Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Film Kultúra
15. august 2021

Ešte raz o filme Klérus

Čo on v skutočnosti hovorí o Poľsku

Veľké haló okolo poľského filmu Klérus už odoznelo. Pozrieť sme si ho mohli teraz aj s odstupom času.

Čo on v skutočnosti hovorí o Poľsku

Poľský film Klérus bol fenoménom roku 2018. Film mal rekordnú návštevnosť a všade sa pripomínalo, že len počas prvého premietacieho dňa si ho prišlo pozrieť takmer pol milióna Poliakov! Pritom veľa divákov sa na film v ten prvý deň ani nedostalo, lebo lístky sa vypredali rýchlo.

Už v apríli 2019 písal o ňom na Svete kresťanstva Jaroslav Daniška. Film od začiatku vzbudzoval silné emócie, zaujímavé debaty a, samozrejme, vzbudzoval nadšenie aj odpor. Ale presne o to talentovanému režisérovi, ktorý zvyčajne vyhľadáva ťažké spoločenské témy, aj išlo. Trafil do čierneho, teda do záujmu ľudí.

S odstupom času sa tento film ocitol opäť na Slovensku, premietli ho pred pár dňami na banskoštiavnickom festivale 4 živly, ktorý tento rok skúmal fenomény pravdy a lži. Vďaka tomu film raz premietli posledný víkend aj v Bratislave.

Aké je vidieť film s odstupom času, keď už jeho škandálna povesť vychladla a keď ho prekryli iné významné poľské filmy, ktoré sa týkajú aj Katolíckej cirkvi (napríklad Corpus Christi, ktorý vznikol o rok neskôr)?

Prvá poznámka k samotnému premietaniu: v Bratislave bola sála poloprázdna a prišli skôr tí, ktorí obdivujú filmové umenie režiséra Wojciecha Smarzowskeho. Divák chodiaci do filmového klubu je poučený divák, a tak presne vedel, že ide o film, ktorý je tvrdou kritikou Katolíckej cirkvi, ale je to aj silný film talentovaného tvorcu.

Časom teda škandalóznosť filmu vybledla, filmové remeslo ostalo.

Druhá poznámka: Poliaci sú filmovou veľmocou, to je bez debaty. A poľskí filmári majú aj odhodlanie otvárať významné spoločenské témy, nerobia to povrchne a sebavedomo sa opierajú aj o vlastné presvedčenie. V tomto môžu smelo nadviazať na silnú poľskú filmovú tradíciu, pretože tí najväčší poľskí filmári neboli nikdy iba šikovní remeselníci.

Smarzowski nie je iba filmár, ktorý ovláda svoje remeslo. Je to aj človek, ktorý chce meniť spoločnosť. Zdieľať

Ak by sme sa na film Klérus pozreli iba ako filmoví recenzenti, je to naozaj dobrý film. Rozvíja tri silné príbehy, každý s iným koncom a inou tragédiou v pozadí. Je v ňom aj veľa humoru, ako aj veľa hlbokých momentov.

Režisér dokáže tie príbehy rozohrať, gradovať, priniesť pointu aj istý druh katarzie (pri dvoch hlavných hrdinoch). Hoci na záver to zbytočne chce mať bombastické, s veľkolepou scénou, ktorá diváka totálne položí, no záver so živou pochodňou paradoxne nepôsobí až tak silno, už sa príliš tlačí nielen na pílu, ale aj na city. No aj tak je to pán filmár.

Ale Smarzowski nie je iba filmár, ktorý ovláda svoje remeslo. Je to aj človek, ktorý chce meniť spoločnosť, chce ukazovať jej problémy, meniť pohľady, odhaľovať, burcovať. Aj presadzovať svoje videnie sveta. Je to angažovaný filmár, ktorý má svoj zámer.

Traja kňazi, ktorí sú hlavnými postavami filmu, symbolizujú tri hlavné problémy cirkvi: pedofília (kde už aj bývalé obete páchajú zločiny na deťoch, akoby sa táto skúsenosť akosi geneticky prenášala do ďalších generácií), porušovanie celibátu, teda frajerka na fare, zrazu tehotná a partner, teda kňaz, ju núti ísť na potrat a rozčuľuje sa pritom, že sa zle chránila.

Ten kňaz nezvláda nielenže celibát, ale je to aj notorický alkoholik, ktorý si pokojne sadne na mol opitý za volant. Zábrany už dávno stratil aj pri okrádaní veriacich.  

A potom je tu ešte tretia línia stelesnená v úlisnom intrigánskom kňazovi s veľkými vatikánskymi ambíciami, ktorý funguje ako mafiánsky kmotor. Dohaduje veľké kšefty, provízie, robí pre nadriadených tú najšpinavšiu prácu vrátane vydierania a uplácania. A aby to bolo dokonalé ako v klasických mafiánskych filmoch, aj jemu zapichne konkurenčný bos do ruky vidličku.

A to sme len na úrovni obyčajných kňazov, potom je tu ešte vyšší level a tam už sú ohavnosti ešte ohavnejšie. Škoda reči. Podľa tvorcov filmu asi neexistuje cynickejšia partia, ako je Katolícka cirkev, minimálne tá v Poľsku. Je toto ten skutočne pravdivý pohľad?

Najlepší je film v momentoch, keď dvaja kňazi po mnohých zlyhaniach konečne prechádzajú duchovnou krízou a hľadajú návrat k podstate svojej viery. Zdieľať

Otázne je, čím tento film chcel byť. Ak chcel ukázať, že Katolícka cirkev potrebuje sebareflexiu, že zakrývanie problémov (aj s pedofíliou, aj s alkoholizmom či kšeftami) ju vnútorne ničí a cestou je iba pokora a ochota vyrovnať sa so zlyhaniami, tak by to bolo užitočné. A vlastne aj cenné filmové posolstvo.

Najlepší je film v momentoch, keď dvaja kňazi po mnohých zlyhaniach konečne prechádzajú duchovnou krízou a hľadajú návrat k podstate svojej viery.

Inzercia

Ale film má vyššie ambície.

Katolícka cirkev je tu ukázaná ako zlo, ktoré už nemá šance zmeniť sa.

Možno aj sám režisér cítil, že je to trochu jednostrunné, a tak vložil do deja aspoň malú postavu mladého kňaza, ktorý nie je skazený – a jeho starší kolega, už rozhodnutý pre smrť, mu odovzdáva posolstvo, aby pomáhal ľuďom.

To je možno aj problém filmu. Jeho tvorca často ukazuje veriacich ako ľudí ubitých životom, chudobných, nešťastných, tak trochu stratených – a preto kňazov slepo počúvajú a všetko im tolerujú.

Tvorcovia filmu akoby chceli povedať, že viera je tu len pre tých trochu zaostalých, neúspešných, ľudí na okraji, ktorí preto veria aj nehodnému kňazovi. A aj systém je tak nastavený. Cirkev môže všetko. Každý zločin je dovolený a prepáčený.

Ale aj oni časom precitnú a pochopia, že celá Katolícka cirkev je vlastne nezmysel, že je to len klan tvorený úchylmi a mafiánmi, ktorý už v modernom svete nemá svoje miesto. Toto je taká spodná línia filmu.

Veľké pochopenie pre spirituálne potreby ľudí tvorcovia nemajú. Preto ani nemajú potrebu hľadať v cirkvi aj dobro, vidia len čisté zlo. Zachráni sa ten, kto unikne. Lebo toto je nereformovateľný spolok.

Film sa úspešne premietal nielen na festivaloch, ale aj v bežných poľských kinách. Nikto ho nezakázal. Zdieľať

Napriek tomu bol ten film dôležitý pre celé Poľsko. Tí, čo sa chceli utvrdiť v tom, že cirkev je zlo, boli isto nadšení. Tí, ktorí majú iný názor, možno uvideli, ako to vidia ľudia mimo cirkvi. Aj toto môže byť dôležité a užitočné.

Vtipné je, že tvorcovia filmu chceli byť v Poľsku trochu disidentmi. Zdôrazňovali, že niektoré scény museli nakrúcať v Česku, lebo v Poľsku by mali problém. No v titulkoch filmu sú ako spolupracujúce autority uvádzané aj národný filmový inštitút, samosprávy Krakova či Malopoľského vojvodstva. Okrem toho film sa úspešne premietal nielen na festivaloch, ale aj v bežných poľských kinách.

Nikto film nezakázal, veľa sa o ňom písalo a diskutovalo, takže až také veľké disidentstvo to zjavne nebolo. Pár výziev, aby ľudia film ignorovali, bolo až akoby súčasťou marketingu.

Ale ono to hovorí o Poľsku čosi veľmi podstatné.

Na stránke Česko-slovenskej filmovej databázy sú v tomto zmysle zaujímavé reakcie divákov. Je tu napríklad postreh, že film je „tak okázale antiklerikální, že ze své jednostranosti v podstatě udělal ctnost“. A autor dodáva aj toto: „A je neuvěřitelné, že takovýhle film mohl být v současném Polsku natočen a dostal se do polské distribuce, se svobodou slova to tam zjevně ještě nebude až tak špatné!“

A pridá sa aj ďalší divák: „Na Kleru je snad nejpozoruhodnější, že takový film vůbec v současném Polsku ovládaném Kaczyńskim a jeho PiS vznikl, že se dostal masově do kin a vidělo jej tolik lidí.“

Keď spoločnosť v pokoji strávi aj takýto film a prizná mu právo na existenciu, tak paradoxne naznačuje jediné.

Umeleckú, spirituálnu, ale aj občiansku či spoločenskú silu tejto krajiny. Teda Poľska.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva