Pravica a jej konšpiračný svet

Pravica a jej konšpiračný svet

Podobne ako komunistické elity aj sily Novembra dnes odmietajú realitu. Je to nebezpečné pre jeho odkaz.

K  výročiu Novembra '89 uviedla televízia nemecký film „Berlín, Bornholmská ulica“ o udalostiach 9. novembra 1989, keď padol Berlínsky múr. V ten deň sa po nejasnom televíznom prísľube komunistického funkcionára Güntera Schabowského o tom, že východní Nemci budú môcť cestovať na Západ, začali zhromažďovať stovky východných Berlínčanov na hraničnom priechode do Západného Berlína na Bornholmskej ulici. Schabowského prísľub zobrali tak, že vycestovať možno okamžite.

Film sa na udalosti tohto večera pozerá očami východonemeckých pohraničníkov. Zúfalo sa dožadujú rozkazov zhora, čo majú robiť so skandujúcim davom za závorou. Rozkazy neprichádzajú, režim je strnulo nehybný. Napokon príde stupídny rozkaz, aby pohraničníci púšťali najaktívnejších protestujúcich na Západ a aby ich už nepustili naspäť. Nefunguje to a po pár hodinách veliteľ zmeny podplukovník Harald Jäger odtiahne závoru, správa o tom sa šíri ako blesk a tisíce východných Nemcov sa valia do Západného Berlína. Padá Berlínsky múr, východonemecký socializmus a napokon i všetky komunistické režimy v Európe.

V záverečnej scéne podplukovník Jäger sedí sám v služobnej miestnosti a plače. V plači sa miesi žiaľ nad jeho márnou dlhoročnou komunistickou angažovanosťou s radostnou úľavou z prijatia reality. Je to kľúčová scéna. Udalosti roku 1989 sa totiž vyznačovali zo strany komunistického režimu odmietaním reality.

A nielen zo strany východonemeckého režimu. Realitu blížiaceho sa konca odmietali i komunistické režimy v iných štátoch a tak sme to mohli vidieť i v Československu. Až do konca komunistické elity sami seba ubezpečovali, že medzi obyvateľstvom je v podstate všetko v poriadku, nanajvýš je tu zopár nesúhlasiacich politických skrachovancov a „ideo-diverzné centrály“, rozumej CIA, rozhlasová stanica Slobodná Európa, ktoré sa snažia občanov zviesť zo správnej cesty budovania socializmu. Nanajvýš sa časť komunistických funkcionárov nesmelo zamýšľala nad drobnými reformami, ale smršť udalostí ich zmietla.

Podplukovník Jäger sedí sám v služobnej miestnosti a plače. V plači sa miesi žiaľ nad jeho márnou dlhoročnou komunistickou angažovanosťou s radostnou úľavou z prijatia reality. Udalosti roku 1989 sa vyznačovali zo strany komunistického režimu odmietaním reality. Zdieľať

Cítili sme, že režim odmieta realitu, lebo o komunizme sme si dávno mysleli svoje a nikto nás nemusel riadiť, aby sme prišli na Sviečkovú manifestáciu a potom na novembrové námestia. Ako stelesnenie života v bludnej konšpiračnej teórii pôsobí ešte žijúci 93-ročný bývalý generálny tajomník československých komunistov Miloš Jakeš, ktorý nedávno vyhlásil, že prevrat 17. novembra zorganizovala ŠtB.  


Dnes popierajú realitu sily Novembra

Po štvrťstoročí sme na Slovensku opäť svedkami odmietania reality zo strany elít. S ľútosťou musím skonštatovať, že toto odmietanie reality je dnes zakorenené skôr v tých elitách, ktoré sa hlásia k odkazu Novembra. Sú to elity politické, mediálne a intelektuálne. Je to to, čomu sa hovorí „pravica“. Postupne si vytvorili svoj vlastný svet konšpiračných teórií, ktoré nahrádzajú popierané segmenty reality.

Konšpiračná teória, ktorú spomenul staručký Jakeš a s ktorou sme sa po prvýkrát stretli už v roku 1990 v spise Miroslava Dolejšího, síce žije 25 rokov, ale nedá sa povedať, že by ovplyvnila dianie. Najúspešnejšou konšpiračnou teóriou, akú sme kedy zažili, bolo presvedčenie, že Sadám Husajn spoluorganizoval útoky z 11. septembra 2001 a ohrozuje nás jadrovými zbraňami. Táto konšpiračná teória doviedla Západ k invázii do Iraku, ktorá spôsobila nedozierne negatívne následky nielen pre Blízky východ, ale aj pre Európu. Korene dnešnej migračnej krízy siahajú až k tejto teórii.

Bohužiaľ, tejto teórii uverili na Slovensku skôr podporovatelia Novembra ako jeho odporcovia. Dnes pravica vyčíta Robertovi Ficovi, že straší ľudí teroristami. Nuž, Fico to trochu preháňa, ale jeho varovaniam nechýba reálny základ. Jeho kritici nás však strašili irackými atómovými hlavicami, čo bola číra fantázia.

Amerika sa nikdy nemýli

Pronovembrové elity už štvrťstoročie veria v neomylnosť Ameriky. Veria v ňu viac ako samotní Američania. Keď Američania povedia, že Ukrajina a Gruzínsko budú v NATO, tieto elity prikývnu. Nevedia si predstaviť, že z toho môže byť vojna. Prijatie Ukrajiny do NATO považujú za morálnu povinnosť voči Ukrajincom, ktorí určite chcú byť chránení pred Ruskom. Prieskumy za celé desaťročie, ktoré hovorili, že podpora vstupu do NATO bola medzi občanmi Ukrajiny nejakých mizivých ani nie 20 percent, im nič nehovoria. Keď Amerika povie, že nám hrozí napadnutie zo strany Ruska, uveria. Nevedia si predstaviť, že by na Donbase bol nejaký domorodec ochotný povstať so zbraňou v ruke proti plánom Kyjeva pripútať Ukrajinu k Západu. Preto existenciu donbaských povstalcov popierali. Tak ako niektorí Putinovi podporovatelia popierali prítomnosť ruských vojakov. „Pravica“ verí, že rusko-gruzínsky konflikt v roku 2008 rozpútali Rusi a nie gruzínsky prezident bombardovaním Cchinvali.

Pravica písala list európskym lídrom, kde upozorňovala, že my všetci sme vo vojne s Ruskom. Putin dnes spolu s Hollandom bombardujú islamistov. Takáto je tá rusko-európska vojna. Zdieľať

Pravica vcelku správne hovorí, že Janukovyčova vláda pripomínala náš mečiarizmus, ale to, že za novej ukrajinskej reprezentácie to nevyzerá o nič lepšie, jednoducho popiera. Pravica vcelku správne pripomína temnejšie stránky dnešného Ruska v podobe úmrtí novinárov a bývalých politikov, ale že to isté sa deje na Ukrajine, nevidí. Na Slovensku vidí hrozbu Kotlebu, ale na Ukrajine nevidí podstatne nebezpečnejších radikálov, ktorí už ochutnali krv.    

1. január 2015 Kyjev, Ukrajina: Fakľový pochod ukrajinských nacionalistov s portrétom Stefana Banderu.

Pravica si nevie predstaviť, že mnohí normálni ľudia tie nezrovnalosti vidia a pomenúvajú ich. „Pravica“ verí, že sú to putinovci a vidí za tým ruské tajné služby. Ako komunisti videli za všetkým tie „ideodiverzné centrály“. Ruská propaganda nepochybne existuje, ale nemožno ňou všetko vysvetliť.

Pravica vyzývala prezidenta Andreja Kisku, aby sa zúčastnil na tohtoročných oslavách konca druhej svetovej vojny v Kyjeve v čase, keď kyjevská vláda rehabilitovala Banderovu armádu UPA, ktorá bojovala väčšinu vojny na strane Hitlera.

Pravica písala list európskym lídrom, kde upozorňovala, že my všetci sme vo vojne s Ruskom. V súlade s týmto videním pravica podporila pred týždňom v slovenskom parlamente zriadenie malej základne NATO na slovenskom území (slovo základňa by, samozrejme, nikdy nepoužila, má to byť veliteľské centrum). Nereálnosť predstavy o údajnom európskom vojnovom konflikte s Ruskom môžeme vidieť na udalostiach posledných dní. Po terore v Paríži prezident Hollande (jeden z lídrov, ktorým bol vyššie uvedený list adresovaný) telefonicky koordinoval s Vladimírom Putinom postup francúzskeho letectva s postupom ruských síl v Sýrii. Putin nato vydal príkaz ruskému letectvu, aby sa táto koordinácia konala. Tak takáto je tá rusko-európska vojna.

Putin nie je anjel, anexia Krymu a podpora povstalcov na Donbase boli nebezpečné akcie. Nie je to však ono bájne obnovovanie Sovietskeho zväzu.

Mimochodom, najviac hlasov za základňu dodal Ficov Smer. Pravica však verí, že Fico nás ťahá k Rusku. A že je protieurópsky. Pritom na rozdiel od pravice trvá na ochrane Schengenskej hranice.

Blízky východ a imigrácia podľa pravice

„Asad musí ísť preč a Islamský štát tiež“. To je heslo Ameriky pre Sýriu a pronovembrová pravica ho kopíruje. Likvidovať v nejakom štáte vládu i jej opozíciu súčasne, to sa azda v dejinách ani nevyskytlo. Výsledky sú pre Sýriu devastačné v podobe migračnej krízy. Je možné, že Asad bude musieť ísť a že ho napokon odvrhnú aj Rusi, ale pokiaľ je tam silný ISIS, tak oslabovanie Asada je nerozum.

Diskusia o migrácii na Slovensku nespočíva v spore, či Slovensko má poskytovať azyl utečencom pred vojnou. To, že si máme plniť záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd o azyle, v podstate nikto nespochybňuje. Slovenskými azylovými zariadeniami prešlo za dve dekády 60-tisíc žiadateľov a azylové konania predsa prebiehajú i dnes.

Problém pravice je v tom, že i v tejto téme ignoruje veľké segmenty reality. Nechce počuť, že väčšina migrantov nie sú skutoční utečenci, veď ani nepochádzajú z krajín, kde je vojna. Nechce počuť, že väčšinou ide o mladých mužov, ktorí, ak aj pochádzajú z krajiny, kde je vojna, mali by radšej bojovať so zbraňou v ruke. Nechce počuť, že migranti sú povinní registrovať sa a ak žiadajú o azyl, majú rešpektovať, že nemajú automatické právo všetci ísť rovno do Nemecka. Nechce počuť, že nemožno jednoducho rezignovať na ochranu Schengenskej hranice.

Pravica považuje za politicky nekorektné, ak sa navrhujú záchytné tábory v severnej Afrike alebo na stredomorskom ostrove. Pre ňu je správne oslavovať nemeckú kancelárku, keď táto státisíce migrantov pozve rovno do Nemecka, a potom mlčať, keď po týždni nadšenie v Nemecku zmizne.

Pre pravicu je neprijateľné spomenúť, že hádam by mohli byť pri prijímaní trochu zvýhodnení blízkovýchodní kresťania, ktorí sú prenasledovaní najviac. Pravica necíti žiadnu trápnosť z toho, že títo kresťania sú kynožení práve v dôsledku invázie do Iraku, ktorú pravica podporovala.

Pravica volá, že teror v Paríži nesúvisí s utečeneckou krízou. Čo tým chce povedať? Určite však utečenecká kríza súvisí s budúcim terorom. Presne tak ako dnešný parížsky teror súvisí s minulou migráciou moslimov do Európy, konkrétne tak, že atentátnici z Paríža a okrem nich tisíce európskych moslimov, ktorí vycestovali v uplynulých mesiacoch, aby v Sýrii a Iraku bojovali za Islamský štát, boli potomkami moslimských migrantov, ktorí prišli do Európy v minulosti.

18. november 2015, Paríž: Francúzski Policajti hliadkujú pred kostolom Sacre Coeur.

Migranti, ktorí prichádzajú dnes do Európy, sú našimi spojencami, píše Ľuboš Palata. Nuž, väčšina asi áno, ten jeden, ktorý prišiel zo Sýrie pred pár týždňami a potom zabíjal v Paríži, určite nie. Ale to nás má uchlácholiť, že tri štvrtiny by nás ani nezabíjali, ani nesympatizujú s teroristami, ale ten zvyšok s nimi sympatizuje? Prieskumy bežne ukazujú, že niekoľko percent až niekoľko desiatok percent európskych moslimov s teroristami sympatizuje. Aj to je fakt, ktorý pravica popiera.

Odmietanie reality elitami Novembra je nebezpečné pre jeho odkaz. Posilní to jeho odmietanie nielen u nostalgikov smútiacich za komunizmom, ale i u mladej generácie. Zdieľať

Pravica má rada fantázie o mladej generácii moslimov, ktorá túži po demokracii vo svojej krajine, počas Arabskej jari hovorila o „twitterovej“ a „facebookovej“ revolúcii. Iste, takí mladí tam sú, ale revolúcia otvorila dvere inej väčšine. Najviac to bolo vidno v Egypte. Nedemokratický armádny štátny prevrat napokon priniesol skutočnú úľavu.   

Toto si November nezaslúžil

Toto odmietanie reality neplatí vo všetkom a pre každého politika, novinára či intelektuála, hlásiaceho sa k Novembru. Je to však v tábore Novembra prevažujúci jav. Tento stav tábora Novembra je darom pre Roberta Fica, u ktorého bolo roky cítiť traumu z Novembra 89. Pre odkaz Novembra je to však nebezpečné. Posilní to odmietanie Novembra nielen u nostalgikov, smútiacich za komunizmom, ale i u mladej generácie. Nostalgici si povedia, no však sme sa až tak nepomýlili, keď sme do tej komunistickej strany vstúpili, lebo títo, čo sa oháňajú Novembrom, tiež robia chyby.

To si November, ktorý patril k tomu najlepšiemu v našich dejinách, nezaslúži. Hľadať riešenia ako von z uvedených problémov, bude neľahké. Prvým predpokladom bude obnoviť schopnosť slovenských elít vnímať realitu.

Vladimír Palko
Autor je bývalý minister vnútra, napísal knihy Boj o moc a tajná služba a Levy prichádzajú.

Foto: TASR/AP, wikimedia, TASR/Vladimír Benko

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo