KOMENTÁR: Kašle Vladimír Palko na katolíckych voličov?

Predseda Konzervatívnych demokratov Slovenska a šéf volebného tímu prezidentského kandidáta Františka Mikloška svojimi vyhláseniami na adresu kňazov a veriacich odháňa katolíkov od podpory Mikloška a KDS.

V. Palko v roku 2007 svojím článkom publikovaným v týždenníku .týždeň, v ktorom sa kriticky vyjadril o politických zlyhaniach kardinála Jána Chryzostoma Korca, vyvolal búrlivú, zaujímavú a zároveň potrebnú diskusiu o stave slovenského katolicizmu. Opätovnými vyjadreniami (tu a tu) na adresu slovenských veriacich katolík Palko budí zdanie, že kritika slovenského katolicizmu sa stáva jeho agendou.

Zlyhania katolíckych kruhov

Nemám najmenší problém s tým, aby sa politici vyjadrovali na adresu Cirkvi. Cirkev a politika sú dve autonómne zložky spoločnosti, medzi ktorými dochádza k neustálej interakcii (Benedikt XVI.). Ak Cirkvi patrí právo vyjadrovať sa na adresu politického života, tak aj politici majú mať právo vyjadrovať sa k Cirkvi.

S V. Palkom súhlasím aj v tom, že časť duchovenstva (aj keď by som nehovoril o „nemalej časti“) podporuje slovenských postkomunistov Mečiara, Gašparoviča, Slotu a Fica. Rovnako ako katolíci nevolia len strany, ktorých program korešponduje s kresťanskou morálkou, ani biskupi a kňazi nepodporujú len KDH či KDS. (Aj keď u pastierov by sa očakávala väčšia prezieravosť pri výbere a podpore politikov a politických strán.)

Rovnako ako V. Palka ma zaráža, že niektorí členovia katolíckych spoločenstiev hlásiacich sa k ochrane života a pravidelne sa stretávajúcich pri uvažovaní nad dielami katolíckych autorov podľahli všeobecne pretláčanej myšlienke, že najvyššou ideou prezidentských volieb je odstrániť I. Gašparoviča z úradu, hoci aj podporou liberálnej političky reprezentujúcej ideály odporujúce ideálom týchto spoločenstiev. Nehovoriac o absolútnom zlyhaní katolíckych politikov, ktorí opäť väčšinovo podporujú, aj keď Daniel Lipšic hovorí o presnom opaku, menšie zlo.

Hlava-nehlava
Napriek oprávnenosti Palkových výhrad sú jeho vyhlásenia pre agentúru SITA, ktoré prevzali všetky spravodajské portály, veľkou chybou. „Pravda nie je obušok, nemá sa s ňou mlátiť hlava-nehlava,“ povedal vo svojom autobiografickom rozprávaní český jezuita Petr Kolář. Presne to V. Palko robí. Kritika adresovaná slovenským kňazom a veriacim cez sekulárne médiá, ktoré sa príležitosti prezentovať vnútorný konflikt v katolíckom prostredí hneď chytia a čo najnegatívnejšie vyjadrenia „natlačia“ rovno do titulku (Palko: Časť katolíckeho duchovenstva zlyhala; Palko: Ochabnutosť katolíckych kruhov vidno na prezidentských voľbách) vyvolá inú reakciu, ako keď sa názory tlmočia na internom fóre (napr. v revue Impulz, kde je Palko šéfom redakčnej rady alebo pri stretnutí so zástupcami katolíckych organizácií). Viacerí kňazi, ktorí určite nepatria medzi podporovateľov postkomunistického prúdu slovenskej politiky, sa už voči týmto slovám ohradili.

Palko si pre svoju kritiku zvolil nielen nesprávne miesto, ale aj čas. Najsilnejšou voličskou skupinou F. Mikloška sú autentickí katolíci prenášajúci svoju vieru do spoločenského života, aktivizujúci sa vo farských spoločenstvách, v rôznych hnutiach a mládežníckych skupinách, ktorí pravidelne navštevujú bohoslužby a sú solidárni so svojimi kňazmi. Namiesto toho, aby ich šéf Mikloškovej kampane požiadal o pomoc a podporu, hovorí o „katolíckom Kocúrkove“.

Je skvelé, že si konzervatívni a katolícki voliči môžu v prezidentských voľbách opäť vybrať svojho kandidáta. Je smutné, že ich politik, ktorý je „katolíkom každým cólom svojej bytosti“ od tejto podpory odháňa.

Imrich Gazda

***

Čo povedal Vladimír Palko

„Takáto (postkomunistická) politika nachádza sympatie u nemalej časti katolíckeho duchovenstva. Toto je zlyhanie tej časti duchovenstva. Takéto postoje siahajú až hore do hierarchie. V minulosti to často budilo pohoršenie u mnohých úprimných jednoduchých kresťanov“ (SITA, 24.1.2009).

„Práve na tejto prezidentskej otázke, prezidentskej téme, na diskusii okolo kandidátov vidíme tú mentálnu ochabnutosť katolíckych kruhov, ktoré prijímajú, dokonca možno väčšinovo, tézu, že si treba voliť medzi Ivanom Gašparovičom, reprezentantom postkomunizmu a čistou liberálkou Ivetou Radičovou. Väčší dôkaz ochabnutosti verejného pôsobenia slovenských katolíkov už nemožno ani dať. Takouto situáciou vzniká karikatúra katolicizmu. Považujem to za prejav Kocúrkova. Keďže to je katolícke Kocúrkovo. To hovorím ako človek, ktorý je katolíkom každým cólom svojej bytosti. S touto situáciou sa nemôžem zmieriť“ (SITA, 31.1.2009).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo