Prečo nemajú liberáli svoju stranu? (anketa)

Prečo nemajú liberáli svoju stranu? (anketa)

Odpovedajú Matúš Kostolný, Michal Havran, Oľga Gyárfášová, Martin Dubéci.

Minulý týždeň sme sa pýtali konzervatívcov na stav slovenského konzervativizmu, tentoraz sme sa pýtali liberálne uvažujúcich ľudí z mediálneho aj akademického prostredia, ako vnímajú stav liberalizmu na Slovensku. Položili sme im tieto tri otázky:

1. Na Slovensku sa z politických strán hlási otvorene k liberalizmu iba SaS, ktorú však mnohí liberáli – aj pre postoje Sulíkovej strany k utečeneckej kríze – pokladajú skôr za karikatúru liberalizmu. Prečo dnes podľa vás nie je na Slovensku liberálna strana, ktorá by mala aspoň päť percent a reprezentovala by mestské liberálne prostredie? 

2. Čo by mali byť dve-tri hlavné témy slovenského liberalizmu?

3. Mnohí liberáli sa u nás ostro vymedzujú voči katolicizmu a spoločenským postojom, ktoré z neho vyplývajú. Je podľa vás medzi katolicizmom a liberalizmom nezmieriteľný rozpor? Alebo môže byť liberálom aj katolík, ktorý zastáva povedzme pro life postoje?

 

Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N

1. Už dlho nestačí, aby si strana alebo médium dalo do názvu konzervatívne alebo liberálne. Názov alebo prihlásenie sa k nejakým hodnotám nie sú zárukou aj skutočného napĺňania toho odkazu. Striktne liberálna strana na Slovensku neexistuje zjavne preto, že nie je dosť voličov, ktorí by to považovali za najdôležitejší dôvod pri rozhodovaní sa, koho voliť. Viaceré strany však majú vo svojich programoch odkazy na liberálne hodnoty.

2. Sloboda a ľudské práva. Posledné mesiace sú dôkazom, že na Slovensku sme sa ešte stále nevysporiadali ani s takýmito základnými otázkami.

3. Anton Srholec je živým dôkazom, že aj medzi katolíkmi môžu byť autentickí liberáli – slušní ľudia, ktorí milujú slobodu, vážia si demokraciu a rešpektujú aj ostatných ľudí, bez ohľadu na ich názory, vieru, národnosť.

 

Oľga Gyárfášová, sociologička

1. Áno, SaS je karikatúra liberalizmu, podobne ako je Smer karikatúrou sociálnej demokracie. Ak skombinujeme dve klasické politické delenia – ľavica verzus pravica, liberálne verzus konzervatívne postoje – voličskými „bezdomovcami“ sú najmä ľavicoví liberáli. Tomuto segmentu sa dnes na Západe hovorí „nová ľavica“.

Niektorí odborníci (napríklad politológ P. Spáč) tvrdia, že na takúto stranu chýba objednávka. Ja si to nemyslím – to sú väčšinou mladí, mestskí voliči, ktorí však nevidia v neviditeľnej ruke trhu liek na všetky problémy spoločnosti. Práve naopak, mnohé má riešiť štát. Ale späť k tej pôvodnej otázke – SaS má málo voličov, ale istý segment voličstva nemá stranu. V týchto voľbách ešte nie, ale v budúcich sa podľa mňa politická ponuka a dopyt nájdu. SaS si podpiľuje konár aj svojou excentrickou pozíciou k viacerým témam, na ktorých sa lámu politické postoje – európska integrácia, utečenci, neangažuje sa dostatočne v témach ako školstvo, ľudské práva. Nechcem byť nespravodlivá, viem, že SaS nie je len R. Sulík, ale aj Poliačik, Nicholsonová, či Jurzyca, ale predsedu počuť a vidieť najviac.

A ešte jeden dôležitý moment – otázka pripravenosti slovenskej spoločnosti na prijatie liberálnych princípov a hodnôt. Pred dvomi-tromi rokmi sme v Inštitúte pre verejné otázky robili rozsiahly projekt o liberalizme, liberálnych elitách, hodnotách, postojoch. Jeden z respondentov vtedy povedal: „... stovky rokov ľuďom na našom území hovorili, že Boh sa o vás postará, a potom štyridsať rokov im hovorili, že štát sa o vás postará, a politik, ktorý teraz príde a povie, že teraz sa o seba musíte starať sami...“ Nedá sa nesúhlasiť. Ale aj tu dorastajú nové generácie, ktoré by už nemuseli byť zaťažené týmto paternalistickým dedičstvom.

2. Prierezovo sú to tieto témy: občianskosť vo všetkých jej aspektoch ako opak národnostného či národného videnia; ľudské práva – nediskriminácia, rovnosť príležitostí; ďalej ekonomické práva a slobody – bojovať proti všetkým deformáciám, ktoré sa tu premnožili (korupcia, klientelizmus, oligarchizácia) a ešte ako štvrtú tému vidím školstvo, kvalitné vzdelanie.

