Slovensko jednorazovo prispeje Turecku 13 miliónmi eur

Slovensko jednorazovo prispeje do zriadeného osobitného fondu pre Turecko 13 miliónmi eur počas rokov 2016 až 2017. Ankara celkovo dostane z Európskej únie tri miliardy eur, ktoré použije výlučne na zlepšenie infraštruktúry v utečeneckých táboroch v Turecku.

"Európska únia napriek tomu, že teraz ťahá za kratší koniec povrazu ako Turecko, urobila všetko pre to, aby to nebol bianko šek. Turecko si musí splniť svoje povinnosti zadržiavať migrantov a vytvárať im podmienky na svojom území. Rovnako sa zaviazalo, že bude dôsledne dodržiavať readmisnú dohodu," priblížil premiér Robert Fico po skončení nedeľňajšieho summitu EÚ-Turecko v Bruseli. Únia by sa okrem toho mala s Tureckom stretávať minimálne dvakrát ročne na vopred dohodnutej úrovni.

Má prísť aj k väčšej dynamike v prístupových rokovaniach s Tureckom. "Dá sa predpokladať, že tento proces bude mimoriadne dlhý. Ale dá sa pochopiť postoj Turecka, že chce využiť túto situáciu," poznamenal Fico.

Turecko sa usiluje vstúpiť do EÚ ako prvá moslimská krajina. Prihlášku o členstvo si podalo ešte v roku 1987. Status kandidátskej krajiny má od roku 1999, prístupové rokovania sa začali v roku 2005. Z celkových 35 kapitol má otvorených 14, z nich sa mu podarilo uzatvoriť iba jednu. Ďalších 17 je zmrazených. Ankara má záujem otvoriť v decembri kapitolu číslo 17, ktorá je zameraná na hospodársku a menovú politiku.

Ďalšou podmienkou zo strany Ankary je vízová liberalizácia.

V prípade, ak by Turecko neplnilo podmienky dohodnuté v akčnom pláne, tak únia nebude finančne napĺňať zriadený osobitný fond a bude odďaľovať vízovú liberalizáciu, ktorá by mala byť plne funkčná v októbri budúceho roka. To isté platí pre prístupové rokovania.

Do záverov nedeľňajšieho summitu sa nedostala zmienka o premiestnení istého počtu migrantov z Turecka do štátov EÚ. O takejto možnosti vo výške 400.000 ľudí hovorila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Ako po skončení summitu vyhlásil Fico, povinný prerozdeľovací mechanizmus nie je férový. "Ide o falošnú solidaritu," podčiarkol s tým, že k tejto otázke majú viaceré štáty vrátane Slovenska jasný postoj.

Otázka možného vylúčenia Grécka zo schengenskej zóny nebola témou diskusií. Fico však pripomenul vyjadrenia gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa, že jeho krajina nezvláda ochranu schengenských hraníc. "Ak Gréci budú potvrdzovať tento postoj, že to nevedia robiť, tak sa musíme posunúť na inú líniu. Už by mali prestať všelijaké 'hrátky', že tohto treba pohladkať po hlave a ešte mu pomôcť. Grécko je troublemaker, či už ide o ekonomické otázky, a zrazu je na stole Schengen. By som sa vôbec nečudoval, keby prišlo k definitívnemu rozhodnutiu k tejto téme," konštatoval.

Fico na koordinačnom stretnutí Vyšehradskej štvorky, ktoré sa uskutočnilo pred summitom, informoval o podaní žaloby Slovenska pre migračné kvóty na Súdny dvor v Luxemburgu. Stane sa tak ešte v priebehu tohto týždňa. V stredu sa o tom bude diskutovať na zasadnutí vlády. Na druhý deň o tom chce rokovať s poľskou premiérkou Beatou Szydlovou počas stretnutia predsedov vlád V4 v Prahe.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo