Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
09. august 2021

Dôchodková reforma

Ak rodičovský bonus nevyrieši diskrimináciu rodičov, prídu ďalšie opatrenia

Rozhovor so štátnym tajomníkom ministerstva práce Borisom Ažaltovičom o tom, ako dôchodková reforma pomôže ženám s deťmi.

Ak rodičovský bonus nevyrieši diskrimináciu rodičov, prídu ďalšie opatrenia

FOTO – Andrej Lojan

Stačí iba letmý pohľad na verejné financie a je jasné, že Slovensko potrebuje komplexnú dôchodkovú reformu. Pracujúcich ľudí bude totiž ubúdať, penzistov, naopak, pribúdať, a ak nič nespravíme, už onedlho bude problém nájsť financie na vyplácanie penzií.

Ministerstvo práce už pripravilo prvú časť tejto reformy a v septembri by mala ísť na vládu reforma prvého piliera. Ako v rozhovore vysvetlil štátny tajomník rezortu práce Boris Ažaltovič, prvou a najdôležitejšou vecou pri príprave reformy pre nich bolo zmiernenie rozdielu v dôchodkoch bezdetných žien a žien s deťmi. 

O to sa má postarať rodičovský bonus, ktorý má podľa Ažaltoviča nakoniec stáť menej, ako sa pôvodne odhadovalo. Nemusí však ísť o jediné opatrenie v tomto smere.

Jednou z najdôležitejších vecí je, aby dôchodkový systém mal dostatok peňazí na fungovanie. To bude vzhľadom na klesajúcu populáciu stále ťažšie a aj preto je dôchodková reforma nevyhnutná. Váš návrh by mal dlhodobú udržateľnosť zlepšiť. Ako je to aj napriek zavádzaniu rodičovského bonusu možné?

Dôchodková reforma má zabezpečiť na jednej strane dôstojný život pre dôchodcov, a to tak pre tých aktuálnych, ako aj pre tých budúcich, a na druhej strane má zabezpečiť, aby bol systém udržateľný, aby bolo ten dôstojný život čím zaplatiť. S Európskou komisiou sme sa dohodli na tom, že dôchodkovou reformou prispejeme na horizonte 50 rokov k zlepšeniu celkovej udržateľnosti verejných financií o 1,8 percentuálneho bodu hrubého domáceho produktu. Náš návrh k tomu prispeje dokonca dvomi percentuálnymi bodmi.

Ak by ste mohli konkretizovať – ktoré opatrenia prispejú a ktoré, naopak, udržateľnosti ublížia?

Pre nás je podstatný celý súbor opatrení, ktoré plnia spomínané ciele. Prvým je dôstojný život a to pre nás znamená najmä odstránenie diskriminácie občanov, ktorí majú deti. Dôchodok bezdetných žien je dnes výrazne vyšší ako tých s deťmi a prvou a najdôležitejšou vecou je pre nás zmierniť tento rozdiel.

V každom prípade sumár všetkých opatrení má pozitívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť. Najvýraznejšie ju zlepšuje opätovné zviazanie veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života. V podstate vieme, že tak ako je systém nastavený, je v ňom dosť peňazí na to, aby mohol dôchodca poberať penziu 20 rokov. Zviazanie s dĺžkou života zabezpečí, aby boli ľudia na dôchodku v priemere 20 rokov. Ešte v prvých desiatich rokoch pritom vplyv tohto opatrenia vôbec nepocítime.

Zavedenie rodičovského bonusu, naopak, na udržateľnosť systému vplýva negatívne. Nevadilo vám to?

Áno, ak by sme ho nezaviedli a zároveň by sme ponechali všetky ostatné opatrenia, ktoré reforma obsahuje, zlepšilo by to hospodárenie Sociálnej poisťovne, ale to nie je naším cieľom. Treba to brať ako súbor opatrení, ktoré majú zlepšiť dôchodkový systém, a nie je úplne správne sa na vec pozerať ako na izolované opatrenia.

Okrem iného ste pristúpili aj k zmene výpočtu aktuálnej dôchodkovej hodnoty, podľa ktorej sa ľuďom počíta výška dôchodku. Do výpočtu už nebude vstupovať celá priemerná mzda, ale iba 95 percent z nej. Ako sa to prejaví na penziách?

Treba povedať, že táto zmena ovplyvní iba novopriznané dôchodky. Nijako neovplyvňuje výšku penzií súčasných dôchodcov. Urobili sme si prepočty, čo to bude v praxi znamenať. Pre bezdetného človeka s priemernou mzdou bude rozdiel v dôchodku jedno euro mesačne. Ale aj tak budú novopriznané dôchodky z roka na rok rásť. A navyše ak by sme urobili teoretický prepočet výšky novopriznaného dôchodku aj bezdetnej ženy, tak po nami navrhovanej reforme jej vychádza o 50 rokov vyšší dôchodok ako v súčasnom systéme.

Prečo ste pristúpili k tomuto zníženiu?

Európska komisia už dlho odporúča, aby sme úpravy výpočtu a indexácie dôchodkov robili prostredníctvom tejto hodnoty.

FOTO – Andrej Lojan

Keď sa človek pozerá na tabuľku, ktorá hovorí o tom, aký vplyv bude mať to-ktoré opatrenie na dlhodobú udržateľnosť, vyzerá to tak, že toto opatrenie neutralizuje zhoršenie, ktoré spôsobí zavedenie rodičovského bonusu. Ten zníži dlhodobú udržateľnosť o 0,6 percentuálneho bodu, zníženie dôchodkovej hodnoty ju, naopak, zvýši o 0,5 percentuálneho bodu.

Nedá sa na to pozrieť takto, pretože jednotlivé opatrenia sa navzájom ovplyvňujú. Ak by sme jedno vybrali, tie ostatné by už nesedeli, museli by sme urobiť prepočet. Preto aj hovorím, že pokiaľ ide o jednotlivé opatrenia, sú to orientačné čísla, platí celkový súčet.

Jedna vec je dlhodobá udržateľnosť, druhá je však aktuálne fungovanie Sociálnej poisťovne. Už dnes je fond starobného poistenia každoročne deficitný a dotuje sa z iných fondov, prípadne zo štátnej kasy. Vaša reforma však tento stav nerieši. Nie je to vec, ktorú by bolo treba vyriešiť?

Otázka je, ako sa budeme pozerať na hospodárenie Sociálnej poisťovne či na hospodárenie celku alebo jednotlivých fondov. Dlhodobo je nám všeobecne známe, že rozdelenie tých 34,6 percenta je iba administratívne a v skutočnosti nie je reálne. Snažíme sa však pozerať skôr na to, či je hospodárenie poisťovne samej osebe deficitné alebo nie. Z pohľadu štátu totiž v zásade nie je dôležité, či peniaze idú do fondu na nemocenské poistenie a nakoniec sa použijú na starobné poistenie alebo naopak.

Ak sa pozrieme na hospodárenie poisťovne ako celku, tak najlepším rokom bol rok 2019, keď nebolo potrebné dofinancovanie od štátu. Ak by sme očistili minuloročné hospodárenie o vplyvy pandémie, prišli by sme k zaujímavému záveru, a to že aj v roku 2020 Sociálna poisťovňa hospodárila s takmer vyrovnaným rozpočtom.

Za prvý polrok potrebovala Sociálna poisťovňa na výplatu starobných dôchodkov o 145 miliónov eur menej, než sa plánovalo. Zdieľať

Je to očistené aj o „pozitívne“ vplyvy pandémie na strane výdavkov? V dôsledku zvýšených úmrtí totiž Sociálnej poisťovni zrejme klesli výdavky na starobné dôchodky...

Za minulý rok nevieme ešte úplne presne povedať, aký vplyv mala táto skutočnosť, a to aj preto, že úmrtia začali pribúdať najmä začiatkom tohto roka. Už teraz vieme, že za prvý polrok potrebovala Sociálna poisťovňa na výplatu starobných dôchodkov o 145 miliónov eur menej, než sa plánovalo. Preto aj prognózujeme, že v roku 2023 bude Sociálna poisťovňa potrebovať o 290 miliónov menej, ako sa pôvodne očakávalo.

Hovorili ste, že štátu je v podstate jedno, že rozdeľovanie odvodov na papieri a v realite sa nezhoduje, no pre človeka, čo tieto odvody platí, to podstatné je. Vyplýva z toho napríklad to, že do prvého piliera smeruje omnoho vyšší podiel prostriedkov, ako sa zdá, a druhý pilier tak zostáva ochudobnený.

Pri zreálnení výšky odvodov do jednotlivých fondov čakáme v zásade na predstavenie daňovo-odvodovej reformy. Tá by totiž mohla vyzerať aj tak, že bude iba jeden odvod a zamestnanec ani nebude vedieť, koľko ide na každé jedno poistenie. Dozvedeli by sme sa to až na konci roka, keď by Sociálna poisťovňa zverejnila dáta. No a pokiaľ ide o výšku príspevku do druhého piliera, ten sa každý rok zvyšuje o štvrť percentuálneho bodu. Sociálnu poisťovňu to stojí každoročne desiatky miliónov eur, čo sú peniaze, ktoré by inak mohli ísť na výplatu súčasných dôchodkov.

To odklepla ešte bývalá vláda... Minister financií Igor Matovič sa však vyjadril, že daňovo-odvodová reforma je v spiacom režime. Vy ako ministerstvo práce ste na tejto reforme nespolupracovali?

Počkáme ešte na to, či ministerstvo financií oficiálne potvrdí, že táto reforma sa v tomto volebnom období nebude realizovať. To bude pre nás znamenať, že budeme môcť v systéme sociálneho poistenia urobiť zmeny, ktoré sme ešte neurobili, pretože sme si mysleli, že budú generované alebo vyvolané práve daňovo-odvodovou reformou. Jednou z nich je napríklad ročné zúčtovanie, ktoré sme kvôli tejto reforme vypustili zo zákona.

Museli by sme ho totiž zavádzať podľa súčasného systému a potom opäť podľa nového systému. Každé zavedenie pritom stojí asi 13 miliónov. Ak rezort financií oficiálne opustí reformu, zanalyzujeme systém a možno ešte prídeme s ďalšími návrhmi, ako upraviť systém sociálneho poistenia.

Takže sa čaká na ministerstvo financií.

V tomto áno. Máme dohodu, že ak by urobili daňovo-odvodovú reformu, ktorá by sa týkala aj výšok štátnych dávok, tak ešte pred zverejnením nám ju dajú k dispozícii, aby sme overili, či nejaká skupina ľudí v tejto reforme nechýba. Predsa len je to ministerstvo práce, kto tieto dávky vypláca.

FOTO – Andrej Lojan

Ale inak je daňovo-odvodová reforma sólo plán ministerstva financií.

Nakoniec to musí byť plán celej vlády, takže predpokladám, že rovnako ako pri našej reforme príde návrh a následne bude prebiehať debata na politickej úrovni o tom, aký prienik možno nájsť. Pri sociálnom poistení je to trochu iné v tom, že realizácia reformy dôchodkového zabezpečenia je súčasťou Plánu obnovy, a ak by sme ju nezrealizovali, tak by to bola veľmi veľká komplikácia pre prílev peňazí z Plánu obnovy.

Vaša reforma prináša okrem iného aj zvýšenie odvodov najbohatším, čo má Sociálnej poisťovni priniesť okolo 200 miliónov. SaS sa však už voči tomuto zvyšovaniu vyjadrila veľmi kriticky.

Prvá vec, čo treba povedať, je, že sa to týka iba približne 44-tisíc ľudí, ktorí majú aspoň jeden mesiac v roku príjem vyšší ako 7700 eur v hrubom. Takýto strop sa nachádza len v odvodovom systéme. Okrem toho ak by prišla daňovo-odvodová reforma, ktorá by priniesla zjednotenie základov, výpočtov a platieb, tento strop by sa musel odstrániť. Ak by sa totiž dane a odvody platili jednou sadzbou, ťažko by sme odčlenili, ktorá časť sa má platiť v akej výške.

Druhá vec je, že ľudia s príjmom viac ako stotisíc eur ročne by mohli byť solidárnejší. Koniec koncov, už na základe súčasných príspevkov do prvého a najmä do druhého piliera budú mať vysoké dôchodky a po zvýšení odvodov by sa im zvýšili aj príspevky do druhého piliera.

Prešla by som k rodičovskému bonusu. Dôvodom, prečo ho zavádzate, je to, že čísla ukazujú, že systém trestá ľudí za to, že majú deti. Ženy s deťmi majú totiž výrazne nižšie dôchodky ako tie bezdetné. Čo presne tento stav zapríčiňuje?

Je to dané viacerými faktormi. Čím má žena viac detí, tým viac času strávi na materskej a rodičovskej dovolenke. Nielenže za to obdobie nemá dostatočné vymeriavacie základy, ale má možnosť menšieho kariérneho rastu, a teda dosiahne nižší príjem počas svojho života.

Je to zrejmá vec nielen u nás, ale aj v zahraničí. Naším cieľom je zohľadniť, že tá žena vychovala deti, ktoré prispievajú do systému. Pri rodičovskom bonuse je niekoľko možných konceptov, nakoniec sme kompromisom dospeli k asignačnému modelu, ktorý sme zaviedli do ústavy. Ten určuje, že iba tí, čo platia odvody, môžu časť týchto peňazí posunúť svojim rodičom alebo osobám, ktoré ich vychovali.

Inzercia

Aj po zavedení týchto zmien bude mať bezdetná žena stále v priemere vyššiu penziu ako tá s deťmi. Zdieľať

Nebude to však celkom tak, tieto peniaze totiž nebudú pochádzať z odvodov detí. Tie už teraz idú na pokrývanie sociálneho poistenia. Sám ste povedali, že deťom sa nebudú krátiť odvody, ale ani zvyšovať. Nejde teda o posúvanie časti peňazí detí, ale o odmeňovanie rodičov zo štátneho rozpočtu, nie?

Financované to bude z odvodov detí, toto pravidlo stanovila ústava. Tá rovnako hovorí, že to nesmie mať vplyv na výšku budúceho dôchodku dieťaťa. Odhadujeme, že Sociálna poisťovňa bude potrebovať v dôsledku tejto reformy dofinancovanie zo štátneho rozpočtu len zhruba 230 miliónmi. Vzhľadom na vývoj jej výdavkov bude toto číslo už v roku 2023 pravdepodobne výrazne nižšie a postupne bude klesať. Astronomické čísla, ktorými hrozili niektorí odborníci, jedna miliarda alebo 750 miliónov, sa ukázali ako zavádzajúce.

Sám ste povedali, že jedným z dôvodov nižších dôchodkov je, že rodičovi sa počas rodičovskej dovolenky počíta nižší vymeriavací základ. Neuvažovali ste nad tým, že by ste zmenili toto a vyriešili tak koreň problému?

Teraz robíme dve veci: prvou je, že rozdiel medzi dôchodkom bezdetnej ženy a tej s viacerými deťmi zmenšujeme tým, že zavádzame rodičovský bonus. Druhá vec, ktorú robíme, je, že umožňujeme ženám s deťmi, aby išli skôr do dôchodku. Žena, ktorá má napríklad tri deti, môže ísť o 18 mesiacov skôr do penzie.

Ak však bude aj po odchode do dôchodku pracovať, môže si za tých 18 mesiacov zvýšiť dôchodok o deväť percent. Okrem toho aj po zavedení týchto zmien bude mať bezdetná žena stále v priemere vyššiu penziu ako tá s deťmi.

Ak však žena pôjde skôr do dôchodku podľa počtu detí, bude mať nižší dôchodok, nie?

Nie, jej sa nekráti dôchodok tak, ako je to pri predčasnom dôchodku. Zatiaľ teda túto diskrimináciu riešime takto a musím úprimne povedať, že sme čakali na spomínanú daňovo-odvodovú reformu, pretože tá mala okrem iného aj výrazne zvýšiť prídavky na deti. Chceli sme následne všetky tieto príspevky zrátať a overiť, či už plníme ústavnú zásadu o tom, že ľudia, ktorí sa venujú starostlivosti o svoje deti, za to nemôžu byť na dôchodku trestaní.  

V prípade, že nie, aj na budúci rok budeme robiť veľkú novelu zákona o sociálnom poistení, kde musíme jednak zaviesť oranžovú obálku a kde sa budeme zaoberať aj dôslednou aplikáciou tejto zásady. Jednou z možností je tiež použiť iný spôsob na výpočet dôchodku za obdobie, keď je žena na rodičovskej dovolenke.

Takže je to ešte otvorené.

Áno, budeme sa tým zaoberať pri príprave budúcoročnej novely o sociálnom poistení, kde budeme plniť ďalšie časti programového vyhlásenia vlády.

FOTO – Andrej Lojan

Pristavila by som sa ešte pri koncepte spravodlivosti, ktorú má rodičovský bonus riešiť. Mnohí kritici poukazujú na to, že je tam viacero problémov. Príkladom sú deti, čo pracujú v zahraničí. Neprispievajú do slovenského sociálneho systému, takže ich rodičia nedostanú nič. Z logického hľadiska je to pochopiteľné, ale ide asi o 300-tisíc ľudí, čo je 600-tisíc rodičov, dajme tomu 500-tisíc, a to je dosť veľká časť obyvateľstva.

Základné kritérium pre úpravu rodičovského bonusu stanovila úprava ústavy. A tá hovorí, že každý má právo rozhodnúť sa, že časť uhradených odvodov môže poskytnúť osobe, ktorá ho vychovala. Čiže to pravidlo nás nepustí, môže sa týkať iba tých, čo prispievajú do systému. Môžeme iba napĺňať ústavu.

Keď bude nejaká žena na materskej či rodičovskej dovolenke, bude môcť prispievať svojim rodičom?

Samozrejme, pretože za ňu bude platiť odvody štát. Na každého, kto je poistencom štátu, sa pozeráme tak, akoby si platil odvody sám.

Takže budú môcť prispievať aj tí, čo sú na invalidnom dôchodku?

V prípade, že popri poberaní invalidného dôchodku pracujú a platia odvody, tak áno.

Ďalším problémom je to, kto reálne prispieva viac k tomu, že systém aj naďalej funguje. Na užitočnosť dieťaťa pre systém sa dá pozerať rôznymi spôsobmi. Ak sa pozrieme na uplynulý rok, kto bol podľa vás pre štát užitočnejší: človek, ktorý pracuje v korporácii platiacej dane v zahraničí, alebo zdravotná sestra pracujúca na covidovom oddelení za nízku mzdu?

Ale my máme nástroj, ako toto zohľadňovať, a tým je tretí pilier a povinné príspevky doň pre určité skupiny zamestnancov.

Áno, ale hovoríme teraz o odmene pre rodiča za to, že dodal spoločnosti niekoho, z koho má štát prospech. Čo je teória, ktorá je základom rodičovského bonusu.

Hovorím iba to, že keď sa prijímal v roku 2004 zákon o sociálnom poistení, tak bolo rozhodnuté, že je všeobecný. Zohľadnenie väčšieho prínosu nejakej skupiny osôb pre štát sa realizuje v treťom pilieri a osobitných systémoch. Štát v minulosti rozhodol, že tieto osobitné kategórie osôb nebudú zohľadnené v prvom pilieri, ale v treťom. To je koncepčná odpoveď.

FOTO – Andrej Lojan

Nie je to tak trochu akási monetizácia detí? Je pre mňa lepšie mať dieťa, ktoré pracuje na čo najlepšie platenom mieste, a nejde vôbec o to, či je užitočné pre spoločnosť, ale iba o to, koľko peňazí prinesie štátu. To je jediné kritérium, podľa ktorého je rodič „odmenený“.

Zohľadňovanie spoločenskej prospešnosti vo výške dôchodku je zaujímavá filozofická téma, no zatiaľ nebolo niečo podobné implementované nikde na svete. Podobnú debatu sme absolvovali pri návrhu ústavného zákona spolu s analytikmi z Inštitútu finančnej politiky a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. My z ministerstva práce sme navrhovali, aby zákon obsahoval zásadu, že ak v budúcnosti budú podobné modely existovať, tak budú môcť byť do dôchodkového systému začlenené. Dnes však takýto model nemáme.

Rozumiem tomu, iba som chcela poukázať na to, že pri riešení jednej nespravodlivosti sa otvára množstvo ďalších otázok. Prejdime však k inej téme, a to k tomu, koľko bude rodičovský bonus stáť. Podľa návrhu ide o približne pol miliardy. Po zohľadnení všetkých zmien, ktoré reforma prináša, bude potrebných navyše zo štátneho rozpočtu 230 miliónov.

Áno, ale myslíme si, že v konečnom dôsledku bude toto číslo ešte nižšie.

O tomto viac ako 200-miliónovom transfere ste už hovorili s ministrom financií?

To je politická debata, ktorá sa začne po pripomienkovom konaní. V rámci neho si vypočujeme všetky pripomienky, následne uskutočníme prvé rokovania, potom to pôjde na politickú úroveň. Ale opäť opakujem, že si myslíme, že to číslo bude nižšie.

Pre Slovensko je nevyhnuté zrealizovať dôchodkovú reformu a v zásade si myslím, že náš návrh je dobre namiešaný, pretože každá reforma musí mať aj benefity pre občanov. Zdieľať

SaS aj Za ľudí sa vyjadrili, že návrh nepodporujú, a zdržanlivý je aj premiér Eduard Heger. Máte naplánované, aké možné ústupky ste ochotní ponúknuť, ako získate podporu pre reformu?

Práve preto sme pripravili základnú tabuľku, ktorá určuje, aké základné povinnosti nám vyplývajú zo všetkých dokumentov. Minimom, ktoré je pre nás podstatné, je splnenie programového vyhlásenia vlády a záväzkov, ktoré nám vyplývajú z Plánu obnovy. V programovom vyhlásení vlády je zavedenie rodičovského bonusu aj zviazanie dôchodkov s vývojom demografie a zároveň sa tam nachádza aj zakotvenie možnosti odchodu do dôchodku po odpracovaní 40 rokov. Dnes sme viazaní aj ústavou, ktorá tiež hovorí o nediskriminácii žien a odpracovaných rokoch. No a reforma v podstate prináša len plnenie týchto záväzkov.

Takže veríte tomu, že sa podarí presadiť ju.

Pre Slovensko je nevyhnuté zrealizovať dôchodkovú reformu a v zásade si myslím, že návrh je dobre namiešaný, pretože každá reforma musí mať aj benefity pre občanov. Základom je, že musíme myslieť na zabezpečenie dôstojného života pre súčasných aj budúcich dôchodcov.

Na stretnutí s novinármi ste povedali, že pripravujete zmeny aj v druhom a treťom pilieri. O čo by malo ísť?

Príde zásadná zmena, a to zavedenie predvolenej sporiacej stratégie so zakotvením princípu životného cyklu. Podľa toho, ako ste ďaleko od dôchodku, taký budete mať mix konzervatívnych a rizikových fondov. Chceme, aby správcovské spoločnosti museli ľuďom pri vstupe ponúknuť takúto predvolenú stratégiu. Zároveň určíme aj lehotu, v ktorej budú musieť byť aj všetci súčasní sporitelia zaradení do fondov v súlade s touto stratégiou.

Zároveň však platí, že na konci dňa sú to finančné prostriedky konkrétneho človeka. To znamená, že sa svojím vlastným rozhodnutím môže rozhodnúť aj tak, že chce mať všetko v konzervatívnych fondoch, aj keď má 30 rokov. Chceme riešiť aj výplatu dôchodkov z druhého piliera. V prvých desiatich rokoch by mal byť programový výber, keď si bude penzista vyberať určitú časť a zvyšok ešte bude pracovať. Tým by sme mali zabezpečiť, aby bol dôchodok vyšší.

Neuvažujete nad tým, že by do druhého piliera putovalo väčšie percento z odvodov na starobné poistenie?

Každé percento navyše do druhého piliera znamená deficit Sociálnej poisťovne v aktuálnom roku. Ak sú námietky, že súčasná reforma bude v roku 2023 potrebovať 230 miliónov, tak v zásade rovnako platí, že zvýšenie odvodov o jedno percento do druhého piliera by znamenalo deficit Sociálnej poisťovne na úrovni 150 miliónov. A v tomto volebnom období sa už aj tak zvyšujú odvody do druhého piliera každý rok o štvrť percentuálneho bodu, spolu o jeden percentuálny bod, a to bude Sociálnu poisťovňu stáť ročne spomínaných 150 miliónov.

Čo možno očakávať v treťom pilieri?

Chceme umožniť, aby si každý mohol sporiť nielen v doplnkových dôchodkových spoločnostiach, ale aj v iných finančných inštitúciách. Pri tom využijeme nariadenie Európskej únie o takzvanom paneurópskom dôchodkovom produkte.

Veľkou témou sú privysoké poplatky v treťom pilieri.

Osobne si myslím, že ak umožníme súťaž, tak to vyrieši trh.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.