„Slobode sa lepšie darí medzi zlými ako medzi novými zákonmi“, napísal kedysi kolumbijský spisovateľ Nicólas Gómez Dávila. Je tým zrejme mienené, že náklady zlých a starých zákonov majú už ľudia takpovediac započítané vo svojom každodennom rozhodovaní. Navyše, niekedy sa praktické uplatňovanie dlho účinných zlých zákonov prispôsobilo realite buď novelami, alebo sa proste už nevynucujú úradmi príliš drakonicky. Naproti tomu, nové zákony častokrát nie sú lepšie než tie staré, len prinášajú ľuďom nové náklady a od úradov sa automaticky očakáva ich doslovné a nekompromisné uvádzanie do praxe...

Podobné úvahy mohli zísť človeku na um po tom, ako medzi šéfom OĽaNO a liberálmi Richarda Sulíka pred pár dňami opäť došlo k menšej výmene názorov. Igor Matovič, ktorý ako minister financií zodpovedá za prípravu daňovej reformy, vyhlásil, že reforma sa nachádza v „spiacom štádiu“. SaS totiž podľa neho svojimi vyhláseniami v podstate signalizuje, „že žiadnu daňovú a odvodovú reformu robiť nebudeme, lebo s ničím nesúhlasia“.

Sulíkovci následne odkázali, že zatiaľ žiadnu reformu nevideli, a preto ani nemohli nič blokovať. V minulosti akurát vyhlásili, že zásadne odmietajú zvyšovanie dane z pridanej hodnoty (DPH).

Prečo sa netešiť na daňovú reformu

Od utvorenia súčasnej vládnej koalície uplynulo fakticky šestnásť mesiacov. Pre porovnanie, úspešná daňová reforma, ktorou druhá vláda Mikuláša Dzurindu zaviedla rovnú daň, bola spustená od 1. januára 2004, teda asi po pätnástich mesiacoch od sformovania vtedajšej koalície.

Iste, druhá Dzurindova vláda nečelila globálnej pandémii. Navyše nastupovala po prvej Dzurindovej vláde – mnohí ministri mali už niekoľkoročnú skúsenosť s vládnutím, nemuseli sa už učiť od základov, kde na chodbách ministerstiev majú zabočiť, aby sa dostali do svojej kancelárie.

V každom prípade, pokiaľ chce súčasná koalícia presadiť podobne zásadnú daňovo-odvodovú reformu, pomaly sa jej zatvára okno príležitosti. Na to, aby sa nový systém naplánoval, zaviedol a zažil, treba istý čas. Nejde o reformu na posledný rok pred ďalšími riadnymi voľbami. Výmena medzi Igorom Matovičom a SaS ukázala, že koaličné strany v skutočnosti hlavné črty daňovej reformy ešte nemajú ani len vydiskutované medzi sebou.

Aby nedošlo k omylu, bolo by fajn, keby sme sa v rámci daňovej reformy tejto vlády mohli tešiť na nižšie zaťaženie ľudí i firiem. No nič také nám vlastne ani nikto nesľuboval a ani pre to nie je veľmi priestor.

Dane sa nedajú znižovať bez úsporných opatrení na strane výdavkov alebo ďalšieho zadlžovania. Lenže vo vládnej koalícii odmieta škrty „na ľuďoch“ najmä Sme rodina.

Strana Borisa Kollára a rovnako aj OĽaNO skôr prichádzajú s novými vlastnými výdavkovými iniciatívami. Zaťaží to verejné financie, ktoré neboli v dobrom stave ani pred pandémiou, pričom tá naše dlhy ešte prehĺbi.

Takže ešte raz: nikto z koalície nám nižšie dane nesľubuje. Od koaličných politikov zaznievajú buď reči o „zjednodušovaní daňového systému“, alebo o „zmene mixu daní tak, aby zaťažovali spotrebu, nie prácu“. Keďže to si nevyhnutne vyžiada zvýšenie niektorých druhov daní, časť koalície (najmä SaS) na tieto reči reaguje tak, že zvýšenie tých alebo oných daní nepodporí. Výsledkom je súčasný pat.

Schodnejšia cesta menšieho odporu

Z pohľadu občana to nie je žiadna tragédia. Ak má byť výsledkom „daňovej reformy“ opätovné vyššie zdanenie živnostníkov, ako to bolo za druhej Ficovej vlády, násobne vyššie dane z nehnuteľností alebo vyššia DPH v situácii, keď nám aj bez toho narastá inflácia (a ceny v obchodoch), radšej nech pokračuje plus-mínus súčasná podoba daňového systému.

Ide síce o dedičstvo po vládach Smeru, no súčasný stav je pre občanov znesiteľný vďaka tomu, že počas minulej vlády sa najväčšie excesy daňového systému zmiernili na popud SNS a strany Most-Híd. Aj zástupcovia firiem za zásadnejší problém nášho podnikateľského prostredia zvyknú v posledných rokoch označovať stav súdnictva, korupciu, infraštruktúru či vzdelanie.

Súčasný slovenský daňový systém nie je až taká tragédia ani v medzinárodnom porovnaní. V Indexe medzinárodnej daňovej konkurencieschopnosti 2020, ktorý zostavuje americká Tax Foundation, sa slovenský daňový systém umiestnil na 10. mieste spomedzi 36 hodnotených členských štátov OECD.

Mohli by sme trochu znížiť dane pre firmy. Sadzba korporátnej dane je na Slovensku 21 percent, kým v Poľsku a Česku 19 percent. No naše dane z príjmov fyzických osôb (2. miesto v OECD) a nízke zaťaženie nehnuteľností (4. miesto v OECD) hodnotí tento rebríček pozitívne.

Iste, je veľkým pokušením pre vládnu koalíciu, ktorá má ústavnú väčšinu, paradigmaticky zmeniť daňový systém a postaviť si tak politický pomník. No ak sa nepodarí nájsť zhodu v koalícii, ako by táto zmena mala vyzerať, navyše čas uteká, možno to najlepšie je sústrediť sa na drobné parametrické vylepšenia, ktoré nespôsobia veľké politické náklady.