Rusko a Turecko: dejiny plné konfliktov

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rusko a Turecko: dejiny plné konfliktov

Turecké zostrelenie ruského vojenského lietadla Su-24 na sýrsko-tureckej hranici otvára nové napätie v rusko-tureckých vzťahoch.

Turci tvrdia, že posádka zostreleného lietadla bola desaťkrát varovaná a až potom bolo lietadlo zostrelené. Ruské ministerstvo oponuje, že ruské lietadlo operujúce nad Sýriou neprekročilo hranicu, napokon jeho zostrelené ostatky sa nachádzajú v Sýrii. Nech už nadchádzajúce vyšetrovanie ukáže čokoľvek, isté je, že rusko-turecké vzťahy sa prudko zhoršia.

Napokon, k zhoršeniu vzťahov dochádza už dlhodobejšie, najmä od priamej vojenskej prítomnosti Ruska v Sýrii. Turci pritom, podobne ako Rusi, sledujú najmä svoje záujmy za svojimi hranicami. Na ruskom angažovaní v Sýrii im prekáža priama podpora Kurdov, ktorých naopak Turci vojensky napadli, a tiež operácie ruskej armády v časti, kde žijú sýrski Turkméni, turkická menšina, ktorej záujmy Ankara bráni.

Minulý týždeň si turecký minister zahraničných vecí Feridun Sinirlioglu predvolal ruského veľvyslanca v Ankare Andreja Karlova a požiadal ho, aby sa Rusi z tejto oblasti stiahli. Turci zároveň v uplynulých dňoch žiadali o diplomatickú intervenciu aj vo Washingtone na State Departmente, aj na pôde OSN v New Yorku. Zajtra sa mali stretnúť kvôli tejto téme ruský a turecký minister zahraničných vecí.

Všetko inak

Teraz, po zostrelení ruského lietadla, je všetko v inej polohe. Najmä keď spory medzi Ruskom a Tureckom majú pomerne slušné dejiny.

Začnime však v súčasnosti. Turci znervózneli, keď Rusko anektovalo Krym a posilnilo svoju prítomnosť v regióne. Najmä v Sýrii, keďže v prístave Tartus majú Rusi námornú základňu, ale tiež v Iráne, s ktorým Rusi stále viac posilňujú vojenskú a priemyselnú spoluprácu, a tiež s Izraelom, s ktorým si Rusi nadštandardne rozumejú aj po Kryme, aj po príchode do Sýrie. Zhrnuté a podčiarknuté, Rusi majú okolo Turecka zo severu aj z juhu svoje jednotky a silných spojencov v regióne. Nerovnováha sa zvyšuje a Turci, ktorí majú na svojej strane USA a NATO, pomaly ťahajú za kratší koniec. Turecko ohrozuje najmä emancipácia Kurdov v Iraku a Sýrii, ktorá podnecuje aj rastúce ambície Kurdov v Turecku.

Rusi majú s Turkami historicky zlé vzťahy najneskôr od roku 1783, keď Katarína II. získala pre Rusko dovtedy osmanský Krym. O 70 rokov vypukla krymská vojna, primárne medzi Osmanskou ríšou a Ruskom, ale Turkom fakticky vojnu vyhrali Angličania a Francúzi, ktorí sa obávali príliš silného Ruska na východe kontinentu.

Vojenský tábor Balaklava počas Krymskej vojny. 

Tento polostrov má pre Turecko osobitý historický význam, v prvom rade kvôli svojmu strategickému významu v Čiernom mori, ale tiež preto, že odtiaľ pochádzajú zakladatelia tureckého nacionalizmu (Yusuf Akcura, Ismail Gasprinski). Rusi s Krymom si nárokujú prechod úžin Bosporu a Dardanel rovnako, ako si Američania historicky nárokovali dostupnosť Panamského prieplavu a Angličania Suezského prieplavu.

Napokon, aj prvá svetová vojna sa začala pre Osmanskú ríšu tým, že zaútočili na ruské pozície v Sevastopole (tentokrát s pomocou nemeckých vojenských lodí), Rusi mali istý čas záujem na dobytí Konštantínopolu, ktorý ako Druhý Rím má pre ruské pravoslávie veľký význam, na východe Turecka istý čas kontrolovali mesto Kars s okolím. Dodnes tam stojí niekoľko budov postavených Rusmi a zároveň je tam voči Rusom azda najväčšia nenávisť.

Obliehanie Sevastopolu trvalo od septembra 1854 do septembra 1855. Historická reprodukcia obrazu Franza Alexejeviča Roubauda z roku 1904. 

Imperiálne myslenie

Za posledných sto rokov Turecko s Ruskom najlepšie vychádzalo v časoch Lenina, najhoršie za Stalina. To všetko je dnes minulosť, ale keďže Rusko aj Turecko v poslednej dekáde oživujú svoje imperiálne myslenie, opäť sú v konflikte. Možno očakávať, že s jednou zostrelenou stíhačkou sa to neskončí. Aj keď priamej vojenskej konfrontácii sa bude najmä Rusko, ale aj Turecko radšej vyhýbať.

V každom prípade, obnovenie rusko-tureckého konfliktu ukazuje nielen na vnútorný vývoj Putinovho a Erdoganovho režimu, ale aj export blízkovýchodného napätia na ďalšiu svetovú stranu.

 

Foto - Zostrelenie ruskej stíhačky tureckou armádou na turecko-sýrskom pohraničí. (Reprofoto - Youtube), wikimedia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo