Prichádzajú k nám pokojní ľudia

O príchode irackých kresťanov sme sa rozprávali s riaditeľom Diecéznej charity v Nitre Jurajom Barátom.

Čia to bola iniciatíva, že kresťania z Iraku prídu na Slovensko?

S iniciatívou prišlo občianske združenie Pokoj a dobro, ktoré sa venuje pomoci utečencom. Oslovili nitrianskeho biskupa, ktorý ich poslal za mnou. Rozhýbali sme to a dnes je to v takej fáze, že na Slovensko by malo prísť do dvoch týždňov do stopäťdesiat ľudí, asýrskych kresťanov z Iraku, ktorí boli vyhnaní zo svojich domovov na Ninivskej planine a prežívali v utečeneckých táboroch v Kurdistane.

Kam na Slovensko prídu?

Najskôr budú umiestnení v azylovom centre v Humennom, od konca januára by mali postupne prichádzať do Nitry a okolia, kde by sme mali začať pracovať na ich integrácii. To znamená, že budú ubytovaní a pracovníci našej diecéznej charity začnú s nimi pracovať. Budú sa musieť začať učiť jazyk, ich deti budeme umiestňovať v školách a predškolských zariadeniach. Dospelí si budú musieť postupne hľadať prácu. Musíme tiež zabezpečiť, aby bolo postarané o tých, ktorí sú v dôchodkovom veku. Našou úlohou je pomôcť im prekonať rozdiely a voviesť ich do našej kultúry.

Prečítajte si:
Prídu k nám kresťania, ktorých ISIS označil písmenom N (Nazaretskí) Zdieľať

Tí ľudia si Slovensko zvolili dobrovoľne?

Bola im ponúknutá táto možnosť a vedia, kam idú. Títo ľudia si užili prenasledovanie zo strany Islamského štátu, chcú pokojný život. Dlho si mysleli, že medzinárodná situácia sa vyrieši tak, že sa budú môcť vrátiť. Po dvoch rokoch však už stratili nádej. Ich domy sú zrovnané so zemou a Islamský štát stále nie je porazený. Ja som sa s tými ľuďmi osobne stretol, poznám ich osudy. Sú to pokojní ľudia, ktorí túžia po bezpečnom živote. Skôr sa obávam toho, ako ich prijme slovenská spoločnosť.

Ako reagujú na ich príchod ľudia vo Výčapoch–Opatovciach, kde by mali bývať?

Sú rozdelení na dve skupiny. Jedna s tým nemá žiaden problém, druhá je proti, hoci nedokáže presne pomenovať, z čoho má strach. Jednoducho, bude treba trpezlivo opakovať, že to nie sú žiadni teroristi, ale nešťastní ľudia, ktorí si hľadajú pokojné miesto na zemi. Veľa bude závisieť aj od médií, ako k tomu pristúpia. My ako charita to zvládneme, aj irackí kresťania to zvládnu, jediné, z čoho mám naozaj trochu obavu, je, ako zareagujú naši ľudia. Všetko ostatné je riešiteľné.

Počíta sa aj s príchodom ďalšej skupiny ľudí?

Uvidí sa, ako toto celé prebehne. Táto možnosť tu je, ale ťažko sa dá o tom už teraz hovoriť.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo