz.

Duchovní sa rozhodujú, či pustia na omšu očkovaných, alebo všetkých s obmedzeniami. Košický arcibiskup udelil opäť dišpenz.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Hudák

Kňazi riešia, koho pustia na omšu. Sme medzi dvoma mlynskými kameňmi, hovoria
Ilustračná foto: TASR – Milan Kapusta

Zhoršujúca sa epidemická situácia opäť prináša aj obmedzenia v kostoloch. Mnohí kňazi sú v neľahkej situácii, keďže chcú, aby na sväté omše mohol prísť čo najväčší počet ľudí, a zároveň chcú umožniť účasť na bohoslužbách aj neočkovaným. Duchovní neraz čelia hnevu veriacich proti opatreniam.

Od pondelka sú v bordovej zóne, teda v 2. stupni ohrozenia, štyri okresy – Rožňava, Bardejov, Krupina a Skalica. Aj keď sa covid automat aktualizuje od pondelka, vláda minulý týždeň okres Bardejov pre zlú situáciu preradila do bordovej farby zo dňa na deň.

Toto rozhodnutie prinieslo komplikácie aj kňazom, ktorí museli narýchlo zorganizovať nedeľnú svätú omšu podľa nových pravidiel. Podľa covid automatu môže prísť do kostola v bordovom okrese jedna osoba na 15 m², ak je omša pre všetkých ľudí, teda v režime základ. Ak sa kňaz rozhodne mať omšu pre ľudí v režime OTP  (očkovaní, testovaní, prekonavší), na omšu môže prísť 25 percent kapacity kostola, maximálne však 50 ľudí. Bez limitu môžu byť len omše pre kompletne očkovaných ľudí. Pri každej omši však musia kňazi urobiť zoznam účastníkov.

Dekan v Bardejove Marek Kreheľ hovorí o ťažkej situácii a poukazuje na to, že okres Bardejov je už tretíkrát prvým okresom v bordovej farbe. „Ako prvý musíte zareagovať na opatrenia. Ocitli sme sa zo dňa na deň zo žltej v bordovej farbe, museli sme preto promptne reagovať na pravidlá hygienikov,“ približuje pre Svet kresťanstva Marek Kreheľ.

Kým v iných farnostiach majú niekoľko dní na to, aby sa pripravili na novú situáciu, v bardejovskom okrese mali na to deň. „Vo štvrtok sme sa dopočuli, že od piatka budeme v bordovej farbe. Vyvstala pred nami otázka, ako rozdeliť bohoslužby. Vedeli sme, že to ľudí veľmi rozbíja,“ hovorí dekan Kreheľ, ktorý sa najviac obáva delenia ľudí navonok.

„Som medzi dvoma mlynskými kameňmi a nemám na výber. Viaže ma vyhláška Úradu verejného zdravotníctva, na ktorú musím reagovať,“ vysvetľuje dekan.

V nedeľu preto v bardejovskej farnosti sv. Egídia pridali sväté omše tak, aby boli bohoslužby pre ľudí v základe, OTP aj pre očkovaných. Pre každú kategóriu majú v bardejovskej bazilike dve sväté omše. „Nechceli sme vynechať žiadnu skupinu, ani tú v základe, aj keď je limitovaná na 50 ľudí. Je to najmenšia skupina a zďaleka nevyhovieme všetkým,“ hovorí Marek Kreheľ.

Dekan poukazuje aj na to, že Bardejovský okres má nízku mieru zaočkovanosti, ani nie 40 percent.

„Je tu veľa ľudí, ktorí nie sú očkovaní, a ochota testovať sa tiež nie je. Chápem prečo sa nechú testovať, keďže to stojí aj peniaze. Možnosť prísť na omšu sme dali všetkým,“ hovorí Kreheľ.

Podľa dekana boli prvé emócie veriacich po prechode okresu do bordovej farby rozpačité. „To je, ako keď nalejete vodu do studne, všetko sa to rozčerí, potrebovalo sa to usadiť. Čakal som, čo bude v nedeľu,“ vysvetľuje dekan, ktorý hovorí, že nedeľa bola napokon pokojná.

Podľa Mareka Kreheľa riešia dilemu najmä kňazi, ktorí majú vo farnosti viacero filiálok. „Takýto kňaz má v nedeľu bežne tri sväté omše, nemôže alternovať a dať omše pre viacero skupín. Spravidla títo kňazi dávajú základ, v kostole majú 20 až 30 ľudí, a kto sa nevojde, stojí vonku. Alebo potom zvolia režim OTP,“ približuje svoje postrehy z dekanátu Kreheľ.

Podľa bardejovského dekana táto situácia ľudí veľmi rozdeľuje. Kladie si otázku, kto je teraz lepší. Očkovaní či neočkovaní? „Ľudia nechápu, že tieto podmienky sme nestanovili my kňazi, ale na nás sa to potom celé zosype a sú napätia, že počúvame vládu. Mnohí nám vyčítajú, že sme poplatní vláde a hygiene. My však jednoducho nemáme na výber, aj keď môžeme mať na to iný názor,“ vysvetľuje dekan na severovýchode Šariša.

„V Bardejove sme zachovali režim svätých omší, ako bol, ale dve sväté omše sme pridali pre nezaočkovaných, teda pre ľudí v kategórii základ. Očkovaní teda nemôžu povedať, že omšu o jedenástej, na ktorú chodili, sme dali pre niekoho iného. Chcem sa vyhnúť tomu, aby bol niekto ukrivdený,“ vysvetľuje farár, ktorý súhlasí s tým, že ťažšie to majú kňazi na dedinách. No podľa neho tam nie je medzi ľuďmi až také napätie. „Dedina je niekedy dobroprajnejšia. Je to menšia komunita,“ hovorí dekan.

Bordovým okresom je už aj Rožňava. Na rozdiel od Bardejova však kňazi neriešia dilemu, koho pustiť do kostola. Podľa saleziána a farára vo farnosti Rožňava-juh Imricha Horvátha kapacitné problémy neriešia „Je to irónia osudu, ale protipandemické opatrenia spĺňame, aj keď nie je pandémia. Nás je tak málo v kostole, že na filiálkach spĺňame aj režim základ,“ vysvetľuje Horváth.

„Odhadujeme, že v Rožňave sa vo všetkých kostoloch môže počas nedele vystriedať, teraz počas pandémie, od 200 do 250 ľudí. Keď si to rozdelíte na všetky kostoly a omše v meste, tak nikde v meste tie počty neprekračujeme, aj keď pandémia nie je,“ dodal Horváth, ktorý síce prišiel do Rožňavy počas pandémie, ale od spolubratov vie, že po prvej a druhej vlne pandémie chodí v Rožňave do kostola menej ľudí.

Obmedzenia pri bohoslužbách musia riešiť už aj kňazi v červených okresoch. Pravidlá sú podobné ako pri bordových, akurát v režime OTP môžu kňazi pustiť do chrámu až 150 osôb, stále však platí, že musí byť splnená podmienka jedna osoba na 15 m².

Dekan a farár v Ružomberku Dušan Škrabek hovorí, že momentálne kapacity na ďalšie sväté omše už v meste nemajú, podľa neho sa však na omšu zatiaľ dostane každý, kto chce. „Máme sväté omše vo farskom kostole a na sídliskách aj pre OTP, aj pre zaočkovaných. Doteraz sme nemali žiaden problém, pokiaľ ide o pochopenie ľudí,“ dodal ružomberský dekan.

V červenom okrese je aj Žilina. Farár vo farnosti Žilina-Závod Štefan Fábry je vďačný za každé miesto. Sväté omše v režime základ môže slúžiť v kostole totiž len pre desať ľudí. „Napriek tomu som sa pre tento režim rozhodol počas týždňa, pretože vedľa kostola je veľký areál, ktorý je ozvučený. Povedal som si, že kostol otvorím pre všetkých a tí, ktorí sa nezmestia dnu, budú mať možnosť stáť vonku,“ vysvetľuje pre Svet kresťanstva Fábry.

Žilinskému kňazovi však vrásky na čele robia nedeľné omše. „Nevedel som vymyslieť nič iné, len to, že v nedeľu slúžim tri sväté omše a každú v inom režime,“ vysvetlil Štefan Fábry. Ak slúži svätú omšu v režime OTP, do kostola môže pustiť štvrtinu ľudí z kapacity chrámu, v prípade jeho kostola, pokiaľ je okres v červenej farbe, je to 37 veriacich.

Niektorí kňazi považujú opatrenia za nezmyselné

Podľa Fábryho kňazi riešia dilemu, či ponúknu sväté omše v režime základ, no počet veriacich bude limitovaný, alebo ponúknu sväté omše pre očkovaných, kde kapacitné obmedzenia nie sú, ale potom neočkovaní ľudia budú cítiť krivdu, že ich nepustili do kostola.

„Toto je strašná diskusia. Jeden veriaci mi volal s tým, že prečo my kňazi máme problém ísť do režimu očkovaní. Očkovanie je dobrovoľné, tak nech si každý nesie následky. Kto sa nedal očkovať, nech nesie za svoje rozhodnutie následky, ktoré z toho vyplývajú. Viem, že viacero ľudí ma taký názor. Potom sú tu ľudia, ktorí zaočkovaní nie sú, lebo majú rôzne výhrady. Nestretol som sa s človekom, ktorý by mi povedal, že nie je očkovaný pre zdravotné komplikácie, ale stretávam takých, ktorí buď neveria, že covid-19 existuje, alebo majú ľudia morálny problém,“ hovorí Fábry.

Podľa neho obmedziť chrám pre niektorú skupinu ľudí znamená vždy diskrimináciu ostatných. „V mojom prípade povedať, že nebudem nikoho obmedzovať a na omšu môže prísť každý, by v praxi znamenalo, že by som mohol mať na nedeľnej omši desať ľudí,“ hovorí farár žilinskej farnosti.

Ako mám odkontrolovať, či všetci hodili lístok s kontaktnými údajmi, ako mám na omši pre očkovaných kontrolovať, či všetci majú vakcínu?Zdieľať

Štefan Fábry sa rozprával s viacerými kňazmi, ktorí súčasné opatrenia považujú za nezmyselné. „Priznám sa, že neviem, ako mám kontrolovať tých, ktorí prichádzajú do kostola,“ hovorí Fábry.

Kňaz tiež nevie, akým spôsobom robiť zoznam ľudí, ktorí prídu na omšu. Viaceré farnosti to riešia tak, že veriacich vyzvali, aby si doma na lístok napísali meno, priezvisko a nejaké kontaktné údaje a to hodili do schránky pri vstupe do kostola. „Ale ako mám odkontrolovať, či všetci hodili lístok, ako mám na omši pre očkovaných kontrolovať, či všetci majú vakcínu?“ pýta sa Fábry. Podľa neho to mnohí kňazi nechali na svedomí ľudí. „Kto klame, pácha hriech, iné asi urobiť nevieme,“ dodáva Fábry s tým, že vie o ďalších kňazoch, čo robia sväté omše vo viacerých režimoch, aby sa dostali do kostola aj nezaočkovanú ľudia.

Na otázku, čo môžeme urobiť preto, aby nás táto situácia nerozdelila, Fábry odpovedať nevie. „Priznám sa, vôbec neviem. Celej tejto dobe dobre nerozumiem. My sme rozdelení nielen pre očkovanie. Nás rozdeľuje aj sväté prijímanie, rozdeľuje nás asi všetko,“ povzdychol si Fábry, ktorý priznáva, že je z týchto opatrení nešťastný.

Povinnosť účasti na nedeľnej omši nebude zaväzovať veriacich, pre ktorých návšteva chrámu môže znamenať zvýšené zdravotné riziko, a, samozrejme, tých, ktorým prítomnosť neumožnia lokálne okolnosti, napríklad zhoršená epidemická situácia.Zdieľať

„Minulý týždeň sme boli oranžoví. V mojom kostole to znamenalo, že 30 ľudí mohlo sedieť a 50 veriacich mohlo stáť. Keby sme sedeli pekne jeden vedľa druhého, tak si sadne 120 ľudí. Keď prirátam chór, tak štvrtina je 30 ľudí, kde je v tom logika?“ dodáva Fábry.

Podľa Fábryho kňazi riešia aj ďalšiu dilemu. Napríklad on sám má kostol ohradený historickým múrom. Areál kostola je 2000 m². Je to plocha, ktorá je ozvučená. „Bolo nám povedané, že opatrenia nerozlišujú exteriér a interiér, pretože hovoria o počte ľudí prítomných na podujatí. To znamená, že ak pôjdeme do bordovej fázy a na podujatí bude môcť byť šesť ľudí, tak mne je jedno, že mám pri kostole veľký areál, lebo aj tam bude môcť byť len šesť ľudí,“ vysvetľuje Fábry. Podľa neho to takto vysvetlili jednému kňazovi aj policajti s tým, že nezáleží, aký je veľký areál pri kostole, lebo ľudia prišli na tú istú omšu, teda na jedno podujatie.

Štefan Fábry si tiež kladie otázku, že keď začne slúžiť svätú omšu, ako ovplyvní počet ľudí vonku? „Tie opatrenia sú z môjho pohľadu nezmyslené,“ hovorí Fábry.

Kňaz pôsobiaci v Žiline sa zamýšľa aj nad tým, prečo očkovaní môžu robiť všetko, aj keď môžu sami prenášať vírus a tiež nie sú úplne chránení. „Podobne ako pri covid semafore, aj tu pri semafore čítam jediný cieľ: donútiť ľudí očkovať sa. Osobne by mi dávalo logiku, keby bol len režim OTP,“ uzatvára kňaz.

Košický arcibiskup udelil opäť dišpenz

Košický arcibiskup Bernard Bober na území svojej arcidiecézy udelil dišpenz od svätej omše v nedeľu a v prikázaný sviatok v okresoch, ktoré budú podľa covid automatu v bordovej a čiernej farbe. Tento dišpenz je platný až do odvolania.

Všeobecný dišpenz od svätých omší biskupi zrušili 30. júna. Pripomenuli však, že „povinnosť účasti nebude zaväzovať veriacich, pre ktorých návšteva chrámu môže znamenať zvýšené zdravotné riziko, a, samozrejme, tých, ktorým prítomnosť neumožnia lokálne okolnosti, napríklad zhoršená epidemická situácia“.

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara na otázku, či biskupi neuvažujú, že opäť udelia všeobecný dišpenz, neodpovedal. Napísal však, že „nemožnosť zúčastniť sa na omši z kapacitných dôvodov ospravedlňuje od neúčasti“.

Štefan Fábry, ktorý je aj liturgista, by však privítal, ak by biskupi pre zhoršujúcu sa situáciu opäť udelili dišpenz pre pokoj veriacich.

„Desaťročia sme ľuďom opakovali, že musíte ísť v nedeľu do kostola, hoci aj na jednej nohe, a mnohí, aj keď sa nedostanú na omšu, majú potom výčitky vo svedomí,“ hovorí Fábry. Pripomína, že ak sa pre zlú pandemickú situáciu človek nedostane do kostola, nemá hriech.

„Povinnosť ma viaže, keď mám možnosť. Je tu však otázka tej možnosti. Príde človek do kostola a už sa nezmestí. Potom si kladie otázku, či sa má sa vrátiť domov, alebo stáť vonku,“ kladie si otázku Fábry. Pre mnohých môže byť státie vonku v chladných a sychravých jesenných dňoch náročné.

Kontrola dokladov kňazmi je právne sporná

Oslovení kňazi tiež riešia problém, či môžu kontrolovať ľuďom doklady o očkovaní, testovaní alebo prekonaní covidu.

Podľa dekana v Bardejove Mareka Kreheľa je problém aj s kontrolou covid pasov. „Ľudia nám ich často nechcú ukázať. Otázka je, či sme na to oprávnení. Sme organizátori podujatia, na druhej strane je tu otázka, kto nás oprávňuje kontrolovať doklady o zaočkovanosti či o teste,“ zamýšľa sa Marek Kreheľ.

Dodáva, že ako farnosť len počítajú ľudí, ktorí prídu do kostola, a prosia ich, aby mali pri sebe doklad, ktorým preukážu, či sú zaočkovaní, testovaní alebo či covid-19 prekonali.

„Aj v zmysle podnetov generálnej prokuratúry je pochybnosť, voči komu smeruje vyhláška Úradu verejného zdravotníctva. Principiálne je pravda, že súčasťou covid pasu je váš zdravotný údaj a ten údaj by nemal mať možnosť vidieť ani kňaz, ani čašník v reštaurácii, ani iný človek niekde inde,“ hovorí pre Svet kresťanstva Martin Píry z Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

V každom prípade ani kňaz, ani majiteľ fitnescentra či reštaurácie nemá právo kontrolovať váš občiansky preukaz. Zdieľať

Podľa právnika je tiež jedna vec covid pas a druhá vec, či doklad o očkovaní naozaj patrí osobe, ktorá ho ukazuje.

„Máte len nejaké potvrdenie s menom a rodným číslom, ste to vy, alebo nie? Človek, ktorý kontroluje covid pas, by mal potom zistiť, či ide skutočne o tú osobu,“ vysvetľuje Píry, podľa ktorého rezort zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva alibisticky reagujú, že občan pri vstupe na podujatie nemusí ukázať občiansky preukaz, ale organizátor má potom právo ho nepustiť na podujatie.

„To je veľmi nešťastná situácia, kde vyhláška Úradu verejného zdravotníctva má podstatné technické chyby, čo sa týka preukazovania kdekoľvek, nielen v kostole,“ pokračuje právnik.

„V každom prípade ani kňaz, ani majiteľ fitnescentra či reštaurácie nemá právo kontrolovať váš občiansky preukaz. A jednoducho aj potvrdenie o očkovaní obsahuje vašu zdravotnú dokumentáciu a je veľmi pochybné, či je možné, aby sa dostala do rúk osobe, ktorá nie je viazaná lekárskym tajomstvom,“ vysvetľuje právnik.

Podľa Píryho celá táto situácia nie je domyslená. Na otázku, čo môžu robiť kňazi, dodáva, že nie je možné nútiť človeka, aby porušoval zákon a namiesto polície zisťoval identitu osoby. „Kňaz nemá reálny nástroj vymoženia tejto povinnosti a musí sa spoliehať na to, že veriaci, ktorý sa zúčastní na omši v režime OTP alebo režime očkovaní, nefalšuje potvrdenie a že osoba skutočne ukazuje svoje potvrdenie,“ dodáva Píry.

Odborný asistent na právnickej fakulte hovorí, že sám chodí na sväté omše a zatiaľ doklad o očkovaní od neho nikto nepýtal. „Keby ho odo mňa chcel kňaz, pravdepodobne mu to ukážem, aby som mu nerobil problémy, aj keď na to nemá právo,“ dodáva právnik.

Kňazi riešia tiež otázku, či môže neočkovaný kňaz slúžiť svätú omšu v režime očkovaní. Právnik na túto otázku priamo neodpovedal, ale zdôraznil, že kňazi by si mali dávať pozor, aby nerozniesli infekčnú chorobu.

„Kňazi by si mali byť istí svojím zdravotným stavom, že napríklad prostredníctvom svätého prijímania alebo pri spovedaní, či pri inom kontakte s veriacim nemôžu rozniesť nákazlivú chorobu,“ upozorňuje právnik. Ak by kňazi podcenili situáciu, mohli by byť podľa právnika stíhaní za šírenie nákazlivej choroby.

Veriaci sú znechutení

Súčasné opatrenia proti šíreniu nákazy covid-19 už mnohých ľudí znechucujú. Potvrdzuje to aj kaplán vo farnosti Konská v Žilinskom okrese Zdenko Králik. „Situácia je, bohužiaľ, taká, že každý kňaz sa ku covid automatu stavia po svojom alebo vôbec nijako, maximálne nosí rúško na tvári pri časti svätej omše,“ hovorí kaplán Králik, ktorý vníma negatívne reakcie, aj keď ľudí vyzýva na očkovanie.

„Sám si uvedomujem veľké znechutenie a únavu veriacich z celej situácie. V jednu nedeľu, pri pozývaní na registráciu na stretnutia so Svätým Otcom, som sa pozitívne vyjadril k očkovaniu s odvolaním sa na Svätého Otca a hneď som nahneval časť veriacich, aj keď od svojich priateľov a veriacich zdravotníkov som, naopak, dostal pozitívne ohlasy, takže už sa aj ja tejto téme radšej vyhýbam,“ hovorí kňaz, ktorý je aj národný moderátor Hnutia Svetlo-Život na Slovensku.

Čítajte tiež

Nespokojnosť ľudí vníma aj dekan v Bardejove. „Keď sme nemohli chodiť počas prvej vlny do kostola, tak niektorí boli radi, že mohli stáť aspoň vonku alebo dostať sväté prijímanie. Teraz môžu ísť a zas nedobre. Vždy sa hľadá nejaký nepriateľ, kvôli ktorému vieme hundrať a nadávať. Hovorím ľuďom, že nám nejde o to, aby sme naplnili kostol, naším cieľom je dostať sa do Božieho kráľovstva,“ vysvetľuje Kreheľ. Dekan hovorí, že niektorí sa síce dostaneme do kostola, ale otázkou je, či nemáme zatvorené srdce.

„Jeden pán mi povedal, že bol by zvedavý, čo budem kázať tým 50 nezaočkovaným o Božej láske. Tým, ktorí si uzurpujú právo na všetko. Majú plné ústa nadávok a zároveň chcú byť v kostole. Niekedy to je kontraproduktívne. Je ťažké všetko zvládnuť a ostať v pokoji a prijať každého rovnakým metrom,“ uzatvára Kreheľ.

Od pondelka je väčšina okresov na Slovensku podľa covid automatu v oranžovej farbe. Niektorí kňazi dokonca ponúkajú nedeľné sväté omše vonku, aby mohol prísť čo najväčší počet ľudí. Príkladom je farnosť Senec.

Pri aktuálnych opatreniach bude vždy nejaká skupina ľudí nespokojná. Kňazi sú v neľahkej situácii – ak chcú, aby mohol prísť na svätú omšu čo najväčší počet ľudí, omše by museli dať len pre plne očkovaných. Ak chcú umožniť účasť na omši aj ľuďom, ktorí očkovaní nie sú, musia obmedziť kapacitu chrámu, a preto sa do kostola nedostanú ľudia, ktorí by inak mohli prísť. Nech sa duchovní rozhodnú tak či onak, vždy sa bude určitá skupina ľudí cítiť diskriminovaná či znevýhodnená a kňazi budú ako medzi dvoma mlynskými kameňmi.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0