KOMENTÁR: Kto chce pápeža biť, holokaust si nájde

Pápež Benedikt XVI. vraj nadobro stratil pri svojich dogmách kontakt s bežným svetom a neodhadol medzinárodnopolitický dosah svojho činu. Vraj nadradil jednotu cirkvi hodnotám, ktorých hlavnou nositeľkou by mala byť práve cirkev.

Výroky tohto druhu sa hromadili v našich i svetových médiách v posledných týždňoch, konkrétne od 24. januára, keď Vatikán zverejnil stiahnutie exkomunikácie zo štyroch biskupov z Bratstva sv. Pia X., ktorí boli za biskupov vysvätení bez súhlasu pápeža Jána Pavla II. v roku 1988.

Nie je náhodné, že kauzu považujú za takú dôležitú práve novinári: ide totiž o exemplárnu mediálnu kauzu. Podobne ako v prípade prednášky Benedikta XVI. v Regensburgu, keď citoval výrok byzantského cisára Manuela II. o islame, a médiá bez ohľadu na záver, ku ktorému došiel, výrok pretriasali ako Benediktov názor. Aj vtedy sa vo veľkom zo všetkých strán žiadalo ospravedlnenie, aj vtedy mediálny krik vyprovokoval vyjadrenia rozličných politikov a kultúrnych činiteľov. Aj vtedy to bola mediálna pasca.

Za mediálnu pascu, cieľavedome nastraženú na pápeža, totiž rozruch okolo antisemitských výrokov lefébvristického biskupa Richarda Williamsona označil nemecký denník Berliner Morgenpost. Upozornil na to, že rozhovor, v ktorom zazneli inkriminované slová o holokauste, bol nahratý už v novembri 2008. Na biskupa so zaujímavými, avšak nepodloženými názormi švédsku televíziu upozornila francúzska feministická aktivistka Fiametta Venner. Švédska televízia rozhovor skladovala takmer tri mesiace, aby ho odvysielala v správnom čase: presne v deň podpísania dokumentu o stiahnutí exkomunikácie. Akt bol síce prísne tajný a Vatikán ho zverejnil až tri dni po podpise, ale nie je vylúčené, že nejaké informácie von prenikli a umožnili dôkladné načasovanie mediálnej pasce.

Švédska televízia rozhovor skladovala takmer tri mesiace, aby ho odvysielala v správnom čase: presne v deň podpísania dokumentu o stiahnutí exkomunikácie. Zdieľať

Tá sa správa podľa osvedčeného scenára: problém sa zjednoduší, pričom sa stratia niektoré dôležité významy a vznikne skreslená schéma – v tomto prípade: stiahnuť exkomunikáciu = rehabilitovať = súhlasiť s nesprávnymi názormi rehabilitovaného. K tejto schéme sa začnú odvážne vyjadrovať komentátori aj politici. Bez ohľadu na to, aký majú vzťah k cirkvi a čo o jej fungovaní vedia. Keď napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzvala Benedikta XVI., aby k Williamsonovým slovám zaujal jasný postoj, v médiách sa ako pozitívum pri jej mene spomínalo, že inak má k náboženstvu skôr chladný vzťah, a navyše je protestantka. Akoby práve to bola záruka objektivity a správneho pohľadu na to, čo znamená exkomunikácia.

Stiahnutie exkomunikácie a názory exkomunikovaného sú však, ako pre Vatikánsky rozhlas zdôraznil predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinál Walter Kasper, dve úplne odlišné veci. Kardinál Castrillon Hoyos, predseda komisie Ecclesia Dei zodpovednej za dialóg s lefebvristami, navyše vyhlásil, že Benedikt XVI. pred stiahnutím exkomunikácie o názoroch biskupa Williamsona nevedel. Švédska televízia sa o nich náhodou dozvedela od francúzskej feministky, a zrazu je z Richarda Williamsona svetoznámy notorický popierač holokaustu, ktorého musí poznať azda každý Európan. Biskupove názory však nijako nesúvisia s tým, či patrí alebo nepatrí do cirkvi, čiže či je exkomunikovaný, alebo nie. Benedikt XVI. chcel urobiť ústretový krok k odstráneniu právnych a psychologických bariér v ďalšom dialógu s Bratstvom sv. Pia X. a urobil ho. Bratstvo ako také však nerehabilitoval, naďalej preň platia podmienky plného uznania Druhého vatikánskeho koncilu a učenia všetkých pápežov od Jána XXIII., ktoré zahŕňa aj nový vzťah so židmi. Minulý týždeň Vatikán pridal aj podmienku pre biskupa Williamsona: ak chce pastoračne pôsobiť ako katolícky biskup, musí sa svojich výrokov jednoznačne a verejne zriecť. Dovtedy nemôže vykonávať biskupský úrad. Bratstvo sv. Pia X. sa od názorov Richarda Williamsa tiež dištancovalo, Svätému Otcovi aj verejnosti sa ospravedlnilo a jeho predstavený mu zakázal akékoľvek verejné vyjadrenia k politickým a historickým otázkam.

Benedikt XVI. pri tejto príležitosti znova potvrdil „svoju úplnú solidaritu s našimi bratmi, ktorým bola adresovaná Stará zmluva“ a potvrdil, že pamiatka tejto strašnej genocídy musí viesť „ľudstvo k úvahám o nepredvídateľnej moci zla, ak ovládne ľudské srdce“. To, čo od neho pompézne žiadala nemecká kancelárka a ďalší, teda už dávno urobil. Ako vo všetkých prípadoch tohto druhu, i teraz ide predovšetkým o to, či chceme rozumieť tomu, čo hovorí, alebo ho radšej nepočúvame.

V rozhovore pre anglickú redakciu Vatikánskeho rozhlasu vyjadril kardinál Kasper nádej, že židovskí bratia rozdiel medzi stiahnutím exkomunikácie a súhlasom s názormi tradicionalistického biskupa chápu. V tom prípade by táto mediálna kauza mohla židovsko-kresťanský dialóg dokonca prehĺbiť. Ako povedal hovorca Svätej stolice Federico Lombardi: „Dialóg Katolíckej cirkvi so židovstvom by tak mohol pokračovať plodne a pokojne.“

Terézia Rončáková
Foto: inzine.sk
• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk
Odvysielané na Rádiu Lumen v rubrike Spoločenský komentár 10. februára 2009.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo