Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
07. september 2021

Druhý koniec reformného leta

Keď ako najväčší reformátor pôsobí Milan Krajniak

Rozdávanie miliónov z plánu obnovy vláde na úspech nepostačí.

Keď ako najväčší reformátor pôsobí Milan Krajniak

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. FOTO TASR – Alexandra Moštková

Vlaňajší september je z hľadiska politiky už hlboký starovek, no nezaškodí si pripomenúť jednu tému, ktorú presne pred rokom riešil politicko-novinársky komentariát: bolo to takzvané „reformné leto“.

Spomínate si? Sľubovala ho vláda vtedy ešte premiéra Igora Matoviča. Slovensko malo zažiť hlbokú spoločenskú diskusiu o nevyhnutných reformách vo všetkých oblastiach, ktoré trápia občanov. Viacerí pozorovatelia si s príchodom jesene všimli, že nič podobné sa napokon nekonalo.

Plán obnovy, teda ako minúť miliardy z Bruselu, vláda nejako spísala. No reformy, teda naše dlhodobé domáce úlohy, by predsa len mali byť čímsi viac.

Pritom sa nachádzame v situácii, keď Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bije na poplach, lebo Slovensko má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií spomedzi všetkých štátov EÚ. A ešte aj Pravda upozorňuje, že rast miezd u nás naráža na problém stagnujúcej produktivity práce. Slovensko potrebuje učiniť dôležité strategické rozhodnutia o svojej budúcnosti – ak ju chce teda vôbec aktívne stvárňovať, nie iba byť unášané dôsledkami problémov, ktoré si vyrábame dnes.

No ani druhé leto súčasnej vládnej zostavy nepôsobilo ktovieako reformne. A pomaly sa zatvára okno príležitosti, keďže hlboké systémové zmeny potrebujú čas nielen na schválenie, ale tiež aby sa zažili a priniesli prvé viditeľné pozitívne výsledky ešte pred ďalšími voľbami.

Pokiaľ je intenzita spoločenskej diskusie nejakým meradlom, asi ako najreformnejší minister sa javí pre niekoho možno prekvapujúco Milan Krajniak. Minister práce má ambíciu zanechať postupne stopu vo všetkých troch pilieroch dôchodkového systému, aj keď najmä rodičovský bonus sa ocitol v paľbe kritiky viacerých ekonómov.

Len včera Milan Krajniak predstavil návrhy na zmeny aj pre takzvaný tretí penzijný pilier. Chcel by napríklad rozšíriť okruh subjektov, ktoré by mohli poskytovať doplnkové sporenie na dôchodok či motivovať ľudí finančnými prémiami za usporené peniaze navyše...

No debata okolo penzijných plánov ministerstva práce zároveň naznačuje, že nie každé legislatívne hmýrenie je zároveň reformou. Plánované zmeny by napríklad nemali ďalej zaťažiť ťažko skúšané verejné financie.

Napríklad rodičovský bonus je koncept, ktorý má napraviť nespravodlivosti v dôchodkovom systéme voči viacdetným rodinám – tak o ňom hovorí aj Vladimír Palko, ktorý na koncepte s rezortom práce spolupracoval. Otázkou je však aj cena a odkiaľ sa na to peniaze vezmú. Minister financií Igor Matovič mal Milanovi Krajniakovi predstaviť nejaký zatiaľ neverejný plán, ako dôchodkové zmeny zafinancovať. Nechajme sa teda prekvapiť…

Neuspokojivý stav zdravotníctva aj pred pandémiou občania často uvádzali ako dôležitý politický problém. Školstvo, veda a výskum sú zase často vyzdvihované ako problémové oblasti národohospodármi, ktorým ležia na srdci dlhodobé vyhliadky Slovenska, pokiaľ nemá byť len montážnou dielňou, ale „znalostnou ekonomikou“.

Inzercia

Zdravotníctvo a školstvo sú zároveň rezorty, ktorých denný manažment bol počas posledného roka najviac vyťažený v dôsledku pandémie koronavírusu. Zdravotníctvo si dokonca prešlo zmenou ministra. Napriek tomu sa aj v týchto dvoch oblastiach nejaké zmeny chystajú.

Návrh novely zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti zaznamenal v medzirezortnom pripomienkovom konaní skoro 1200 pripomienok. Niet divu. Zdravotníctvo je rezort, kde každá zmena akýmkoľvek smerom ovplyvňuje záujmy niektorej skupiny (finančnej, profesijnej, pacientskej...).

Chvályhodné tiež je, že minister školstva Branislav Gröhling by popri obnove školských budov a dobudovaní školských knižníc chcel do konca práve sa začínajúceho školského roka stihnúť aj kurikulárnu reformu. Natíska sa otázka, prečo to trvá tak dlho, keď jej pointou má byť aj tak väčšia flexibilita a sloboda pre školy.

A teraz v septembri by sa aj minister financií Igor Matovič chcel pochváliť vlastnou reformou. Konkrétne reformou daní a odvodov. No práve tu je vidieť, aké dôležité je načasovanie.

Predseda parlamentného finančného výboru Marián Viskupič zo SaS už totiž avizoval, že prípadná daňovo-odvodová reforma predstavená v septembri sa nestíha prijať tak, aby mohla byť účinná od 1. januára 2022.

Keďže daňovo-odvodové zmeny by sa mali prijímať s účinnosťou od Nového roka, posun návrhov Igora Matoviča o rok (nech budú napokon akékoľvek) bude znamenať, že daňovníci podľa nich podajú až daňové priznanie po nasledujúcich riadnych parlamentných voľbách.

Nemusí to byť žiadna tragédia. Už sme na tomto mieste písali, že radšej žiadna daňová reforma ako taká, ktorá by znamenala v konečnom dôsledku zvyšovanie daní.

Je známe, že na Slovensku volebné programy voľby nevyhrávajú. Ak ste však volič, ktorý hľadí nielen na tváre a slogany, skúste pred ďalšími voľbami položiť straníckym kandidátom otázku, či majú svoje prípadné reformné návrhy skutočne pripravené alebo ide len o hrubé predstavy. Od strán, ktoré boli osem rokov v opozícii, by sa čakalo, že len otvoria zásuvky a budú v nich mať priamo hotové legislatívne návrhy reformných zákonov.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva