Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Liberáli verzus konzervatívci Komentáre a názory
09. september 2021

Záborská v Kábule

Pár slov o prezývke „katoliban“

Katolicizmus je úplným opakom puritánskeho obrazoboreckého Talibanu.

Pár slov o prezývke „katoliban“

Predsedníčka Kresťanskej únie Anna Záborská. FOTO TASR – Martin Baumann

Keď pred tromi týždňami padlo hlavné mesto Afganistanu do rúk Talibanu, na facebooku ktosi zdieľal vtipnú koláž: do obrázka s bradatými bojovníkmi Talibanu v turbanoch a so samopalmi za stolom práve dobytého prezidentského paláca bola digitálne dorobená vysmiata Anna Záborská.

Bola to narážka na „katoliban“, prezývku, ktorú konzervatívni kresťania na Slovensku dostávajú už roky. Včera boli tej prezývky zase plné sociálne siete, keď vyšla správa, že vláda Annu Záborskú vymenovala za svoju splnomocnenkyňu pre ochranu slobody vierovyznania.

Keď vám politický protivník vynadá do „katolibanu“, netreba sa preto psychicky zrútiť. Politický zápas je už proste taký. Aj druhá strana dostáva od konzervatívcov rôzne nelichotivé nálepky.

No ak niečo práve o Anne Záborskej a jej zázemí viete a nie je pre vás len dvojrozmerným projekčným plátnom pre vlastné liberálne predsudky, potom vám musí dôjsť, aké absurdné je práve ju porovnávať s radikálnym afganským hnutím.

S Talibanom, ktorý pred americkou inváziou nepúšťal dievčatá do školy ani do verejného priestoru, je porovnávaná vysokoškolsky vzdelaná úspešná žena – lekárka a následne vrcholová politička, pôsobiaca v slovenskom i Európskom parlamente. Pokiaľ ide o vzdelanie a kariéru, je Anna Záborská prototyp emancipovanej ženy ako z feministickej príručky. Akurát bez toho, aby vyznávala pomýlené ideologické heslá feminizmu.

Tým sa absurdnosť prezývky „katoliban“ nekončí. Taliban, vo svojej podstate puritánske obrazoborecké hnutie, ktoré počas svojej prvej vlády vyhodilo do vzduchu starobylé sochy dvoch Budhov, nedbajúc na ich historicko-umeleckú hodnotu, je hádzaný do jedného vreca s Annou Záborskou, ktorej svokor, akademický maliar Ladislav Záborský, patril k významným slovenským výtvarným umelcom 20. storočia. Za komunistov si sedem rokov odsedel pre svoje kresťanské náboženské presvedčenie. Ako by asi dopadli jeho obrazy, keby sa ich zmocnil skutočný Taliban?

Ak si letmo preštudujete životopis Anny Záborskej, udrie vám do očí prekvapujúce miesto jej narodenia. Bolo ním švajčiarske mesto Zurich. Anna Záborská sa narodila vo Švajčiarsku, kde jej otec Anton Neuwirth v tom čase pôsobil na vedecké štipendium u nositeľa Nobelovej ceny Paula Karrera. Ten ju dostal pár rokov predtým nie „za mier“ (ako Obama), ale za chémiu, konkrétne za výskum vitamínov.

Neuwirthova sľubná vedecká kariéra bola po jeho návrate do Československa zarazená komunistami, nositeľmi „jediného vedeckého svetonázoru“, ktorí ho v 50. rokoch poslali do väzenia. Lekárka z rodiny lekára – vedca je prirovnávaná k Talibanu, ktorý má (nuž povedzme to diplomaticky) vlažný vzťah k vede a poznaniu.

Podľa politických protivníkov tiež Anna Záborská svojím protipotratovým ťažením bojuje proti „ľudským právam žien“ a aj tým pripomína afganský Taliban. No to je hlboký omyl!

Anna Záborská bojuje ZA základné ľudské právo, ktorým je právo na život, a to aj pre nenarodené deti, kde prinajmenšom polovica obetí umelých potratov je práve ženského pohlavia (v niektorých krajinách je väčšina potratených ženského pohlavia, lebo synovia sú želanejší). Ťažko si predstaviť, čo je väčší boj za práva žien, než bojovať za to, aby ženy vôbec mohli prísť na svet.

Keď vidím Annu Záborskú, vidím vzdelanú, kultivovanú a úspešnú ženu s vedeckým a umeleckým rodinným zázemím. Vidím ženu s kozmopolitným rozmerom, ktorá ešte pred svojou kariérou v politike tri roky pôsobila ako lekárka v Alžírsku a neskôr sa v Bruseli, meste sterilnej euro-angličtiny, dohovorila solídnou francúzštinou. Vidím zároveň rodinný príbeh, na ktorom sa podpísali slovenské dejiny 20. storočia vrátane oboch totalít – nejde len o väznenie otca počas komunizmu, viacerí príbuzní zo židovskej strany rodiny sa stali obeťou holokaustu. A vidím tiež bojovníčku za základné ľudské právo – právo na život.

Nič z toho ani vzdialene nepripomína afganský Taliban. A týka sa to aj Katolíckej cirkvi ako celku, keďže slovo „katoliban“ je spojením slov „katolík“ a „Taliban“.

Vďaka Katolíckej cirkvi a jej podpore výtvarného umenia má skoro každá slovenská dedina v podobe kostola nielen svätostánok, ale zároveň historickú a umeleckú pamiatku. Katolícka cirkev, to je tiež celý rad kňazov, ktorí boli zároveň vedcami a priniesli nové poznatky, posúvajúce ľudstvo dopredu.

Inzercia

Ľudia ako Gregor Mendel v biológii, Giuseppe Mercalli vo vulkanológii, Georges Lemaitre v astronómii či Stanley Jaki vo fyzike a filozofii vedy – to je len pár mien z posledných dvoch storočí. V slovenskom prostredí to bol zase napríklad jazykovedec Anton Bernolák, geológ a botanik Andrej Kmeť či priekopník bezdrôtovej telekomunikácie (a maliar) Jozef Murgaš.

Katolicizmus so svojou silnou tradíciou podpory výtvarného umenia a (áno!) vedy, je úplným protikladom puritánskeho Talibanu. To je historická pravda, ktorú môže uznať aj nekatolík.

A nejde len o podporu umenia či vedy. Katolicizmus, to je aj zakladanie prvých univerzít, stredoveké kláštory, v ktorých mnísi prepisovaním uchovávali vzdelanosť antiky, či zásluhy na celkovej humanizácii života počas stáročí. Aby sme upozornili na tento kultúrotvorný rozmer Katolíckej cirkvi, ponúkame teraz slovenským čitateľom nové vydanie knižného bestselleru Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu, ktorú nenapísal žiadny kňaz alebo biskup, ale americký libertariánsky autor Thomas E. Woods. Zakúpiť si ju môžete TU.

Samozrejme, ľudia, ktorí používajú prezývku „katoliban“, to myslia len obrazne, nie doslovne. No pri takých „obrazných“ porovnaniach sa analógie s Talibanom dajú nájsť všelikde.

„Talibanci ako všetci religiózni bigoti berú útokom knižnice, múzeá a vôbec všetky inštitúcie, ktorých cieľom je uchovávať a rozvíjať ľudskú pamäť a kritické myslenie,“ napísal v auguste, po páde Kábulu, spisovateľ Michal Hvorecký. Pekne vystihnuté!

Kohože len táto charakteristika pripomína? Či nie tých, ktorí chcú v súčasnosti „vymazávať“ zo školských osnov diela Shakespeara, Marka Twaina či Harper Leeovej, lebo vraj už nevyhovujú vysokým štandardom progresívnej „woke“ citlivosti?! Ľudia, ktorí sú schopní editovať“ Danteho Božskú komédiu pre zmienky o Mohamedovi…

Mnohé z týchto zmien sa dejú, aby sa vraj diela klasickej literatúry nedotkli súčasných študentov, ktorí sú rovnako precitlivení ako uvedomelí a dokážu ničiť kariéry svojich liberálnych učiteľov prostredníctvom kampaňového pranierovania, lebo sa o dva milimetre ideologicky odchýlili od progresívnej „čistej náuky“. Mimochodom, slovo „Taliban“ v paštčine znamená „študenti“.

Keď je reč o „kritickom myslení“, akurát včera zverejnila Bari Weissová rezignačný list Petra Boghossiana, známeho amerického profesora filozofie, ktorý sa špecializuje práve na kritické myslenie. Vzdal sa svojho miesta profesora na Portlandskej štátnej univerzite, lebo sa cíti na univerzitnej pôde dlhodobo šikanovaný pre svoje postoje. Boghossian je ateista, no v posledných rokoch účinným a zároveň vtipným spôsobom spochybnil viaceré „woke“ dogmy poukázaním na chabé vedecké a intelektuálne základy, na ktorých stoja. „Moja univerzita obetovala myšlienky ideológii,“ píše. „A tak dnes podávam výpoveď.“ 

A kto si nespomenul na zničenie sôch Budhov v Afganistane Talibanom v roku 2001, keď sa minulý rok počas protestov BLM vandalizovali sochy na Západe? Pohyb, ktorý sa začal strhávaním sôch otrokárov či konfederačných generálov, aby následne pokračoval počmáraním sôch Lincolna a Churchilla.

Porovnanie s Talibanom ani v tomto prípade nie je samoúčelné. Spojnicou je tu generické puritánstvo, ktoré má schopnosť prekračovať hranice náboženstiev či ideológií. Historička a liberálna publicistka Anne Applebaumová si pred pár dňami v rozsiahlom článku pre magazín The Atlantic všimla paralely medzi súčasnými horlivými aktivistami za rôzne módne „woke“ témy a puritánskymi náboženskými fanatikmi zo 17. storočia. Mimochodom, paralely, ktoré si konzervatívci všimli už pred piatimi rokmi...

V každom prípade, treba si dávať pozor, keď na niekoho ukazujete prstom a kričíte: „Taliban, Taliban!“ Môže sa stať, že tromi ďalšími prstami budete súčasne ukazovať do vlastných radov.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva