Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
04. september 2021

Západ a Afganistan

Dôsledky pádu Kábulu

Nebola to vojenská porážka, pretože v boji Američania porazení neboli. „Iba“ krajinu opustili a dúfali, že prozápadná vláda sa aspoň vo veľkých mestách a v Kábule udrží.

Dôsledky pádu Kábulu

Generál Chris Donahue, veliteľ americkej 82. brigády nastupuje do lietadla na letisku v Kábule 30. augusta 2021 počas evakuácie ako posledný príslušník americkej armády. Foto: TASR/AP

Pád Kábulu v nedeľu 15. augusta je najväčšou geopolitickou porážkou Spojených štátov za uplynulých štyridsaťšesť rokov od pádu Saigonu v apríli 1975. Ale formulujme to presne: nebola to vojenská porážka, pretože v boji Američania porazení neboli. „Iba“ krajinu opustili a dúfali, že prozápadná vláda sa aspoň vo veľkých mestách a v Kábule udrží. Neudržala sa. Takže viac než geopolitickou porážkou to bol geopolitický neúspech a ústup USA, strata pozície, prestíže a cti. Najväčšia od Vietnamu.

Porážka to však bola a je politická, psychologická a demoralizujúca.

Isteže, ak obyvatelia nejakej krajiny nie sú ochotní brániť tú mieru slobody, ktorú majú, nemôžu sa spoliehať na to, že ich slobodu budú cudzie armády brániť večne. V tomto zmysle je možné mať určité pochopenie pre to, aby Západ po dvadsiatich rokoch Afganistan opustil. Ale sú tu dva základné protiargumenty:

Ten menej závažný je ten, že keď už odchod z Afganistanu, tak rozhodne nie takýmto ponižujúcim spôsobom. Prvou chybou bolo, že vojaci boli stiahnutí už v júli, oveľa skôr, ako boli evakuovaní všetci západní civilisti a naši afganskí spojenci a priatelia s rodinami. A druhou bolo to, že sofistikované zbrane neboli odvezené preč z krajiny alebo zničené, ale boli tam ponechané na mieste ako korisť pre Taliban.

Ale oveľa závažnejšia námietka proti stiahnutiu sa z Afganistanu, či už takto chaotickému, alebo akémukoľvek inému, je táto: my Západ sme neboli v Afganistane primárne kvôli nemu, ale kvôli sebe, svojej bezpečnosti.

Pred odchodom v júli bolo amerických vojakov v Afganistane iba dva a pol tisíc. Za ostatných osemnásť mesiacov nemali ani jednu jedinú obeť. A takáto nízka a udržateľná vojenská prítomnosť v krajine bola vzpruhou pre afganskú armádu a udržovala krehkú rovnováhu, v ktorej centrálna kábulská vláda bola slabá a skorumpovaná, v horách boli Talibanci a v údoliach miestni vodcovia pridávajúci sa raz na jednu, potom na druhú stranu. Táto rovnováha však udržovala našu bezpečnosť.

Rozhodnutie stiahnuť americké (a západné) jednotky viedlo k tomu, že afganská armáda sa rozpadla (prečo bojovať, keď už i Američania sa zmierili s návratom Talibanu k moci, však?) a počas evakuácie došlo na kábulskom letisku vo štvrtok 26. augusta k samovražednému bombovému útoku, pri ktorom bolo stosedemdesiat ľudí zabitých, z toho trinásť amerických vojakov.

Počas jedného dňa ich toľko zabitých nebolo nikdy za ostatných desať rokov… Rozhodnutie krajinu opustiť tak bolo pre vlastných vojakov nebezpečnejším a smrteľnejším, než by bolo bývalo rozhodnutie krajinu neopustiť.

Ale stalo sa, škoda už bola spáchaná a zostáva nám iba konštatovať, že dokonané jest. Thukydides v 5. storočí p. n. l. písal, že ľudia bojujú z troch dôvodov, ktorými sú strach, záujem a česť. Každý konflikt v dejinách je možné vysvetliť jednou z týchto troch motivácií. Ale je prejavom krízy a dekadencie Západu (v mnohých prípadoch už Post-Západu), že teraz pre nás česť už takú úlohu nehrá.

Avšak mnohé spoločnosti a kultúry sveta sú svojou koncepciou cti posadnuté (často falošnou až perverznou, napríklad vraždy dievčat zo „cti“), preto toto stiahnutie sa Ameriky z Afganistanu, akokoľvek odôvodňované, budú vnímať ako stratu jej pozície, prestíže a cti. A preto ňou – i nami, celým Západom – budú pohŕdať. To je nebezpečné. Keď vás nenávidia a rešpektujú vás, nie je to síce ideálne, ale je to lepšie, než keď vás nenávidia a pohŕdajú vami. Keď vás rešpektujú, mnohokrát si nedovolia vám zasadiť ranu; keď však vami pohŕdajú, potom ich to do vás si udrieť priam nutká.

Inzercia

Amerika nie je „späť“, ako po odchode Trumpa tvrdil Biden. Zdieľať

Slabosti – či dojem vašej slabosti – sú provokatívne; provokujú vašich nepriateľov k tomu, aby vám jednu vrazili, a ak možno, tak čo najväčšiu ranu. To sa už stalo; rozhodnutie odovzdať Talibanu moc v Afganistane vyprovokovalo tzv. Islamský štát, pobočka Kábul, k spomenutému atentátu a hromadnej vražde na kábulskom letisku vo štvrtok 26. 8.

Psychologický dosah stiahnutia sa amerických vojakov z Afganistanu je nesmierny; povzbudí nepriateľov a protivníkov Ameriky všade vo svete. Budú vnímať Ameriku v dostihoch o moc a vplyv na zemeguli ako slabého a pomalého koňa, preto sa budú obzerať po koňoch silnejších a rýchlejších… Rôzne islamistické bunky všade, teda aj v európskych veľkomestách, sa začnú aktivizovať. Očakávajte ďalšiu vlnu teroristických útokov i v Európe.

Ale povzbudí to aj tých Amerike a Západu nepriateľských aktérov štátnych, to jest Rusko, Čínu a Irán. Mohli by si tohto amerického prezidenta Joea Bidena vyhodnotiť ako slabocha, ktorý obrane svojich spojencov veľmi nepomôže.

Keď Rusko opäť napadne Ukrajinu zásadným spôsobom, pomôže jej Joe Biden, a ako?

Keď komunistická Čína napadne Tchaj-wan a podnikne voči nemu otvorenú inváziu, pomôže mu Joe Biden, a ako?

Keď iránski ajatolláhovia napadnú Saudskú Arábiu, pomôže jej Joe Biden, a ako? (Ešte zaplať pánboh za Izrael.)

Najkatastrofálnejší scenár návratu Talibanu k moci v Afganistane sa však týka jeho susednej krajiny, Pakistanu. Tým scenárom z pekla by bola jeho destabilizácia; teda destabilizácia krajiny s jadrovými zbraňami a následné zmocnenie sa tých zbraní ľuďmi, ktorým by sa nikdy za žiadnych okolností do rúk dostať nemali.

Na okraj: spôsobom, unáhlenosťou a rýchlosťou Bidenovho sťahovania sa z Afganistanu sú zaskočení, sklamaní a naštvaní i hlavní a najsilnejší spojenci Ameriky v Európe, totiž Veľká Británia a Francúzsko. „Dobrý“ Biden po „zlom“ Trumpovi teda takto americko-európske vzťahy „vylepšil“…

Amerika nie je „späť“, ako po odchode Trumpa tvrdil Biden. Nie, Amerika nie je späť a ani nebude, dokiaľ prezidentom USA bude Joseph Robinette Biden junior. A každý by to mal vziať na vedomie, ak nechce byť sklamaný ako naši afganskí priatelia a spojenci; teda tí z nich, ktorí ešte nie sú mŕtvi.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva