Aktuálne 15. september 2021

Von der Leyenová upozornila na ciele v oblasti klímy, obrany a obchodu

TASR Postoj
TASR Postoj

Predsedníčka Európskej komisie predniesla svoju správu o stave Únie. Slovenskí europoslanci si myslia, že mala hovoriť viac o klíme a reformách.

Predsedníčka Európskej komisie predniesla svoju správu o stave Únie. Slovenskí europoslanci si myslia, že mala hovoriť viac o klíme a reformách.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

TASR

Postoj

Von der Leyenová upozornila na ciele v oblasti klímy, obrany a obchodu
Predsedníčka eurokomisie Von der Leyenová. Foto TASR/AP

Európska únia sa musí v najbližšej budúcnosti viditeľnejšie sústrediť na klimatické ciele, spoločnú obranu a spravodlivý obchod. Uviedla to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu vo svojej správe o stave Únie na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Tohtoročná správa Medzivládnej komisie OSN pre zmenu klímy (IPCC) je podľa šéfky eurokomisie alarmujúca a dôkazom, že klimatické zmeny sú spôsobené človekom, a preto aj človek s tým môže niečo urobiť. Dodala, že EÚ a jej členovia už aj niečo robia, o čom svedčí nárast elektromobility, iniciatívy v oblasti energeticky účinných budov, ale najmä EÚ ako prvá na svete prijala klimatický zákon, legislatívu, ktorá chce veci meniť.

Zároveň však chce EÚ zabezpečiť, aby klimatické ambície boli ruka v ruke so sociálnymi ambíciami a viedli k odstraňovaniu energetickej chudoby, ktorou trpí 34 miliónov Európanov.

Von der Leyenová ocenila, že EÚ chce zdvojnásobiť investície do biodiverzity pre najohrozenejšie krajiny sveta a venuje ďalšie štyri miliardy na klimatické financovanie, ale dodala, že Únia v tom nemôže zostať sama a pred klimatickým summitom OSN v Glasgowe (COP26) musia aj iní svetoví aktéri prijať konkrétne plány a záväzky, aby sa sľuby pretavili do skutočných krokov.

Únia musí klásť veľký dôraz aj na ochranu svojej bezpečnosti, uviedla von der Leyenová. Upozornila, že vstupujeme do "éry hyperkonkurencie", keď niektoré krajiny nemajú zábrany šíriť dezinformácie, využívať disruptívne technológie a tiež preteky v zbrojení, aby si zaistili vlastný prospech. Podľa jej slov je prioritou pre EÚ zabezpečiť stabilitu v jej susedstve, lebo ak sa neriešia krízy v zahraničí, "tie sa dostanú k nám".

Šéfka eurokomisie uviedla, že EÚ je poskytovateľom bezpečnosti, zúčastňuje sa na rôznych mierových misiách v zahraničí, a hoci vzniká čosi ako európsky ekosystém obrany, snahou má byť vytvorenie európskej obrannej únie vrátane spoločného budovania obrany proti kyberútokom, kde by EÚ mala sama rozvíjať potrebné moderné technológie a spoločne hodnotiť a čeliť hrozbám tohto druhu.

„Ak bude politická vôľa, dokážeme urobiť veľa,“ odkázala šéfka EK. Podľa nej to znamená ustáliť kolektívny proces rozhodovania, tesnejšiu spoluprácu tajných služieb a silových zložiek a rozvojových agentúr. Dodala, že EÚ nemá potrebnú hĺbku poznatkov, lebo nemá dobre poprepájané dôležité informácie. Vyslovila sa za vytvorenie „spoločného centra osvety“, ktoré by sústreďovalo všetky dôležité informácie pre bezpečnosť.

Vyslovila sa aj za lepšiu interoperabilitu medzi členmi EÚ, čo má výsledky napríklad pri spoločných nákupoch obrannej techniky alebo pri znížení DPH na niektoré strategické tovary.

Do tohto kontextu spadajú snahy EÚ posilňovať tradičné a budovať nové partnerstvá. Von der Leyenová pripomenula, že vzniklo partnerstvo pre technologický vývoj s USA, v politickej oblasti chce Brusel posmeliť partnerov na západnom Balkáne a uistiť ich o podpore ich integračných ambícií, pričom je vôľa sústrediť sa na rôzne aspekty vzťahov s Tureckom. Šéfka eurokomisie však upozornila na „nové generácie partnerstiev“, čoho míľnikom bude nová indopacifická stratégia. Vo vzťahoch s Afrikou sa Únia chce okrem iného zamerať na investície do energetiky a vytvoriť trh so zeleným vodíkom.

Von der Leyenová upozornila, že obchodovať so svetom je dobré, ale EÚ to nemôže robiť na úkor dôstojnosti ľudí a ich slobody. „Máme okolo 25 miliónov ľudí, ktorí žijú pod hrozbou nútenej práce. Nemôžeme akceptovať, že ich vynútená práca sa dostane v podobe výrobkov do Európy. Navrhneme zákaz dovozu takýchto výrobkov do EÚ, lebo práva nie sú na predaj,“ odkázala.

Slovenskí europoslanci: Mala hovoriť viac o klíme a reformách

Správa o stave Únie pomenovala súčasné problémy Európanov a naznačila výzvy, ktorým sa bude EÚ v najbližšom období zaoberať. Zhodli sa na tom slovenskí europoslanci.

Monika Beňová (Smer) pripomenula, že správa o stave Únie je príležitosťou, keď sa eurokomisia zodpovedá za svoje 12-mesačné pôsobenie v prospech občanov EÚ – tento rok aj za to, či a ako prispela k zmierňovaniu vplyvov koronakrízy a k ochrane tých najzraniteľnejších.

„Medzi často zdôrazňované témy patrí najmä boj proti klimatickej zmene či podpora digitalizácie, o nič menej dôležitý však nie je ani boj proti chudobe, diskriminácii, za sociálnu spravodlivosť či opatrenia zamerané na odstraňovanie nezamestnanosti mladých,“ uviedla Beňová.

Podľa jej slov tieto a mnohé iné sociálne témy eurokomisia odsúva na vedľajšiu koľaj, čo treba zmeniť. Už aj preto, že hospodárske ozdravenie prináša so sebou aj bezprecedentné zvyšovanie cien. „Práve ochrana a minimálne garancia životného štandardu nízkopríjmových skupín obyvateľstva je niečo, čím sa musíme začať okamžite zaoberať,“ odkázala.

Martin Hojsík (PS) skonštatoval, že šéfka eurokomisie vyzdvihla urgentnosť klimatickej krízy, a ocenil, že sa zamerala aj na spravodlivosť riešenia tejto krízy.

„Som presvedčený, že dušou riešenia klimatickej krízy musí byť práve spravodlivosť. Pomáhať musíme tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí si to dokážu vylobovať. Náklady na boj s klimatickou krízou musia niesť tí, ktorí znečisťujú, nie tí, ktorí na to doplácajú,“ vysvetlil. A dodal, že EÚ potrebuje podporiť prechod na lokálne zelené energie, zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a odolnosť a zabezpečiť spravodlivosť pre všetkých.

Michal Wiezik (SPOLU) podotkol, že rozprava so šéfkou eurokomisie o stave Únie bola v duchu ponaučení z pandémie konavírusu. „Osobne som dúfal vo väčší dôraz na klimatickú zmenu a stratu biodiverzity. Odznelo, že sme pripravení robiť viac, sme dokonca pripravení zdvojnásobiť externé náklady na biodiverzitu s dôrazom na menej rozvinuté krajiny, no paradoxne sme nepočuli nič o stave lesov, praktikách v poľnohospodárstve či životných podmienkach zvierat v európskom priestore,“ upozornil.

Podľa jeho slov je dobré, že EÚ je pripravená zvýšiť snahy o záchranu klímy a žiada takéto záväzky aj od svojich partnerov vo svete, lebo klimatické ambície musia byť nasledované globálnym úsilím.

Eugen Jurzyca (SaS) priznal, že nečakal, že šéfka eurokomisie pri slovách o vyšetrovaní justičných káuz a slobode médií spomenie aj Slovensko a vraždu Jána Kuciaka. V oblasti ekonomiky bolo podľa neho pozitívne hodnotený boj EK s pandémiou Covid-19.

„Na strane druhej mala viac hovoriť o znižovaní verejných dlhov a podporiť nepopulárne reformy, lebo čelíme veľkým problémom a sú tu reformy, o ktorých treba politicky hovoriť,“ opísal situáciu.

Spresnil, že eurokomisia by mala nielen hovoriť, ale z plánu obnovy aj vyčleniť peniaze na nepopulárne reformy či už v justícii, sociálnom systéme alebo v oblasti ochrany životného prostredia.

Šanca na zmeny, ktoré občania pocítia

Ivan Štefanec (KDH) uviedol, že pre EÚ bola pandémia šancou pre reformu v tých oblastiach, kde to občania môžu najviac pozitívne pocítiť. Jednou z nich je aj zdravotná únia, ktorá nebola pôvodne plánovaná, no EÚ je „živý celok“ a prispôsobuje sa dobe.

„Prepojenie zdravotníckych systémov a budovanie spoločných kapacít bude znamenať zlepšenie starostlivosti o chorých a zachráni mnohé životy,“ vysvetlil.

Ocenil tiež, že von der Leyenová zdôraznila aj boj proti korupcii a za slobodu slova, čo je tiež oblasť, ktorou sa Únia doteraz až tak nezaoberala. „Náš európsky priestor nemôže fungovať bez demokratických hodnôt. Von der Leyenová spomenula Slovensko a Jána Kuciaka ako príklad boja za slobodu slova a proti zločinu, ktorý musíme podporovať,“ dodal.

Robert Hajšel (Smer) po vystúpení šéfky eurokomisie uviedol, že aj napriek pokroku v boji proti koronakríze, schváleniu národných plánov obnovy slúžiacich pri oživovaní utlmenej ekonomiky ostáva pred EÚ a jej štátmi veľa práce.

V prvom rade treba posilniť strategickú autonómiu Únie v priemysle, čo ukazuje nedostatok polovodičov a rôznych surovín nevyhnutných pre úspešný prechod k zelenšej a digitálnej ekonomike. V oblasti zelených reforiem spresnil, že treba zabrániť tomu, aby ich cenu platili slabšie sociálne vrstvy obyvateľstva zvýšenými účtami za energie.

Situácia v Afganistane zasa podľa jeho slov naznačila potrebu budovania strategickej autonómie aj v oblasti obrany. „Táto Európska komisia chcela byť geopolitickou, ale zatiaľ to tak nie je,“ upozornil Hajšel.

Pokiaľ ide o vakcinačný proces, súhlasí s tým, že v EÚ sú veľké rozdiely v miere zaočkovania medzi jednotlivými štátmi a stále sa čaká na upravenú vakcínu, ktorá bude účinnejšou proti novým typom mutácií.

Vladimír Bilčík (SPOLU) ocenil skutočnosť, že von der Leyenová venovala veľa priestoru slobodným médiám a vyjadrila vôľu viac im pomáhať a chrániť novinárov. Lebo demokracia vo viacerých členských krajinách sa zhoršuje a slobodné médiá sú medzi prvými, ktoré sa autoritárski lídri snažia dostať pod kontrolu.

„Vo svojom prejave spomenula aj Jána Kuciaka. Navrátenie spravodlivosti na Slovensko nebude možné bez dôslednej ochrany práce slobodných médií a ochrany novinárov, no napriek tomu sa v našej domácej verejnej debate úzko zameriavame len na reformu justície,“ odkázal poslanec.

Zároveň privítal, že von der Leyenová jasne naznačila, že považuje rozširovanie EÚ o krajiny západného Balkánu za kľúčové. „Oceňujem, že na konci septembra navštívi tento región, aby krajinám vyslala jasný signál, že Európa je pripravená na prístupové procesy. Západný Balkán čakajú nové európske investície, ktoré pomôžu oživiť prístupový proces a pritiahnuť krajiny bližšie k Únii,“ opísal situáciu.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Aktuálne

Diskusia 0