3. Iste, na kultúrno-etické otázky (pro life vs. pro choice; partnerstvá ľudí rovnakého pohlavia a pod.) majú liberáli a konzervatívci protichodné názory. No podľa mňa aj februárové referendum o týchto témach ukázalo, že väčšina ľudí považuje túto sféru hodnôt a nakoniec aj svoj vzťah k viere a cirkvi za svoju súkromnú vec. Čiže ide o to, aby spoločnosť vytvorila priestor pre všetky alternatívy (v tomto som ja osobne na liberálnom póle) tak, aby sa v súkromí každý mohol rozhodnúť podľa svojho osobného kompasu.

 

Michal Havran, moderátor diskusnej relácie RTVS Večera s Havranom

1. Na Slovensku nie je liberalizmus politickou, ale kultúrnou disciplínou, a je preto logické, že v krajine, kde politika nekultivuje, nemáme takzvanú liberálnu stranu. Navyše, v minulosti došlo k nedorozumeniu, liberalizmus bol inštrumentalizovaný ako nejaká uzatvorená ekonomická mantra, a nie ako nástroj na rozširovanie slobôd. 

2. Sloboda, rovnosť, bratstvo. 

3. Nevyhraňujú sa voči katolicizmu, ktorý je v mnohom inšpiratívny, ale voči politickému katolicizmu, rovnako ako voči politickému protestantizmu a politickému islamu. Liberalizmus nie ako doktrína, ale ako realizácia intuície vychádza aj z monoteizmu, z tradície emancipácie duchovného a osvieteného človeka a zdá sa mi, ze byť veriacim liberálom je vyústením civilizačnej skúsenosti

 

Martin Dubéci, politológ, spoluautor Výzvy k ľudskosti, v marcových voľbách kandiduje za Most-Híd

1. Hlavný dôvod vidím v tom, že tento tábor bol historicky rozdelený minimálne do dvoch skupín – ekonomických liberálov a občianskych (ja to volám progresívnych) liberálov. Tieto dve skupiny sa nikdy nezišli v jednom spolku, ale pôsobili skôr ako aliancie s ideologickými skupinami v iných stranách – v SDKÚ, SaS, v Moste či SMER-e a to mestské prostredie reprezentovali parciálne.

Je pre mňa rovnako zaujímavé až nepochopiteľné, že najväčšia tlačenica strán prebieha v národno-konzervatívnom segmente, pričom možnosť budúceho rastu by som videl inde. Vzhľadom na stále väčšiu otvorenosť Slovenska, skúsenosť so zahraničím či ekonomické trendy predpokladám, že skupina liberálnych voličov bude postupne narastať.

2. Keďže sa osobne radím medzi tých občianskych-progresívnych liberálov, budem odpovedať z tejto perspektívy. Prvou veľkou témou by mala byť ochrana slobody a práva jednotlivca, pričom v mojej interpretácii ide o aktívnu rolu verejného sektora v jej napĺňaní (napríklad desegregácia).

Na to, aby sa to mohlo diať, by progresívni liberáli mali pomáhať pri budovaní nadetnických, nadkonfesných občianskych verejných inštitúcií, ktoré budú priestorom rešpektujúcim práva každého občana či nebodaj celej skupiny bez ohľadu na jeho pôvod a umožnia realizáciu potenciálu každého jednotlivca. Tu pre mňa nastupuje práve progresivizmus, teda presvedčenie, na rozdiel od iných slovenských intelektuálnych prúdov, že zmena k lepšiemu je možná, že zmena nepredstavuje nutne ohrozenie a že verejný priestor je miesto, kde sa všetci môžeme zísť a byť schopní zlepšiť životy seba a svojho okolia.

Druhá dôležitá téma súvisí s už spomínanou otvorenosťou voči svetu a novým vnemom, ktoré z neho prichádzajú. Myslím, že v nadchádzajúcom období budeme stále viac vťahovaní do európskych a globálnych tém, už len z povahy toho, ako funguje svet v 21. storočí. Progresívni liberáli by mali byť prúdom, ktorý sa nebude pozerať dovnútra, ktorý sa nebude báť a sentimentalizovať, ale bude proaktívne hľadať pozitívnu a prospešnú pozíciu Slovenska v takomto svete aj skrz občiansku identitu, ktorá presahuje rámec príslušnosti k národnostnej skupine. Dôležitým elementom bude diskusia o ďalšej integrácii EÚ.

3. Na to by asi vedel lepšie odpovedať veriaci katolík, keďže mne je z týchto ideových systémov vlastný len ten liberalizmus. Zo svojej osobnej skúsenosti s katolíckymi priateľmi však vidím, že vnímajú štát ako spoločné občianske minimum a rešpektujú existenciu rôznych etických systémov vedľa seba a tým pádom neočakávajú plné odzrkadlenie toho svojho v štátnej doktríne. Tá neexkluzivita štátu v tom hrá dôležitú rolu.

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo