Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
03. september 2021

Afganistan

Mýtus o nebojujúcej armáde

 Ako sme pripravili Afgancov na porážku.

Mýtus o nebojujúcej armáde

Spúšťanie americkej vlajky, keď americkí vojaci odovzdávajú techniku afganským bezpečnostným zložkám v provincii Helmand na juhu Afganistanu. Foto: TASR/AP

Americký prezident Joe Biden pripísal vinu za pád Kábulu afganskej armáde, ktorá s tristotisíc vojakmi mala „silu väčšiu ako vojenské sily mnohých našich spojencov v NATO“. Vlastnú zodpovednosť odmietol: „Dali sme im všetky nástroje, ktoré mohli potrebovať.“

Tvrdenie amerického prezidenta má však jeden háčik, skutočný počet afganských vojakov číslo tristotisíc nikdy nedosiahol. V skutočnosti namiesto tristotisíc afganská armáda (ANA) mala mať len 182 071 členov, ako aj necelých stodvadsaťtisíc policajtov.

Niektoré odhady však tvrdia, že ani toto číslo nesedí – obsahuje totiž aj takzvané „mŕtve duše“ – vojakov, ktorý nikdy neexistovali, výmysel skorumpovaných dôstojníkov, ktorí chceli za neexistujúcich vojakov inkasovať žold. Isté preto nie je, či počet vojakov aj policajtov dokopy presiahol štvrť milióna.

Americký prezident si mýtus o tristotisícovej armáde nevymyslel sám, podobné čísla kolovali v médiách aj v oficiálnych publikáciách dlhšie.

Napriek dnes zlej povesti afganská armáda, alebo aspoň jej časti, až do júla bojovala odhodlane. Za posledných dvadsať rokov utrpela dvadsaťnásobok strát koalície, padlo takmer sedemdesiattisíc afganských vojakov.

To sa zmenilo až s odchodom Američanov, keď ANA prišla o podstatnú časť logistickej, ale aj leteckej podpory.

„Dodávatelia udržiavali naše bombardéry, útočné a transportné lietadlá počas celej vojny. Do júla však odišla väčšina zo 17-tisíc dodávateľov. To znamenalo, že naše letectvo – helikoptéry Black Hawk, transportné lietadlá C-130 a prieskumné drony – ostalo na zemi,“ opisoval vývoj afganský generál.

Pre nemeckú Frankfurter Allgemeine Zeitung jeden z dôstojníkov afganskej armády opísal, ako jeho jednotke, disciplinovanej a motivovanej bojovať proti Talibanu, politici boj zakázali.

Kľúčovú rolu údajne zohrala konšpiračná teória, podľa ktorej Američania sľúbili Talibanu odovzdanie vlády nad krajinou. Dokonca aj politici a vysokí štátni predstavitelia boli – zaskočení americkým odchodom – ochotní tejto predstave uveriť. To zlomilo politickú vôľu pokračovať v boji a viedlo nejedného z nich k dohode s povstalcami.

Vojaci tak často dostali rozkaz stiahnuť sa z pripravených pozícií do svojich kasární, kam neskôr dorazila hŕstka bojovníkov Talibanu, oznamujúcich, že prevzali ich mesto, a prekvapených vojakov vyzvali ku kapitulácii.

Závislosť od technickej a logistickej podpory Spojených štátov a leteckej podpory znamenala, že len čo Američania odišli, bojaschopnosť afganskej armády drasticky poklesla.

„V podstate išlo o leteckú vojnu spojenú so špeciálnymi silami na zemi,“ zhŕňa prístup Západu bývalý americký plukovník Mike Jason. Zo svojich skúseností hodnotí:

„Striedaním tímov počas šiestich mesiacov až jedného roka sme nedokázali vyriešiť pálčivé problémy, s ktorými sa stretávajú armády a polícia Iraku a Afganistanu: endemická korupcia, prepad morálky, masívne užívanie drog, viaznuca údržba a nešikovná logistika. Skutočne sme sa naučili pripravovať čaty a roty na uskutočňovanie nájazdov a obsluhu kontrolných bodov, ale za nimi to nefungovalo.“

Inzercia

Úspechy afganských špeciálnych jednotiek podľa neho neboli zásluhou fungujúcej afganskej armády, ale, naopak, úspechmi jednotlivých jednotiek napriek nefunkčnej štruktúre. Od letectva po logistiku osud ANA bol v rukách Washingtonu.

„Urobili sme ich úplne závislými od špičkových technologických schopností Američanov,“ kritizuje chybný prístup Západu profesor Carlo Masala z univerzity Bundeswehru.

Ako by mohla vyzerať alternatíva?

Silný dôraz na letectvo, ktorý vo vojenskom obstarávaní a doktrínach kladú členské štáty Severoatlantickej aliancie, nie je principiálne nesprávny, ale vychádza zo sily aj slabín západných štátov.

Ich ekonomický a technologický náskok oproti zvyšku sveta dovoľuje investície do drahého letectva, ktoré si v podobnej kvalite aj kvantite iné štáty nemôžu dovoliť. Zároveň sú však západné spoločnosti veľmi citlivé na ľudské straty a vyhľadávajú technológie, ktoré im počet ľudských strát pomáhajú redukovať na minimum.

Iné armády, napríklad ruská, kladú dôraz úplne inde. Aj ruská armáda síce má silné letectvo, ktoré je väčšie než letectvá menších európskych štátov. Kvalitatívne aj technologicky však zaostáva za Západom a aj početnosť je neporovnateľne nižšia než americká.

To pre ruskú armádu nie je nutne problémom, pretože úlohu palebnej podpory, ktorú na Západe spĺňa najmä letectvo, delegovala silnejšiemu delostrelectvu. To je finančne menej nákladné a dokáže pôsobiť aj bez vzdušnej nadvlády. Podobný prístup by mohol pomôcť aj iným štátom, ktoré nedisponujú finančnými a technologickými možnosťami Západu.

Aj keď sa dvadsaťročná epocha západného nasadenia v Afganistane končí a chuť po nových eskapádach na Blízkom východe značne poklesla, práve Európanov by malo ponaučenie z afganskej lekcie zaujímať.

Na rozdiel od Američanov totiž Európania neuniknú úlohe stabilizovať nefunkčné štáty vo svojom susedstve. Príkladom je Mali a zóna Sahelu, kde od roku 2013 Európania bojujú proti islamistom napojeným na Al-Káidu.

Francúzi sú v regióne aktívni v operácii Barkhane, ktorá si zatiaľ vyžiadala životy 45 Francúzov. Cieľom Paríža a jeho spojencov je zabrániť vzniku bášt teroristov v severnej Afrike, ale aj stabilizácia afrických štátov, ktorých rozpad by mohol spustiť nové migračné vlny do Európy.

Nemci, Holanďania, Belgičania, Estónci, Fíni či dokonca Švajčiari sa v Mali zase podieľajú na stabilizačnej misii Spojených národov MINUSMA, ktorá od roku 2013 stratila 220 vojakov. Väčšina padlých pochádza z afrických štátov, no aj Európania zaznamenali straty na životoch.

Ak tieto obete nemajú byť zbytočné, budú európske štáty musieť nájsť spôsob, ako vybudovať lokálne armády tak, aby zostali bojaschopné, aj keď Európania odídu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva