HISTÓRIA: Osudná konferencia

Pred deväťdesiatimi rokmi, 18. januára 1919, začala vo francúzskom Versailles jedna z najvýznamnejších mierových konferencií 20. storočia. Bola poznačená skončeným besnením 1.svetovej vojny, ale aj obrovskou túžbou po pomste hraničiacou so zdravým rozumom. Plody tohto stretnutia víťazov žneme v Európe dodnes. A Slovensko nie je výnimkou.

Všetko sa to začalo omnoho skôr. 18. januára 1871 v zrkadlovej sieni paláca vo Versailles. V tento deň, po vojnovej porážke Francúzov, Wilhelm I. spolu so svojou politickou a vojenskou elitou vyhlásil vzkriesenie nemeckého cisárstva. Ako inak, na porazenej francúzskej pôde. Vzájomné súperenie Nemcov a Francúzov začínalo dostávať symbolický nádych. Dva hrdé európske národy rozpútali medzi sebou divnú hru, ktorej zmysel bol vcelku jednoduchý. Čo najskôr poraziť a maximálne ponížiť toho druhého. Poraziť, zosmiešniť, potupiť.

Dejiny chceli, aby v roku 1918/1919 stáli na strane porazených práve germánske štáty kontinentálnej Európy. Presnejšie to, čo po nich zostalo. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia tridsiatich dvoch krajín, no o osude národov rozhodovala len „Big four“. Veľkú štvorku tvorili: ministerský predseda Francúzska G. Clemenceau, ministerský predseda Veľkej Británie David Lloyd George, prezident USA Woodrow Wilson a ministerský predseda Talianska Vittorio Orlando. Porazené štáty sa kongresu zúčastniť nemohli.

V priebehu konferencie bolo medzi víťazmi dohodnutých celkovo päť jednostranných diktátov voči Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Bulharsku a Turecku. Tieto porazené štáty, respektíve ich nasledovníci, sa vzmohli iba na oficiálne protesty. Opäť sa potvrdilo, že dejiny nepíšu porazení.

Dňa 4. júna 1920 bola v paláci Veľký Trianon vo Versailles podpísaná mierová zmluva s Maďarskom, známa ako Trianonská zmluva. Jej výsledkom sa stalo okrem iného zakotvenie novej, dovtedy nikdy neexistujúcej južnej hranice Slovenska. Zmluva v otázke južnej hranice len potvrdila rozhodnutie Najvyššej spojeneckej rady z 12. júna 1919. Južná hranica bola vtedy stanovená po niekoľkotýždňových bojoch maďarskej boľševickej armády s československou armádou. Delegácia ČSR hájila novú hranicu pomocou rôznorodej skupiny argumentov. Vojensko-strategické dôvody predstavovala hraničná rieka Dunaj a Ipeľ, silným hospodárskym argumentom sa stala jediná slovenská obilnica na Žitnom ostrove, pričom na zvyšku územia bol zvolený etnický kompromis. Jeho dôsledkom nebola len veľká maďarská menšina vo vtedajšej ČSR, ale aj 142.000 Slovákov na území Maďarska. S odstupom času je potrebné priznať, že pri stanovovaní južnej hranice neboli mnohé argumenty oboch sporných strán založené na pravde. Maďarská, ako aj československá diplomacia sa často dopúšťali zavádzania predstaviteľov veľmocí, využívajúc pri tom ich neznalosť miestnych pomerov. Následkom Trianonu bolo aj to, že sa 3,2 milióna Maďarov ocitlo za hranicami svojej materskej krajiny. Krivda menom Trianon tak prežíva u našich južných susedov dodnes. Je to dedičstvo Versailles.

Okrem slovensko- maďarskej roviny je potrebné vnímať Versaillskú konferenciu aj z iného pohľadu. Francúzom sa v rokoch 1919/1920 podarilo konečne naplniť svoj sen, ktorý ich mátal od spomínanej udalosti z roku 1871. Nemci, uznaní za vinníkov 1. svetovej vojny, boli vo Versailles zrazení na kolená. Článok 231Versaillskej zmluvy s Nemeckom vstúpil do histórie ako klauzula viny. Nemecké územné straty, likvidácia armády a diplomatické zosmiešnenie boli predovšetkým výsledkom enormnej iniciatívy Francúzov. Svoju povinnosť platiť obrovské reparácie vo výške 269 miliárd vtedajších ríšskych mariek si Nemci splnia až v roku 2020.

Francúzsky maršál a hrdina prvej svetovej vojny Ferdinand Foch zhrnul podstatu Versaillského diktátu viac než výstižne: „To nie je mier, to je prímerie na dvadsať rokov.“ Proroctvo sa bohužiaľ naplnilo do bodky. V roku 1939 vypukla druhá svetová vojna. Bola dieťaťom Versaillskej konferencie.

Dušan Čurila

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo