„Úpadok odvahy môže byť tým najnápadnejším rysom, aký si na dnešnom Západe všimne vonkajší pozorovateľ. (...) Tento pokles odvahy je obzvlášť viditeľný medzi vládnou a intelektuálnou elitou, čo spôsobuje zdanie straty odvahy v celej spoločnosti.“
(Alexander Solženicyn v prejave na Harvarde v roku 1978)

V tomto prejave a vo svojich dielach Solženicyn vyniesol svoj verdikt nad dekadenciou a úpadkom Západu. A Západ ho odvtedy navždy znenávidel. Naše elity si odvtedy prestali všímať, čo hovorí, v ich očiach bol vinný z toho, že bil ruku, ktorá ho kŕmila počas jeho niekoľkoročného exilu v USA. Držiteľ Nobelovej ceny sa v roku 1994 vrátil do Ruska, čo vnímali ako zradu tí, ktorí ruskú kultúrnu integráciu do západného sekularizmu považovali iba za dočasne odloženú. Otočili sme sa mu chrbtom a začali sme ho vidieť ako čudáka uviaznutého v tolstojovských fantáziách.

Tak je to aj s Michelom Houellebecqom. Jeho posledný román Podvolenie zobrazuje európsku intelektuálnu lenivosť tak jasne, ako to vie spisovateľ v našej dobe komfortného popierania. Mnoho ospalých médií a literárnych spoločností na oboch stranách Lamanšského prielivu Houellebecqa nevyhnutne označilo za „enfant terrible“ francúzskej a európskej literatúry. Houellebecq – údajný pôvodca britkej nenávisti voči ženám a islamu. Houellebecq – nihilista, ktorému o nič nejde a nič nerieši. Houellebecq – spisovateľ, ktorý odmieta akceptovať pravovernosť a optimistickú víziu nášho meniaceho sa európskeho domova. Houellebecq, ktorý neposkytuje rozhovory ani taký rešpekt novinárom, po akom túžia. Houellebecq, z ktorého kníh neradostne odkvapkáva pozorovanie európskeho pokrytectva a opovrhnutie nad ním.

Podvolenie vyšlo vo Francúzsku v deň útoku na Charlie Hebdo, čo bola udalosť, ktorá okamžite zničila akúkoľvek propagačnú stratégiu navrhnutú vydavateľom knihy Flammarion. Charlie Hebdo vytvoril pre jej štart úplne nekontrolovateľné prostredie, ktoré v hysterickej senzáciechtivosti uľahčilo vnímanie Houellebecqovej knihy ako zápasu s islamom, čo nevyhnutne viedlo k všeobecnému dezinterpretovaniu autorových zámerov. Houellebecq po útoku zrušil všetky interview a televízne vystúpenia a odsťahoval sa z Paríža na vidiek. Nie iba z obavy pred okamžitými dôsledkami svojej knihy, omnoho viac z dôvodu, že medzi zavraždenými v Charlie Hebdo bol jeden z jeho najlepších priateľov. Francúzska bolestivá postimperiálna multikultúrna cesta je pre Houellebecqa do veľkej miery aj jeho vlastná.

Michel Houellebecq (foto: TASR/AP)

Dnes máme utečeneckú krízu, ktorá ničí európsky sen o voľnom pohybe v rámci hraníc EÚ a z dlhodobého pohľadu celkom určite zvýši kultúrne napätia na kontinente. Kríza dodáva ďalší z filtrov, cez ktorý sa bude na Podvolenie nahliadať (podobne aj útoky v Paríži z 13. novembra, tento text bol napísaný krátko pred nimi, pozn. prekl.), hoci práca je určená na nefiltrované čítanie.

Voči vláde Moslimského bratstva v roku 2022 nikto vážne nenamieta, keďže za najväčšiu hrozbu sa stále považuje Národný front, ktorý až doteraz vedie neúnavná Marine Le Pen. Zdieľať

Kniha je oproti predchádzajúcim Houellebecqovým dielam kratšia a výrazne štíhlejšia. Zdá sa, že v tomto prípade sa vzdal snahy rozoberať a dokazovať pokrokársky úpadok cez dlhé pasáže monológov a diskusií. Namiesto toho to popisuje cez svoju hlavnú postavu Françoisa, ktorý reaguje na vymyslenú politickú a kultúrnu krízu Francúzska. V podstate tým vytvoril prípadovú štúdiu, prostredníctvom ktorej načrtáva západné intelektuálne odtrhnutie od reálneho sveta.

François je akademik na Sorbonne, ktorý je úzko prepojený so subjektom svojej doktorandskej práce – s Joris-Karlom Huysmansom, spisovateľom, ktorý vo svojom živote aj práci prešiel cestu od dekadencie k duchovnosti. Cez Françoisove myšlienky a skúsenosti sme pozvaní prežívať dôsledky dlhého francúzskeho ústupu od sekulárneho materializmu.

François v Paríži stratil svoju cestu a v jej polovici zostal úplne osamotený. Opustila ho priateľka, zomreli obaja jeho rodičia a o vzťahy s inými sa vôbec nestará. Jeho vlastná kríza vytvorila zvýšenú zraniteľnosť, ktorá sa odráža v zraniteľnosti tradičného, no vyprázdneného republikánskeho Francúzska. Zrazu je okrajovo vtiahnutý do zmeny Francúzska - z toho, ktoré bolo preslávené ako „najcivilizovanejšie“ zo západných spoločností, do nového Francúzska ako postupne najrozvinutejšej spoločnosti islamského sveta.

Pasívna francúzska väčšina uprednostní radšej pohodlnú a elegantnú islamizáciu, ako by mala prijať tvrdú a rozdeľujúcu vládu „extrémnej“ pravice. Zdieľať

Vo Francúzsku sa vyformuje umiernená islamská strana Moslimské bratstvo a dôjde ku konečnej degradácii post-degaulleovského straníckeho systému. Moslimské bratstvo vedie dravá a inteligentná postava (nikdy ju priamo nestretneme), ktorá si rýchlo získa širokú volebnú podporu a s oslabenou socialistickou stranou vytvorí koalíciu, aby v roku 2022 vyhrala prezidentské voľby. Voči vláde Moslimského bratstva nikto vážne nenamieta, keďže za najväčšiu hrozbu sa stále považuje Národný front, ktorý až doteraz vedie neúnavná Marine Le Pen.

V Houellebecqovom scenári pasívna francúzska väčšina uprednostní radšej pohodlnú a elegantnú islamizáciu, ako by mala prijať tvrdú a rozdeľujúcu vládu „extrémnej“ pravice. Národnosť a náboženstvo ako základné hodnoty krajiny už medzi ľuďmi dlho predtým nahradil materializmus. Národný front zastupuje iba tých, ktorí boli z tejto kultúrnej skutočnosti vylúčení.

Veľká mešita v Paríži (foto: mes-loisirs.over-blog.com).

Dôležité veci sa menia veľmi rýchlo, no bez očakávanej miery spoločenských nepokojov. Násilie, ktoré sa objaví, rýchlo vyhasne a je umlčané neustále sa prispôsobujúcou a utilitaristickou vládou. Štátne výdavky na vzdelávanie žiakov starších ako 14 rokov sa drasticky znížia a nahradí ich odborné vzdelávanie. Všetko ostatné vrátane univerzít je privatizované. Najvyšší stupeň vzdelania je dostupný, ale musí sa za neho platiť. François je jedným z mnohých, ktorí počas prvotného revidovania statusu univerzít stratia prácu.

Ekonomika sa reštrukturalizuje tak, aby sa podporovali malé rodinné podniky, zatiaľ čo obvykle udeľované štátne dotácie a daňové úľavy pre korporátny sektor sa zrušia. Má to dominový efekt na sociálnu politiku, v ktorej sa znížia sociálne dávky, čím sa zdroje a dôraz presunú od jednotlivca späť na rodinu. Rodina je pre Moslimské bratstvo jadrom – tvorí základ všetkého, kým jednotlivec ako základná jednotka modernej sekulárnej spoločnosti svoju zvrchovanosť stráca.

Moslimskému bratstvu to na druhej strane umožňuje vytvoriť silný vzťah s Katolíckou cirkvou, ktorá podporuje množstvo myšlienok a hodnôt Bratstva. Nezabúdajme, že majú značné množstvo spoločného, a to vysoko nad rámec zdieľania Boha, ak nerátame právo vziať si štyri manželky. Pre cirkvi je nepriateľom neviera a rozdiely medzi spôsobmi viery strácajú na význame, ak sa rozpustí oddelenie štátu a cirkvi.

Ľudia prijmú niečo, čo bolo predtým nepredstaviteľné, ak sa ich materiálne okolnosti nezhoršia, či sa dokonca zlepšia. Hitler preukázal, že je to tak. Zdieľať

Houellebecq rozohráva veľkú hru meniacich sa zákonov. Nosenie burky sa plne obnovuje, kriminalita na predmestiach takmer vymizla a krajina sa stala pokojnejšou ako kedykoľvek od konca vojny. Právo šaría sa však nezaviedlo – koalícia sa zastavila krátko predtým. Toto je umiernený islam, nie fundamentalistická vetva, ktorej nás učili báť sa.

Strategickým plánom novej vlády je presunúť ťažisko Európskej únie na juh, preč od peniazmi posadnutého protestantského Nemecka a strednej Európy smerom k Stredomoriu, kde je možná humánnejšia a zbožnejšia aliancia. Francúzsko sa stane lídrom nového mocného bloku, ktorý zahrnie Maroko, Alžírsko, Líbyu, Turecko a prípadne Egypt, ktoré vstúpia do Európskej únie. Takáto rozšírená a omnoho menej germánska EÚ bude efektívnejším, menej neurotickým, no nezávislejším partnerom pre Saudskú Arábiu a štáty Perzského zálivu, ktorých partnerstvo s ultramaterialistickými USA zlyhá.

Houellebecq pomocou inteligentnej a rozumnej postavy predstavuje toto nové Francúzsko tak jednoducho a vecne, že hoci čitateľ môže mnohé z deja posúdiť ako nepravdepodobné, nebude to považovať za nemožné. Priamočiare a úplné prijatie premeny krajiny väčšinou populácie vyzerá zmysluplne, ak nie rovno vierohodne. Aby sme to pochopili, musíme sa jednoducho pozrieť späť na Európu 30. rokov. Ľudia prijmú niečo, čo bolo predtým nepredstaviteľné, ak sa ich materiálne okolnosti nezhoršia, či sa dokonca zlepšia. Hitler preukázal, že je to tak.

Knihu v októbri vydalo české vydavateľstvo Odeon pod názvom Podvolení. 

Čitateľovi sa dá ľahko odpustiť, ak dôjde k tomu, že Houellebecqovým cieľom bolo ukázať, že umiernená moslimská revolúcia v ústavnej (republikánskej) vláde Francúzska nebude v najhoršom prípade katastrofou a v najlepšom prípade prinesie Európe ako celku jasnejšiu a udržateľnejšiu budúcnosť. Takýto výklad by bol však chybou.

Západný sekulárny materializmus je jednoducho príliš pohodlný na to, aby poskytol motiváciu a intelektuálnu silu vytvoriť a potom zrealizovať odpoveď na islam. Zdieľať

Hlavnou myšlienkou Podvolenia je, že francúzsky-európsky-západný sekulárny materializmus je jednoducho príliš pohodlný na to, aby poskytol motiváciu a intelektuálnu silu vytvoriť a potom zrealizovať odpoveď na islam. François zažíva politické a kultúrne pozdvihnutie svojej krajiny cez sebapozorovanie hraničiace so sebanenávisťou. Jeho životná úroveň po prepustení z univerzity však nie je ohrozená, pretože okamžite dostane štedrý dôchodok. Naďalej môže robiť, čo chce, ísť, kam sa mu zažiada, jesť a piť to, čo vždy, môže si dovoliť spoločnosť prostitútok a riadiť svoj Volkswagen Tuareg.

V  osobnom živote Françoisa ako jednotlivca nie sú žiadne podstatné zmeny. Ani emigrácia jeho židovskej priateľky do Izraela nemôže zmeniť základy jeho životného štýlu. François si nevie predstaviť okolnosti, za ktorých by akokoľvek protestoval proti islamizácii Francúzska. Podobne, podľa Houellebecqa, tak neurobia ani milióny francúzskych občanov. Ak teda už náboženstvo nemotivuje Francúzov – prípadne Európanov – k obrane svojej základnej kultúry, čo patriotizmus? Naozaj zdvihne ľud zo stoličiek láska k Francúzsku, k francúzskym zvykom a tradíciám, k francúzskemu jazyku, legendárnej kuchyni či k francúzskej krajine?

Houellebecq si myslí, že nie. Mnoho ústupov a porážok, ktoré Francúzi utrpeli po Napoleonovi, viedli v  obyvateľstve k ústupu národného cítenia. Výslovne to nehovorí, no je možné predstaviť si, že hrozné a zbytočné straty, ku ktorým došlo pri Verdune v roku 1916, zostávajú jedným z veľkých šokov vo francúzskej psychike. Tak veľa ľudí zomrelo pre nič, že nie je nepredstaviteľné, že idea zomrieť za svoju krajinu stratila všetku svoju presvedčivosť. To isté vidíme po celej Európe. Nemci sa dodnes hanbia za to, čo v ich mene napáchali nacisti, Taliani všeobecne vnímajú svoju neschopnosť a obyvatelia Spojeného kráľovstva trpia stratou všetkého, o čom si mysleli, že vlastnili.

Európsky zvyk viesť strašné vojny bol vyliečený, no dnes vidíme cenu za to v strate motivácie a viery v obranu toho, čím sme kedysi boli. Zdieľať

Je pravdou, že dnes je medzi masami ťažké nájsť pocit úprimnej kolektívnej hrdosti. Nahradil ju konzumizmus a takmer manické nakupovanie tovarov výhodne vyrobených na ďalekých miestach. Pre väčšinu ľudí je ťažké nájsť niečo hmatateľné, za čo by bojovali. A nezabúdajme, že veľký projekt európskej integrácie je určený presne na to, aby nás zbavil akéhokoľvek pocitu vlastenectva, ktorý nám ešte zostáva, bez toho, aby namiesto neho ponúkol niečo iné a zmysluplné. Európsky zvyk viesť strašné vojny bol vyliečený, no dnes vidíme aj cenu za to - v strate motivácie a viery brániť to, čím sme kedysi boli.

V snahe nájsť nejaký zmysel života a inšpiráciu od svojho duchovného mentora Huysmansa François vycestuje do katolíckej svätyne Rocamadour v Dordogne. Strávi aj nejaký čas v kláštore, kde sa Huysmans utiahol po svojej opätovnej konverzii na katolicizmus. Pohne to ním, jeho duch nie je úplne mŕtvy, no je ovplyvnený iba na spôsob turistu v prítomnosti starobylej spirituality alebo úprimnou láskavosťou, ktorú preukazujú mnísi žijúci mimo moderného sveta. Nenájde však žiadny druh kresťanského prebudenia dostatočne hlbokého na to, aby prekonalo jeho prirodzený stav agnosticizmu.

Paríž (foto: flickr.com, CC BY 2.0)

Podvolenie sa číta veľmi ľahko. Je v ňom veľa smeroviek. Houellebecq urobil všetko, čo mohol, aby objasnil svoj zámer. Nie je to protiislamská tiráda, v knihe nenájdete ani jedno slovo znevažujúce moslimov. V rozhovore pre BBC v roku 2006 Houellebecq povedal, že „prednedávnom“ o islame uvažoval, no odvtedy už nie. Nie, toto je kniha o tom, čo sa môže stať po dlhej, pomalej smrti francúzskej, európskej a západnej kultúrnej vášne. Bodka.

Solženicyn hovoril o našom strachu veriť v niečo väčšie, než iba v samých seba, v niečo, čo nepredávajú v nákupných strediskách. Houellebecq popisuje dôsledky vyplývajúce z tohto strachu. Zdieľať

Zostávajú dve otázky.

Je Podvolenie skvelá kniha? Ešte nie. V reálnom svete sa v tomto momente deje príliš veľa vecí, aby sa to mohlo akokoľvek rozumne posúdiť.

Je Michel Houellebecq dôležitý spisovateľ? Samozrejme, že je. Jeho najdivokejší kritici sa nemôžu dočkať, kým bezplatná kópia jeho ďalšej knihy dopadne do ich poštových schránok, aby sa do neho mohli pustiť. To je potvrdenie jeho statusu. Zrejme najťažšou úlohou spisovateľa je pozorovať a interpretovať to, čo sa práve deje, aj keď je dnes tak veľa tých, ktorí sú celí bez seba iba z toho, aby mohli spochybniť akýkoľvek konkrétny a subjektívny pohľad na svet. Autori historických a fantazijných fikcií tento problém nemajú. Jonathan Franzen a Douglas Coupland robia rovnakú vec v Severnej Amerike bez spochybňovania základov svojich spoločností a preto ich považujú za nesmierne dôležitých.

Ak je Houellebecq dôležitejší ako akýkoľvek iný dnes píšuci západný spisovateľ, je to z dôvodu, že má odvahu nielen opisovať naše odmietanie myslieť a prijímať dôsledky, ale mu aj čeliť.

Solženicynove poznámky o chýbajúcej odvahe Západu nehovorili o našej ochote bombardovať, ostreľovať alebo inak sa vojensky angažovať proti islamskému extrémizmu v obrane našich ekonomických záujmov. Hovoril o našom strachu veriť v niečo väčšie, než iba v samých seba, v niečo, čo nepredávajú v nákupných strediskách. V Podvolení Houellebecq pokojne opisuje dôsledky vyplývajúce z tohto strachu.

Ronnie Smith
Autor je spolupracovník britského magazínu Quadrapheme.

Pôvodný text: Submission by Michel Houellebecq (27.10.2015). Uverejnené s láskavých súhlasom magazínu Quadrapheme, preložil L. Obšitník. V nedeľu uverejníme z Houellebecqového bestselleru dlhý úryvok. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo