Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
08. august 2021

Zápisky z trolejbusu

Netradičné pozvanie na verejnom WC

Vymenil stavebnú firmu za šoférovanie bratislavskej MHD. Odkedy vozí ľudí, objavila sa v ňom túžba tvoriť poviedky, ktoré uverejňujeme na pokračovanie. Aj o zvláštnom pozvaní.

Netradičné pozvanie na verejnom WC

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Viac ako dobrý vtip mám rád dôvtip, ale o tom inokedy. Viac ako hraný humor mám rád humor situačný.

Ten jednoducho príde v danej chvíli bez prípravy a kto má uši, aby počul, počuje, a kto má oči, aby videl, vidí. Ten moment sa nedá zopakovať, dá sa to len ťažko prerozprávať, repríza je nemožná. Duch takýchto situácií je však veľmi podobný. Ak otvorím oči a uši, zistím, že cez deň je takýchto situácií spolu s dojemnými výpoveďami o láske a porozumení kvantum. Ide len o to, cez akú optiku pozorujeme svet okolo seba a aj seba. Egocentrické okuliare so slúchadlami na hlave takéto pozorovanie neumožňujú. A podobne, čierne okuliare skeptikov bránia vidieť drobné zrnká osviežujúceho hu- moru rozosiateho všade okolo nás. Nejde o výsmech, posmech alebo zľahčovanie situácie. Ide o situačný humor. Poviem maličký príklad.

Kráčam na konečnú v centre mesta, aby som vystriedal unaveného kolegu. Keďže môj čas sa naplnil, v neďalekom nákupnom centre vyhľadám WC. Nápis na pultíku „hajzelchlapíka“ upozorňuje, že ide o platenú službu. Oznam hlása, že dvadsať centov je vstupenka do – s pribúdajúcim vekom čoraz častejšieho – raja. Mám len dve eurá.

„Nemám vydať, aha, nič tu nemám.“

„Čo teraz?“

„Neviem, choďte si rozmeniť.“

Tlaky sú veľké.

Prichádza menší chlapík v montérkach.

„Prepáčte, nemáte rozmeniť?“

Chlapík nazrie do svojej peňaženky, vyberie dve požadované mince a položí ich na stolík so slovami:

Inzercia

„Nechajte tak, pozývam vás,“ a zmizne v najbližšej kabínke.

Hodnú chvíľu som sa ako tichý blázon so smiechom knísal nad pisoárom a vychutnával si toto netradičné pozvanie. V živote som už bol pozvaný na všeličo – na kolotoče, do kina, na kávu, na obed –, ale na návštevu záchoda ešte nie.

Ale čo s revanšom? Rozmýšľam, čo mám urobiť. Počkám, až chlapík vylezie, a pozvem ho: „Viete čo, až pôjdete niekedy okolo nášho domu, zastavte sa vycikať, dobre?“ Asi dosť nereálne.

 

Rozmýšľam o biblickom revanši. Slovenský revanš má tendenciu zacykliť sa a neustálym vzájomným odplácaním sa stáva bremenom. Biblický revanš je o otvorenom reťazci, keď ja od niekoho prijmem dvadsať centov a inokedy dám ja dvadsať centov inému, ktorý to potrebuje. Je to krásny biznis s nečakanými vstupmi a nezvyčajnými príležitosťami. Ako bonus býva prítomný situačný humor, ktorý máva hĺbku v porozumení ľudskosti, ale aj hĺbku v emocionálnom oddelení duše.

Aj dnes chcem mať otvorené oči a uši, aby som počul a videl, kto potrebuje mojich „dvadsať centov“. No nie vždy je to ten, kto sa ich vehementne domáha. A verte či neverte, popritom sa prešmykne vtip, radosť či dojatie, ktoré okorenia život na krátky, dlhší a možno aj nekonečný okamih.

 

Ak vás Zápisky z trolejbusu zaujali, ďalšie príbehy si môžete prečítať aj v dvoch knižných verziách.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva