KOMENTÁR: Vivat Hvorecký!

Tak a je to tu. Niektorí naši liberálni priatelia, ktorí si osebe myslia, že sa podľa nich skloňuje slovo tolerancia, začali s negatívnou kampaňou.

Nie, nezačal to Michal Hvorecký. On tomu dal len korunku hlúposti a bigotnosti, začalo sa to dávnejšie. Ide o to, že liberálne médiá a elity si vybrali kandidáta. Nechcú Mikloška a chcú Radičovú. A keďže viac ako slobodu voľby majú radi percentá, chcú to hneď v prvom kole. Idú však proti sebe. Celkom prirodzene, ak niekomu škodia, tak je to práve Iveta Radičová a pomáhajú Františkovi Mikloškovi.

Začalo to vyrábaním Radičovej na stránkach SME. Hoci začiatok by bolo skôr možné vidieť v jednom podivnom prieskume MVK. Áno, je to tá istá agentúra, kde v minulosti nadpriemerne bodoval Pavol Rusko a jeho strana. Zrazu to prekvapivo bola Iveta Radičová. Hoci viac ako o masívnej podpore, sa malo hovoriť o položenej otázke, na ktorú ľudia odpovedali, začali sa odvážne závery, až vnikla liberálna fatamorgána.

Denník SME si napríklad tak veľmi želal, aby jediným opozičným kandidátom bola Radičová, že Havlovi kládol otázky bez toho, aby ten vedel, že tu azda bude kandidovať aj niekto iný. Napríklad jeden bývalý disident, ktorého by celkom dobre poznal.. Zdieľať

Prišlo leto, s ním festival Pohoda a v Trenčíne podporil Ivetu Radičovú Václav Havel. Nič proti tomu, naposledy tuším podporil Magdu Vašáryovú, proti gustu žiaden dišputát. Problém bol skôr v tom, ako sa správali slovenské médiá. Denník SME si napríklad tak veľmi želal, aby jediným opozičným kandidátom bola Radičová, že Havlovi kládol otázky bez toho, aby ten vedel, že tu azda bude kandidovať aj niekto iný. Napríklad jeden bývalý disident, ktorého by celkom dobre poznal.. Pritom na tej istej Pohode bol aj Mikloško, o ktorom sa už vtedy hovorilo ako budúcom kandidátovi. Ale nie, narúšalo to totiž idylku a tak sa Mikloško nezmestil na ani fotku.

Samozrejme, pokračovalo to ďalej. A okrem pozitívneho informovania o poslankyni Radičovej, prišlo aj na novú formu nadpráce – maskovanie chýb. Tou pozitívnou prácou bolo pravidelné informovanie o návrhoch, ktoré Radičová predkladala do parlamentu. Žiadny opozičný poslanec, či už kandiduje alebo nekandiduje na funkciu prezidenta nedostal na stránkach SME taký priestor. O Radičovej sme skrátka mali vedieť.

Alebo aj nie. To keď napríklad urobila chybu. Potom, čo vypukol spor o dvojjazyčné názvy učebníc dvaja poslanci SMK predložili novelu a v úvodnom vystúpení požiadali o podporu s tým, že sú pripravení na ľubovoľné ústupky. SDKU sa väčšinovo zdržalo a novela prešla vďaka hlasom Smeru. Bola to vtedy veľká téma, SDKÚ sa správala nacionalistickejšie ako Smer – ale čitatelia SME sa nemali dozvedieť, ako hlasovala Radičová. Hlasovala totiž proti názoru denníka aj väčšine svojich voličov. A v súlade so straníckou líniou. Zdržala sa. Ona, ktorá pritom žiadala o podporu SMK a dostala ju, nedokázala podporiť návrh SMK, navyše s ponukou na úpravu znenia v druhom čítaní. Nebyť Smeru, novela by nebola prešla.

Rovnako sa správala voči konzervatívnym témam, či už išlo o potraty alebo ďalšie veci. Pointa bola však v niečom inom: Iveta bola naša a proti našim sa nebojuje. Srdiečko je viac než rozum.

Nuž a teraz tu máme paškvil Michala Hvoreckého.

Ako ho upozornil môj kolega z Týždňa Tomáš Gális, ten text postupne menil, ale neprávd je tam stále viac než dosť a text je sám osebe vnútorne rozporný. Hvoreckému vadí, že Mikloško hlasoval za zmluvu so Svätou stolicou, mylne sa domnieva, že ide o jedinú nevypovedateľnú zmluvu pod slnkom, Hvoreckému vadí Mikloškova skepsa voči vývoju v EÚ, homosexuálnym privilégiám či zákonu o zásluhách mons. Hlinku. Pôvodne mu vadilo aj to, že hlasoval za vojnu v Iraku (hoci s prejavom vystúpil proti nej), z čoho zostalo, že podporoval prezidenta Busha.. Nuž, ak to niečo je, je to smiešne.

PREJDITE na blog: Zmeny v článku M. Hvoreckého

Paradoxne, keby bol Hvorecký verný svojim argumentom, viac s Mikloškovou kampaňou by mal problém s podporovateľmi Radičovej. Zdieľať

Vojnu proti Iraku totiž podporili skôr ľudia z tábora Ivety Radičovej, či už to bol vtedajší premiér Dzurinda alebo intelektuál Bútora. Podobne napr. so zmluvou so Svätou stolicou, do Ríma s ňou pyšne cestoval Dzurinda a nie Čarnogurský či Mikloško a už vôbec nie Mečiar. A dalo by sa pokračovať. Paradoxne, keby bol Hvorecký verný svojim argumentom, viac s Mikloškovou kampaňou by mal problém s podporovateľmi Radičovej. Aké to čaro.

A prečo to ide proti Radičovej? Pretože Radičová konzervatívne hlasy v prvom kole nezíska. Ako ukazujú výskumy o dôveryhodnosti zo štatistického úradu, viac ako Radičovej dôverujú napr. voliči KDH Gašparovičovi. Radičová je pre slovenských konzervatívcov proste príliš vľavo a voliť ju – prirodzene – nechcú. Napokon, žiada ich o to aj Hvorecký.

A v tom je aj druhý význam Mikloškovej kampane. KDH dnes ide proti záujmom svojich voličov, pred ich záujmy postavilo stranícke záujmy. A práve preto by mali konzervatívni voliči poslať do straníckych centrál odkaz:

Sme tu a volíme slobodne. Volíme Mikloška.

A Michalovi Hvoreckému buďme vďační, ukázal totiž, že Mikloškova kampaň je postavená na pozitívnych heslách, nie na negatívnych. Slobodu voľby podľa prirodzených ideových rozdielov a kvalít kandidátov nám obmedzuje niekto iný.

Jaroslav Daniška
Autor je redaktor časopisu .týždeň a revue Impulz

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo