KOMENTÁR: Lipšic proti opozícii?

Daniel Lipšic má veľký dar rozvíriť stojaté vody slovenskej politiky. Búrka, ktorá sa spustila po jeho nedávnej tlačovej besede, je dosť nechutná, ale o mnohom vypovedá.

Čo spravil Lipšic? Povedal: áno, opozícia má morálny dlh a sám za seba to priznávam. Nepriamo z toho vyplynul aj dodatok, že ostatní opoziční politici by mali spraviť to isté, ak chcú byť dôveryhodní – jednak sami osebe a jednak aj vo svojej podpore pre I. Radičovú. Môžeme polemizovať so spôsobom, akým to Lipšic odprezentoval (otázne je jeho vysvetlenie podpory pre Radičovú, keďže sa stala ministerkou práve po tom, čo vtedajšia koalícia začala byť odkázaná na poslancov-prebehlíkov), s načasovaním, aké zvolil (mohol to spraviť omnoho skôr alebo aj napr. pred dvoma-troma mesiacmi, nie teraz krátko pred voľbami), ale to, čo spravil, je dôležité.

Dzurindove vlády a ich predstavitelia neboli bezchybní a mali svoje škandály, nalepila sa na nich arogancia moci, ktorá sa ich drží doteraz. O tom vie (možno okrem nich samých) celé Slovensko a aj to je prekážkou k ich podpore, presne tak, ako to Lipšic pomenoval.

Lipšic urobil Slovensku veľkú službu – odkryl karty a prinútil ostatných, aby svoje odkryli tiež. Hráme sa na to, že Iveta Radičová je prísľubom slušnej političky? OK, potom to povedzme priamo – spravili sme pre Slovensko veľa, stoja za nami dobré reformy, ale neboli sme úplne bezchybní. Chceme však lepšie Slovensko, Radičová je budúcnosťou a pevne za ňou stojíme. Realita však ukazuje iné. Jej podpora od strán, akú dostáva, arogantné reakcie Dzurindu (nemám sa za čo ospravedlňovať, ak má Lipšic niečo k tomu povedať, nech podá trestné oznámenie), vedenia KDH (Lipšic musí svoje vyjadrenia vysvetliť) aj ostatných však ukazujú, že prísľuby s Radičovou ako stávky na „to lepšie z nás“ sú z veľkej časti len hrou. Dištancovaním sa od Lipšica potvrdili, že stavili iba na Radičovej percentá popularity. A za to, že sa to takto ukázalo, si môžu oni sami, nie Lipšic, ktorý len chce to celé pokrytectvo z opozície sňať.

Iveta Radičová sama však navyše takisto veľmi nevidí potrebu pomenúvať to dobré a to chybné, čo sa v politike deje alebo aj dialo v minulosti, a o to ťažšie potom môže udávať tón etickým sporom a byť tak zárukou slušnej zmeny. Aj teraz sa k Lipšicovi postavila v podstate odmietavo, keď povedala, že za minulosťou si stojí a zmenila by iba niektoré chybné zákony minulej vlády, k jej pochybnej etickej povesti nepovedala ani slovo. Ona sama za seba by zrejme ako prezidentka bola zárukou slušných spôsobov, ale ak ako hlava štátu chce byť aj nadstraníckou autoritou, mala by vedieť vniesť kritiku aj do vlastných radov. Ak chce byť nositeľkou zmeny, mala by dávať pozor, či bude viac na strane tých, ktorí po obmene volajú, alebo tých, ktorí sa tomu bránia. Zatiaľ tak nerobí. (Ďalší jasný dôvod na voľbu Františka Mikloška.)

To, čo navyše na Lipšica a potom aj na opozíciu spustila koalícia, je už folklór našej vlády. Robert Fico a jeho kumpáni, ktorí si za dva roky vládnutia zarobili viac škandálov ako Dzurindovci za osem rokov, by mali byť poslední, ktorí kážu o morálke. Priznanie si chýb u svojho súpera by pre slušného koaličného politika mohol byť dôvod na uznanie, vzhľadom k finančnej kríze možno aj na hľadanie spôsobov na spoluprácu. Fico miesto toho ako malý nevychovaný oplan iba posmešne ukazuje prstom, so všetkým rámusom okolo. Ako povedal Peter Schutz, reakciami na Lipšica už zo Slovenska odpochodoval všetok zdravý rozum, čo tu pred tým ešte ako tak bol.

Lukáš Obšitník

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo