Hrozí medzi Tureckom a Ruskom vojna? (anketa)

Odpovedajú Alexander Duleba, František Šebej, Martin Muránsky, Vladimír Palko, Grigorij Mesežnikov.

Najväčšou udalosťou tohto týždňa bolo turecké zostrelenie ruského vojenského lietadla Su-24. Kvôli incidentu padali veľmi tvrdé slová na oboch stranách, na požiadanie Turecka ako členského štátu zasadalo aj NATO. Piatim osobnostiam z oblasti politiky a think-tankov sme v tejto súvislosti položili nasledujúce tri otázky:

1. Reagovalo Turecko na ruské lietadlo, ktoré sa na niekoľko sekúnd ocitlo v jeho vzdušnom priestore, primerane?

2. Ako hodnotíte reakciu Ruska?

3. Aký ďalší vývoj očakávate v tomto turecko-ruskom spore?

Alexander Duleba, riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku

1. Už pred niekoľkými týždňami Turecko požiadalo Rusko nielen o to, aby nenarušovalo jeho vzdušný priestor, ale aby prestalo bombardovať sýrske územie pri hraniciach s Tureckom. V prihraničnom území žijú Turkméni, ktorí sú etnickí príbuzní Turkov. Navyše, na uvedenom území Turci zriaďujú tábory pre sýrskych utečencov, aby ich zachytávali ešte pred ich vstupom na územie Turecka. Pre Turecko je migrácia zo Sýrie vážnym problémom a ruské bombardovanie oblasti, v ktorej chcú vystavať ďalšie utečenecké tábory, im sťažuje jeho riešenie.

Navyše, Turecko podporuje Turkménov, ktorí žijú v prihraničnej oblasti a bojujú proti Asadovi i proti Islamskému štátu. Turci nad týmto územím prevzali ochranu a požiadali Rusov, aby prestali Turkménov bombardovať. Rusi túto žiadosť odignorovali, a tak sa Turci rozhodli pre krajný krok.

2. Po prvé, hodnotím ju ako pokračujúce ignorovanie skutočnosti, že nie všetci, ktorí bojujú proti Asadovi, sú teroristi, a po druhé, ako pokračujúce ignorovanie záujmov ďalších veľkých hráčov v regióne, medzi ktoré Turecko určite patrí.

3. Závisí od toho, či Rusi budú pokračovať v bombardovaní prihraničného územia, ktoré Turecko zobralo pod svoju ochranu, alebo nie. Ak budú pokračovať v bombardovaní, hrozí vznik vojenského konfliktu medzi Tureckom a Ruskom. Jeho rozmery a intenzitu ťažko odhadnúť. Ak prestanú s bombardovaním, predpokladám dohodu medzi Ruskom a Tureckom, ktorá vylúči opakovanie sa podobných prípadov.

 

František Šebej, poslanec za stranu Most-Híd, predseda zahraničného výboru NR SR

 1. Turecko zrejme vyhodnotilo situáciu s narušením svojho vzdušného priestoru tak, že siahlo po krajnom opatrení, zostrelení ruského lietadla. Ak je pravda, že ruský stroj nereagoval na opakované výzvy, bola to logická reakcia. Inak by sa obrana vlastného vzdušného priestoru stala nedôveryhodnou.

2. Reakcia Ruska je štandardná. My nič, my sme tam vôbec neboli. Analogicky ako pri zostrelení malajského lietadla nad Ukrajinou. V prípade Rusov ani nič iné nemožno čakať.

3. Ak nedôjde k ďalšiemu incidentu tohto druhu, Rusko potrestá Turecko nejakou ekonomickou sankčnou formou, nepočítam s ozbrojenou konfrontáciou. Zatiaľ. Aj Turecko aj Rusko sú dosť nevypočítateľní aktéri.

Martin Muránsky, poradca premiéra Roberta Fica

1. Nie.

2. Reakciu Ruska ešte len uvidíme.

3. Zmrazené konflikty hovoria o nemožnosti vojenského víťaza a ešte neustálenej rovnováhe síl. Hegemónia jedného svetového policajta je minulosťou, pomer nových síl ešte nie je zadefinovaný. Prináša to obrovskú výzvu a možnosť civilizačnej prehry pre EÚ.

Vladimír Palko, vysokoškolský pedagóg, bývalý minister vnútra

1. Turecko nereagovalo primerane. Nemožno vylúčiť, že ruský bombardér na desať až dvadsať sekúnd prelietaval cez turecké územie. Bolo však jasné, že ničím Turecko neohrozuje a že v smere, ktorým letí, po pár sekundách turecký priestor opustí. Vždy treba reagovať primerane. Ak sa také incidenty vyskytujú, možno reagovať diplomatickou nótou, možno vzlietnuť svojimi stíhačkami a narušiteľa vyprevadiť, možno spustiť varovnú streľbu. Nie hneď zostreliť lietadlo.

Rusom pred pár týždňami zničil bombou civilné lietadlo Islamský štát a Rusi proti Islamskému štátu tvrdo zasahujú. Teraz islamský štát (s malým „i“) opäť Rusom zostrelil lietadlo. Pritom Turecko si osvojovalo právo zaútočiť na sýrskom území ako na Islamský štát, tak i na Kurdov. Nevyzerá to dobre. Niekto na tureckej strane dal prednosť imidžu tvrdosti pred dobrými vzťahmi s Ruskom. Tie vzťahy totiž naozaj boli dobré. Na druhý deň turecký premiér Davutoglu povedal, že Rusko je priateľ. Takže turecké počínanie je okrem neprimeranosti aj prekvapujúce.

2. Rusko v zásade ostalo pokojné. Rusi vo vzťahu k Erdoganovi otvorili otázku údajného profitu jeho rodiny z obchodu s ropou, pochádzajúcou z územia ovládaného Islamským štátom. O tejto rope by sa malo viac písať. Pre úplnosť treba povedať, že aj o Asadovej vláde sa hovorí, že túto ropu kupuje.

3. NATO vyjadrilo solidaritu s Tureckom a nerozumnosť jeho kroku nespomenulo. Čoraz viac sa bude potvrdzovať, že štáty, ktoré sú v tejto hre zainteresované, síce považujú Islamský štát za hrozbu, ale akoby boli pre nich dôležitejšie iné problémy. Keby všetky tieto štáty naozaj spájal pocit hlbokého znepokojenia z Islamského štátu, tak turecko-ruský incident by bol nemysliteľný. Turecko však má väčší problém s Kurdmi, USA stále hovorí o potrebe Asadovho odchodu, hoci zaň nemá náhradu. Dokonca sa k USA v tejto veci pridáva Francúzsko. 

A Rusi zase nechcú prísť o Asada, lebo je ich spojenec. Ako keby bol Blízky východ nie problémom z hľadiska teroru a imigračnej vlny, ale ako keby bol po Ukrajine ďalším bojiskom, na ktorom sa rieši studený konflikt medzi Západom na čele s USA na strane jednej a Ruskom na strane druhej.

Grigorij Mesežnikov, politológ, prezident Inštitútu pre verejné otázky

1. Turecko reagovalo v súlade s tým, ako to už niekoľkokrát predtým v takýchto situáciách naznačilo. To znamená, že bude brániť svoj vzdušný priestor. Treba si uvedomiť, že v tejto oblasti je vojna. Možno diskutovať, či tento bombardér predstavoval pre Turecko bezprostrednú hrozbu, ale v takejto napätej vojnovej situácii bola takáto reakcia pochopiteľná. Ruské lietadlo naozaj vletelo do tureckého vzdušného priestoru a po viacerých varovaniach, ktoré Turci preukázali, bola takáto reakcia adekvátna. Predstavme si, čo by sa stalo, keby sa takýto incident odohral v opačnom garde. Na ruskej strane by určite nikto nepochyboval o tom, že bojové lietadlo, ktoré vletelo do ruského vzdušného priestoru, treba zostreliť.

Turecko síce urobilo toto rozhodnutie samostatne, ale je členom NATO. Ani pri všetkej kontroverznosti Erdogana nepredpokladám, že Turecko by do tejto situácie chcelo vtiahnuť NATO, ak by pravda nebola na jeho strane. Museli počítať s tým, že to budú musieť zdôvodniť a to tak, že fakty budú sedieť.

2. Tá reakcia je verbálne veľmi ostrá, ale zdá sa, že ani Rusko nemá záujem konflikt eskalovať. Rusko síce obmedzuje turizmus svojich občanov do Turecka a ruské úrady zrazu zistili, že pätnásť percent tureckej poľnohospodárskej produkcie nezodpovedá ruským sanitárnym normám, ale tá reakcia zrejme zostane vo forme nejakých ekonomických obmedzení. To v konečnom dôsledku môže poškodiť aj ruských spotrebiteľov. Nedá sa vylúčiť ani to, že by Rusi mohli v budúcnosti zaútočiť na nejaké turecké lietadlo, ktoré by sa ocitlo v Sýrii, teda mimo územia Turecka.

3. NATO sa bude snažiť situáciu neeskalovať a Rusi sa po teroristickom útoku nad Sinajským polostrovom naozaj sústredili najmä na bombardovanie pozícií Islamského štátu. Hoci svojho strategického cieľa, upevnenia pozície Bašara Asada sa nevzdali. Neočakávam však, že Rusko by sa v reakcii na svoje lietadlo zapojilo do sýrskeho konfliktu tak, aby konfrontovalo Západ alebo Turecko. Bezprostrednú vojenskú konfrontáciu Ruska a nejakej krajiny NATO teda neočakávam.

 

Foto: FB Alexander Duleba, TASR: Tomáš Halász, František Iván, Michal Svítok, Pavel Neubauer

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo