Bruselské dni teroru

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Bruselské dni teroru

Keď teroristi v Paríži vraždili za silnej bruselskej spoluúčasti, bol som náhodou opäť v Bruseli.

Hovorím opäť, keďže v Bruseli som bol náhodou aj počas popravy redakcie „Charlie Hebdo“ vo štvrti pri železničnej stanici juh, odkiaľ si páchatelia zadovážili svoje kalašnikovy. Premohol som sa a zašiel som k marockému kaderníkovi. To preto, aby som sa nedal zožrať rôznymi resentimentmi.

Bruselský život pred terorom

Predminulú stredu jedenásteho som bol v Európskom parlamente. Už od Charlie Hebdo stoja pred ním vojaci belgickej armády s prehodenou zbraňou cez rameno. Audiencie na širokých centrálnych chodbách už nie sú celkom vítané. Ležala tam len brožúra s ustráchanou otázkou, či je voda z vodovodu v parlamente naozaj bezpečne pitná. Áno, znela odpoveď, DG INLO vraj vodu pravidelne kontroluje. V stredu tu dostali najesť len uzavreté spoločnosti, bruselská loby „Kangaroo Group“, ako aj šejkovia zo skupiny „EU – Uni­­­­­ted Arab Emi­­rates, En­han­­­­cing Eco­no­­mic Per­­­­­­­­­­­­spec­ti­ves“.

Na okraji tohto mini plenárneho zasadania sa konali ďalšie konferencie. Napríklad: „Medzináboženská konferencia o reforme radikálneho dedičstva a islamského diskurzu.” Alebo: „Európska charta práv občanov nad 65 rokov s chronickými bolesťami.”

Oslovil som jedného európskeho poslanca, gréckeho ľavičiara. Novinár nakrútil dokomentárny film o žene, ktorá na nešťastie nás všetkých zastáva fuknciu európskeho hegemóna. „Je dokonale myšlienkovo prázdna,“ zhrnul. „Nemá stratégiu. Utečenecká kríza to dokazuje.“ Súhlasíme spolu v tom, že ten, kto chce porozumieť Angele Merkelovej, musí vnímať začiatok aj koniec leta 2015. S Grékmi bola Merkelová neúprosná, pre Sýrčanov „chcela byť Matkou Terezou.“

Keďže začiatkom leta bola tou zlou, chcela byť na konci leta opäť raz tou dobrou. Nešlo o nič zásadné, a už vôbec nie svetonázorové. Čistá náhoda, nasledujúca príkaz okamihu.

Vo štvrtok dvanásteho sa v Európskom parlamente hovorilo o týchto témach: „Rusi v Sýrii,“ „Budúce skupiny znevýhodnených,“ „Rodová dimenzia obchodovania s ľudskými bytosťami,“ „Práca OSN zameraná na medzinárodný právne záväzný nástroj ľudských práv pre nadnárodné kooperácie,“ „Ženy v predstavenstvách firiem.“

Len nezazerať!

V piatok trinásteho som v čase činu sedel na jednej divadelnej premiére. „Kráľovské flámske divadlo“ uviedlo hru „Zabijaci z Brabantu“, to boli tí, ktorí v rokoch 1982 až 1985 zastrelili počas prepadov 28 ľudí. Vraždenie nie je dodnes vyjasnené. To, že zabijaci vraždili bez toho, aby museli, a s vojenskou presnosťou, vyvolalo desivé asociácie: bruselskí policajti na šikmej ploche, pravicovo-extrémistické sprisahanie, fingované zúčtovanie v prostredí „Rosa Ballette“, kriminálne sex párty najvyšších kruhov.

Dokument je vhodný na to, aby ste zúfali nad Belgickom, nad týmto vnútorne rozparcelovaným a paralyzovaným štátom, ktorý rovnako ako Bosna poskytuje islamizmu domovský úkryt. Desivé asociácie však divadelný monológ vynechal. Premiérový banket bol z tých najlepších.

V sobotu štrnásteho som sa opäť prechádzal okolo Kráľovského flámskeho divadla. Štvrť „Alhambra“ je štúdijný príklad multikulturalizmu, voči ktorému sa tá istá Merkelová vymedzila pri inej príležitosti. „Multikulturalizmus zlyhal, absolútne zlyhal!“ povedala kancelárka v roku 2010 v Postupime. Alhambra, to sú Maghreb, Balkán, Belgicko a Afrika, stlačené na pár hektárov, vysoko hodnotné developerské projekty pre strednú triedu, špina a úpadok, flámska vysoká kultúra, juhovýchodoeurópske a transsexuálne pouličné prostitútky a nové, ako ostrovy vsadené hipsterské bary.

Sadol som si do „´54“, jednoduchej ľudovej krčmy, z mechanického aparátu som si vybral umelohmotne zlisované pistácie. Dlho tu zneli len arabské odrhovačky. Premohol som sa a celé som si to v pokoji vypočul. Hrali albánsku hudobnú stanicu, potom arabské odrhovačky s albánskymi klipmi.

Mal som dohodnutú kávu s rumunskou úradníčkou z Komisie, zrazu jej však prešla chuť. Poslala mi vysvetľujúcu SMS: „Práve som videla pár Arabov, ako v električke niekoho zmlátili, lebo sa vraj na nich škaredo pozrel.“ Okolo sa prehnalo auto s modrým majákom, mierilo do vychýrenej štvrte Molenbbek. Neskôr som chcel opäť do „`54“, medzitým ho však tucet policajtov vypratal. „Kontrola.“

Pred dverami stála a vyčkávala barmanka, Bulharka, ktorá mi so stoickým pokojom vysvetlila nezvyčajnú hudobnú politiku „`54“: „Muziku púšťame podľa toho, akí zákazníci sú práve v lokáli.“ A čo sa mňa týka, najbližšie hodiny som sa silil, aby som nezazeral škaredo na moslimov. Keď som v nedeľu pätnásteho sedel v lietadle, vydýchol som si.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo