Ako vyzerá život v Bruseli (rozhovor)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako vyzerá život v Bruseli (rozhovor)

S Jaroslavom Hanzlíkom, slovenským kňazom v Bruseli, sme sa rozprávali o Bruseli ohrozenom terorizmom, o imigrantoch, Belgičanoch a slovenských katolíkoch.

Ako to teraz vyzerá v Bruseli? Cítite tam hystériu a paniku z ďalších hrozieb alebo pokoj? 

Dnes boli zavreté školy, veľké obchodné centrá, metro a podobne, ale obchody sú otvorené, autobusy a električky chodia. Možno je menej áut v uliciach. Počuť aj policajné sirény, ale to aj keď nie je 4. stupeň výstrahy.

Deti neboli síce v škole, ale v Bruseli je sieť detských ihrísk, ktoré sú plné hrajúcej sa mládeže. Ľudia chodia do práce a všetko vyzerá v pohode.

Ako ste sa dnes správali vy? Zmenili ste režim dňa, zrušili nejaké stretnutie či návštevu mesta?

Chcel som mať pokojnejší deň, ale od rána som v pohybe a stále mám veľa stretnutí s ľuďmi. Neplánujem rušiť nijaké akcie. V nedeľu a v sobotu odpadli nejaké nácviky a stretnutia, ale len kvôli komplikácii s dopravou.

V nedeľu sme mali „rodinnú“ sv. omšu a bolo na nej okolo stovky ľudí. Obetoval som ju za pokoj a mier vo svete a za obrátenie hriešnikov, ktorí ho narúšajú. Atmosféra bola radostná ako vždy. Niektorí neprišli, ale zase kvôli doprave.

V susedstve máme sýrsky ortodoxný kostol. Ten bol zavretý. Obyčajne tam býva veľmi živo po celý deň.

Večer by som mal mať stretnutie s človekom, ktorý bol už niekoľkokrát v Calais, kde je utečenecký tábor. Hovoril, že potrebujú teplé oblečenie, topánky, spacáky, deky aj detské oblečenie. Videl tam ľudí modliacich sa pred ikonami. Možno budú chcieť aj kňaza. Aj keď nie som ortodoxný, možno ich to povzbudí. V kostole som vyhlásil na tento účel zbierku. Chcem tam o dva týždne ísť aj s ďalšími ľuďmi.

Belgicko niekedy pôsobí ako nefunkčný štát (flámsko-valónske spory), ktorý drží pokope vďaka Bruselu, kráľovi a futbalu. Ako je to s políciou, dôverujú jej ľudia alebo prevláda obava, či si polícia dokáže poradiť s teroristickou hrozbou?

Políciu vnímam z ciest. Sú priateľskí. Veľa vecí riešia pohovorom, a nie hneď pokutou. Myslím si, že polícia má medzi ľuďmi dôveru, rozhodne väčšiu ako na Slovensku.
 

Myslíte si, že vzrastie po týchto problémoch v Belgicku nevraživosť voči moslimom? Funguje vo francúzsko-jazyčnej oblasti niečo ako Le Penovej efekt a v holandsko-jazyčnej Wildersov efekt?

Netrúfam si nič predpovedať. Samozrejmé je len to, že nacionalisti dokážu zo strachu ľudí profitovať. To platí v Bruseli rovnako ako všade v Európe.

Ako sa sprava belgická cirkev?

Cirkev v Belgicku je veľmi aktívna. V sociálnej oblasti funguje na dobrovoľníkoch a ľudia sú neustále povzbudzovaní k štedrosti a k ochote pomôcť. Mám pocit, že majú naozaj veľmi prepracované systémy v pastorácii, katechéze, charite. 

Prešli už tvrdou skúsenosťou s odpadom od viery, od religiozity, zažili, ako ľudia prestali chodiť do kostolov. Krajina, ktorá dala svetu najviac misionárov a má osobnosti ako Damián De Veuster, známy ako Otec malomocných, teraz predáva kostoly.

Belgicko bolo tradične veľmi katolíckou krajinou, možno ešte viac ako Slovensko. Museli sa však zastaviť a premyslieť veci. Stretám kňazov a biskupov a zdajú sa mi pokornejší v postojoch. Nehovorím, že sú ideálni. Ale zažil som veľa povzbudenia. U nás sa to musíme ešte trochu učiť. A mám nádej. Laici v cirkvi naozaj veľa robia a dostávajú priestor. Je tu veľa aktívnych ľudí. 

A čo vaša misia a farnosť?

Naša farnosť funguje v rámci belgickej cirkvi a štátu. Ako administratívne, tak aj pastoračne. Máme len slovenské a české špecifiká v detailoch, v mentalite či kultúre.

Aj u nás je veľa aktívnych ľudí a učíme sa za pochodu. Môžem sa na ľudí v mnohom spoľahnúť. Osobne sa tu cítim byť viac kňazom ako na Slovensku. 

Ako to myslíte?

Menej som ekonómom, manažérom, stavbárom, renovátorom, architektom a umelecom, a viac som duchovným otcom. Vďaka Bohu.

Jaroslav Hanzlík (1975) je slovenský katolícky kňaz, v roku 2012 prevzal vedenie Slovenskej katolíckej misie v Bruseli, ktorá slúži slovenským veriacim, ktorí žijú a pracujú v Bruseli, v jeho pôsobnosti sú tiež moravskí a českí katolíci.  

Foto: TASR/AP, archív J. Hanzlík

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo