KOMENTÁR: Prečo mi bude George W. Bush chýbať

Zlý, horší, najhorší. Médiá sa predbiehajú v tom, kto napíše odchádzajúcemu prezidentovi Georgeovi Bushovi zdrvujúcejší politický nekrológ. Mne bude 43. americký prezident chýbať.

Nespochybňujem to, že Bush počas ôsmich rokov v prezidentskej funkcii urobil viacero chybných krokov. Vojna v Iraku a finančná kríza, za ktorú nesie demokratická garnitúra Billa Clintona prinajmenšom rovnakú zodpovednosť, sú len hrozienkami z koláča. Aj keď zrejme najväčšími. V tomto bode sa kritika prezidenta Busha zvyčajne začína aj končí.

Veľké ideály, veľké chyby

To, čo chýba hodnoteniu éry prezidenta Busha, je nadhľad a poctivosť. Aspoň taká, akú majú niektorí Bushovi kritici. „Je nepravdepodobné, že by Obama opakoval chyby neokonov. Ak má uspieť, bude musieť vybrať niektoré ich ideály z trosiek ich katastrofálnej politiky,“ napísal profesor Ian Buruma z Bard College v New Yorku. Ich ideály nie sú na zahodenie, len ich prevedenie bolo otrasné, mohli by sme parafrázovať Burumove slová. Viera v ideály a v možnosť ich realizovania je to, čo na odchádzajúcom prezidentovi nespochybňujú ani jeho kritici.

„Bude mi chýbať morálna priezračnosť prezidenta Busha. Prezidentovi kritici nenávideli jeho ochotu dávať veciam nálepku dobrého či zlého...,“ napísal pre denník New York Times Ari Fleischer, bývalý tlačový tajomník Bieleho domu (2001-2003). „Pokiaľ sa v dobe terorizmu máme niečoho báť viac než čohokoľvek iného, tak je to morálny relativizmus,“ dodáva Fleischer. Vieru v existenciu dobra a zla, ich večný súboj a nevyhnutnosť pridať sa na tú správnu stranu označujú Bushovi spolupracovníci za základ jeho myslenia.

Sloboda pre každého

Z presvedčenia o existencii dobra a zla vyplýva ďalší Bushov názor: všetci ľudia túžia žiť v slobode. „Ak presadzovanie slobody vo svete zo mňa činí disidentského prezidenta, potom som na toto označenie hrdý,“ povedal počas „summitu disidentov“, teda stretnutia aktivistov z nedemokratických krajín so západnými štátnikmi v roku 2007, George Bush. Z jeho slov zaváňa to, čo sa mu stalo osudným: pocit mesianizmu prerastajúci do unilateralizmu. Bush bol presvedčený, že Spojené štáty a ich prezident sú povolaní k šíreniu slobody, t.j. demokracie.

Darovať ľuďom slobodu neznamená nastoliť v krajine demokratické usporiadanie. Naopak. Demokracia je len dôsledkom túžby ľudu po slobode (túto tézu háji americký politológ a editor magazínu Newsweek Fareed Zakaria). „Prezident Bush považuje rozširovanie slobody a šírenie demokracie za identické, čo však nie je samozrejmé,“ domnieva sa aj Roman Joch z pražského Občianskeho inštitútu. Bushovo presvedčenie, že keďže všetci ľudia túžia po slobode, tak potom demokracia je politický systém aplikovateľný po celom svete, vrátane moslimského sveta, sa ukázalo ako mylné.

"Ak presadzovanie slobody vo svete zo mňa činí disidentského prezidenta, potom som na toto označenie hrdý." George W. Bush Zdieľať

Korene Bushovho idealizmu

Bushov idealizmus, netypický pre drvivú väčšinu politických pragmatikov, pramení z jeho náboženského presvedčenia. „Pochádza z evanjelikálneho hnutia, ktoré je založené na stretávaní sa v malých skupinách ľudí. Ešte keď žil v Texase, pravidelne sa stretával so skupinou priateľov, rozprávali o svojich problémoch, čítali Bibliu, modlili sa spolu, a tak sa navzájom podporovali. (...) Viem, že aj ako prezident si každé ráno číta Bibliu a modlieva sa,“ opisuje Bushovu zbožnosť Michael Gerson, jeho bývalý speechwriter, dnes komentátor denníka Washington Post a týždenníka Newsweek.

Napriek tomu, že Bush je metodista, obklopil sa mnohými katolíckymi poradcami. „Tak ako bol Bill Clinton nazvaný 'prvým čiernym prezidentom Ameriky' pre svoje iniciatívy v prospech čiernej menšiny, mohol by byť Bush nazvaný 'prvým katolíckym prezidentom' pre svoju politiku inšpirovanú kresťanskými princípmi,“ napísal v americkom denníku Washington Post Daniel Burke. O článku podrobne informoval aj taliansky denník Corriere della Sera. Keďže na katolicizmus už dávnejšie konvertoval aj Bushov mladší brat Jeb, ktorý si vzal za manželku mexickú katolíčku, niektoré médiá otvorili otázku možnej Bushovej konverzie na katolicizmus po opustení Bieleho domu. Napriek údajnej blízkosti ku katolíckej viere si George Bush viackrát vyslúžil silnú kritiku zo strany Vatikánu pre vojnu v Iraku. Podľa veľvyslankyne USA pri Svätej stolici Mary Ann Glendonovej sa dnes situácia zmenila. „Azda nikdy nemali k sebe USA a Svätá stolica tak blízko ako dnes,“ vyjadrila sa v rozhovore pre taliansky katolícky denník Avvenire.

Prianie Obamovi

Nasledovaniahodné ideály presadzované nie najšťastnejšími spôsobmi. Takto vyzeralo osem Bushových rokov. „Vo svojom úsilí presadzovať ľudskú dôstojnosť síce nie vždy volil múdre rozhodnutia, avšak jeho motívy boli rýdze. ...keď v stiesňujúcich chvíľach navštevoval ranených vojakov alebo rodiny tých, ktorí položili obeť najvyššiu, videl som u neho – aj keď len nakrátko - záblesky sebapochybovania,“ píše Scott McClellan, tlačový tajomník Bieleho domu (2003 - 2006). McClellanove záverečné slová môžu byť tým najvhodnejším prianím 44. americkému prezidentovi k jeho inaugurácii. „Dúfajme, že budúci prezident bude túto jeho vášeň pre ľudskú dôstojnosť zdieľať - a že naviac nájde spôsob, ako ju vyjadrovať múdrejšie a s lepším úsudkom.“ To ti zo srdca prajeme všetci, Barack H. Obama.

Imrich Gazda

Foto: Flickr.com

Súvisiace články:
Pět důvodů, proč by si Bush zasloužil třetí období
Dve tváre G. W. Busha

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo